Väčšina pedagogických zamestnancov momentálne nie je pripravená na zmeny vo finančnom ohodnotení založenom na výsledkoch hodnotenia ich pracovných výkonov. Informuje TASR.
Súvisí to s rôznymi faktormi. Najčastejšie však s nedôverou voči hodnotiteľom, ktorí podľa nich môžu byť ovplyvnení osobnou zaujatosťou. Vyplýva to z výsledkov zisťovania Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI). TASR o tom informoval Matúš Jarolín z Ústredia ŠŠI.
Zo zisťovania vyplýva, že s ohľadom na rokmi vytvorenú "kultúru" hodnotenia a príplatkového systému pedagógovia dôverujú skôr exaktným prvkom. Takým bol napríklad kreditový príplatok. Tieto prvky momentálne zaručujú istotu konkrétnej výšky finančného príplatku bez ohľadu na kvalitu práce.
"Samotné zistenie nás v podstate ani neprekvapilo, pretože je jedným z dôsledkov normatívneho financovania škôl (financovanie na žiaka). Bolo zavedené od roku 2004. Zákon dokonca umožňuje zriaďovateľom krátiť finančné normatívne prostriedky úspešných škôl v prospech neúspešných škôl. To demotivuje mnohých zainteresovaných," uviedla štátna školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská.
Ďalším dôvodom je podľa štátnej školskej inšpektorky i obrazne sformulovaná "objednávka štátu", ktorá je širokou pedagogickou verejnosťou chápaná ako potreba "odučenia daného učiva" a evidovania prítomnosti žiakov na vyučovaní.
"A tak učitelia logicky vydedukovali, že finančné ohodnotenie ich práce nie je závislé od kvality ich pracovného výkonu, ale od nastavenej kultúry hodnotenia na škole," tvrdí Štofková Dianovská. Podľa jej slov je potrebné zadefinovať indikátory kvalitnej školy zo strany štátu, ktoré sú podmienkou pre nastavenie procesov autoevalvácie škôl a motiváciou k profesijnému rozvoju pedagógov. "V tejto súvislosti sa javí taktiež potrebné zároveň zaviesť bonusovú finančnú zložku k normatívnemu financovaniu ako nástroj pre finančné ohodnotenie kvalitnej práce pedagógov," povedala.
Do prieskumu ŠŠI sa zapojilo 304 učiteľov z 18 základných škôl. ŠŠI sa plánuje k zisťovaniu vrátiť budúci školský rok.
