Bez jasnej štruktúry, funkčnej centrály a len so 45 členmi obsadilo hnutie OĽaNO minulý rok najviac kresiel vo vláde aj v parlamente. Sú nesúrodí a výstrední a dnes oslavujú desaťročnicu v politike. Igor Matovič vytiahol počas desať rokov Obyčajných ľudí na výslnie, on sám sa však prepadol na dno politickej popularity, píše denník Hospodárske Noviny.

Matovič zaspomínal ako niekdajší minister vnútra Robert Kaliňák zaregistroval OĽaNO 11. novembra 2011. „Pre Slovensko bol náš príbeh vykúpením z vlády mafie, ktorá tu bola,“ skonštatoval politik, ktorý spočiatku dokázal osloviť mnoho ľudí, len málokto sa však môže pochváliť, že by po jeho boku vydržal celých desať rokov.

Súčasní či bývalí politickí partneri ho nazvali aj pomstychtivým, konfliktným či urážlivým. Vyslúžil si tiež povesť šaša, ktorý sa rád ukazuje pred kamerami. 

Zákonné minimum ľudí

OĽaNO si hneď na začiatku existencie vyslúžilo pomenovanie výťahová strana. Celá personálna základňa pozostávajúca z predsedu a len troch členov by sa obrazne zmestila do výťahu. Dnes ho tvorí 45 ľudí, čo je zákonné minimum.No predseda poslaneckého klubu a člen predsedníctva hnutia Michal Šipoš uviedol, že svoje rady môžu v najbližšom období rozširovať.​

​„Nikdy v OĽaNO nedosiahnete to, čomu sa hovorí štandardné fungovanie s veľkým množstvom členov. To nebol náš zámer ani nám na tom nikdy nezáležalo,“ povedal jeden z predstaviteľov a súčasný minister obrany Jaroslav Naď. Matovič si na neštandardných postupoch, riešeniach i správaní vybudoval celú politickú kariéru. A nezmenilo sa to, ani keď sa stal premiérom.

Bez centrály

OĽaNO je tiež známe tým, že napriek miliónom zo štátneho rozpočtu nemá ani funkčné sídlo. Šipoš sa ešte pred mesiacom v rozhovore pre HN nádejal, že sa rekonštrukcia centrály na Zámockej ulici podarí dokončiť do 10. výročia. Nepodarilo. „Ale už finišujeme,“ potvrdil Šipoš.

Aj regionálne štruktúry začalo hnutie budovať až pred voľbami. Deklarujú, že zastúpenie majú vo všetkých krajoch a regionálne rozmiestnenie kandidátov bolo aj jedným z kritérií pre umiestnenie na kandidátke. 

Podľa politológa Radoslava Štefančíka je OĽaNO patologický a antisystémový projekt. „Vnútorným rozhodovaním pripomína skôr firmu než politickú stranu. Vzhľadom na to, že väčšinu kompetencií má v rukách predseda, vrátane použitia financií získaných zo štátnej dotácie, ide o subjekt s nedemokratickým rozhodovaním,“ skonštatoval. 

Začiatky

Zakladateľmi OĽaNO boli v roku 2011 Igor Matovič, Jozef Viskupič, Martin Fecko a Erika Jurinová. V parlamente boli už od volieb v roku 2010 pod hlavičkou SaS. Samotný Matovič sa už krátko po voľbách ukázal nielen ako schopný marketér, ale aj ako účinný provokatér.

„Igor nám v poslednom čase čoraz viac škodil, a to len preto, aby povedal niečo, s čím sa dostane do médií,“ povedal začiatkom roka 2011 Richard Sulík a vyhodil Matoviča z klubu SaS. Zvyšní traja prívrženci mali svojho lídra nasledovať, keď založí svoju stranu. Podarilo sa mu to mesiac po tom, ako bola v parlamente Radičovej vláde vyslovená nedôvera.

Podivné praktiky i taktiky

Už pri kreovaní prvej kandidátky OĽaNO pred voľbami v roku 2012 sa dostavili problémy a od projektu odskočilo vyše 20 ľudí. Nepáčilo sa im, že Matovič vyžadoval test na detektore lži. „Naša kandidátka sa očisťuje od ľudí, ktorí odmietajú vysvetliť, či vzali úplatok,“ nerobil si z toho ťažkú hlavu líder.

Matovič však s takou ľahkosťou nebral všetky odchody. Dodnes má napäté vzťahy s Alojzom Hlinom a dramaticky bral aj prestup Veroniky Remišovej do strany Za ľudí. Do parlamentu sa mu podarilo priviesť nielen ich, ale napríklad aj Štefana Kuffu, ktorý preskočil ku kotlebovcom, či Helenu Mezenskú, ktorá sa stala hviezdou konšpiračných médií. Dnes v pléne vďaka OĽaNO vidíme napríklad zabávača Joža Pročka, tanečníka Erika Ňarjaša či tenistku Romanu Tabák.

Matovičovou ambíciou vždy bolo pozvať do volieb ľudí z rôzneho názorového spektra, a tak priestor na kandidátke dostali ultrakonzervatívci aj liberálnejšie zmýšľajúci jednotlivci a rôzni aktivisti. 

Obyčajní stavajú nielen na lákanie nových a populárnych tvárí, ale aj spájanie sa s inými subjektmi, ktoré samostatne nemali dostatočný výtlak, ale viazali na seba určitý potenciál, ako Kresťanská únia či hnutie NOVA. „Voliči na Slovensku sú značne prelietaví a Igor Matovič dokázal uspokojiť dopyt po novom práve neustálou obmenou kandidátov,“ uviedol Štefančík. 

Maskot Matovič

Nech už sa na kandidátke objavil ktokoľvek, hnutie bolo vždy bytostne prepojené so svojím lídrom. Ten síce spočiatku vyhlasoval, že predsedom byť nechce, no túto funkciu okupuje dodnes. Podľa stanov sa nová voľba koná každé štyri roky. Najbližšie by tak malo hnutie pozíciu prehodnotiť v roku 2023. 

Matovič dokázal pritiahnuť ľudí do strany aj k volebným urnám či televíznym obrazovkám. Od začiatku pútal pozornosť, robil šou a využíval emócie. Médiá a kamery ako opozičný politik s obľubou vyhľadával, no ako premiér v čase krízy pred novinármi aj utekal, píše denník.

Vizuálne pomôcky aj makety v životnej veľkosti boli súčasťou mnohých jeho vystúpení. Bol účastníkom verbálnych i fyzických potýčok v parlamente, kritický bol k oponentom aj k partnerom. Koaličný potenciál jeho hnutia bol preto vždy prinajmenšom otázny.

Ukázal sa aj ako neriadená strela, ktorej kroky nevedia odhadnúť ani najbližší spolupracovníci. Vlastné vyjadrenia s odstupom času popieral, nájsť u neho protichodné výroky je ľahšie ako u ktoréhokoľvek iného politika. Obľubu našiel vo veľkých gestách, megalomanských akciách, ľúbivých výrokoch, referendách, detektore lži či komunikácii cez sociálne siete.

Svojich kritikov sa neštítil nazývať hanlivými a zosmiešňujúcimi výrokmi, aj keď najtvrdších vulgarizmov sa stránil. Jeho osobný facebookový profil fungoval aj v kľúčových spoločenských situáciách ako oficiálny komunikačný prostriedok štátu.

Z víťaza porazený

Aj keď sa to o ňom vedelo roky, naplno sa všetky jeho schopnosti a vlastnosti prejavili vlani. Dosiahol fenomenálny volebný výsledok, v pomerne krátkom čase zostavil kabinet a do parlamentu priviedol 53 poslancov vrátane mnohých nováčikov.

Už krátko po voľbách sa však objavili prvé kauzy, a z predsedu, ktorý prstom ukazoval na všetky neduhy politických protivníkov, sa vykľul plagiátor a rozbehli sa koaličné hádky.

OĽaNO prišlo podľa prieskumov o väčšinu svojich voličov a z Matoviča sa stal politik s nižšou popularitou, ako mal Robert Fico či Marian Kotleba. Do roka od volieb čelil požiadavke na zloženie premiérskej funkcie a kabinet sa mu začal rozpadať.

Tlaku podľahol, funkcie sa vzdal a partneri ho chválili za štátnické gesto. Vo vláde zostal ako jeden z podpredsedov a zároveň minister financií. Kreslo si tak len vymenil s Eduardom Hegerom. Začalo sa preto špekulovať, že by ho nový premiér mohol nahradiť aj v straníckych štruktúrach.

No keďže Slovensko je krajina, kde si voliči stotožňujú stranu najmä s jej lídrom, Obyčajným by takáto výmena zrejme neprospela. „Strana bude existovať do momentu odchodu Igora Matoviča z politiky. OĽaNO je v rukách Igora Matoviča, je to jeho know-how. Hneď ako zmizne z politiky, zmizne z očí verejnosti aj tento subjekt,“ uzavrel Štefančík.