Analytik Jan Campbell tvrdo o EÚ, vojne s Ruskom, európskom dlhu, migrácii, sankciách aj suverenite. Varuje tiež pred vojnou vo vesmíre.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Európska únia podľa analytika Jana Campbella stratila svoj pôvodný smer a namiesto mieru čoraz viac hovorí o vojne. Boj proti Rusku prirovnáva k „boju s vetrom“ a o samotnej EÚ tvrdí, že jej systém stojí na korupcii a podvode. Ostré slová adresoval aj Česku: o skutočnej suverenite štátu už podľa neho nemôže byť reč.
Európa sa mení pred očami. Hovorí sa o novej spoločnej obrane, tvrdšej ochrane hraníc, menšej závislosti od Číny aj o stále užšom prepájaní s Ukrajinou. Čo z toho predstavuje skutočnú zmenu a aké dôsledky zostávajú bokom? O tom hovorí nemecký analytik a komentátor Jan Campbell, ktorý podstatnú časť života strávil medzi rôznymi krajinami, kultúrami a politickými systémami.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predstavila 16. septembra v prejave o stave Únie ďalšie smerovanie európskej politiky. Popri novom bezpečnostnom protokole, ochrane hraníc či migrácii sa venovala aj právnemu štátu. Dodržiavanie jeho zásad a základných práv má byť podľa nej zásadnou podmienkou čerpania európskych peňazí.
DIGITÁLNA PEŇAŽENKA JE TU! Čo prinesie?
Analytik Jan Campbell tvrdo o EÚ, vojne s Ruskom, európskom dlhu, migrácii, sankciách aj suverenite. Varuje tiež pred vojnou vo vesmíre.
Už v sobotu príde Žatevný spln. Mesiac vyjde krátko po západe Slnka. Pri ňom sa objaví Saturn a ďalekohľad odhalí aj Neptún.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Pozor, aby s tými spojencami v tom pekle naozaj neskončili!
Politický komentátor Michal Zoldy vojnychtivým politikom a novinárom ponúka víziu, ako by vyzeral svet v prípade jadrového konfliktu.
Glenn Diesen označil rozsiahly dronový útok na Moskvu za mimoriadne nebezpečný a spojil ďalšiu eskaláciu s rizikom jadrového konfliktu.
Profesor Richard Wolff ostro reagoval na vyjadrenia Kaje Kallasovej o Rusku. Podľa neho jej predstavy o ďalšej konfrontácii pôsobia v USA nepochopiteľne.
Advokátka našla jednu pozitívnu správu: O prezumpcii neviny v mediálnom priestore
"Kostolnému zjavne neprekáža šíriť číre lži. To je naša kaviareň. Pre ňu pojmy ako pravda a fakty majú špecifický význam: pravda a fakt je to, čo vyhovuje nášmu svetonázoru," upozorňuje Juraj Draxler.
Bez programu, argumentov a problémami s egami...
Gašpar hovorí o nevydarenom protivládnom proteste Sasky
Nohy na lavici a mobil počas hodiny? Pedagogička pomenovala, kde sa končí právo a začína neúcta
Komentáre
31. 10. 2025
Práve pri peniazoch a korupcii sa Campbell zastavil. Predstavu, že by ju bolo možné úplne odstrániť, odmieta. „Túto korupciu nemožno potlačiť. Korupciu ako takú vôbec nie. To je boj s vetrom. Ale korupciu možno obmedziť na mieru, ktorá bude prijateľná a umožní jej kontrolu a riadenie,“ uviedol v rozhovore pre Zákony Bohatstva:
Súčasná Európska únia je však od takéhoto stavu ďaleko. „Systém je založený na korupcii, na podvode,“ vyhlásil s tým, že ide o systémový problém. V súčasnom personálnom obsadení navyše Úniu nepovažuje za schopnú premeny, ktorá by ju priblížila k jej pôvodným cieľom.
Campbell sa pritom vrátil až ku koreňom európskej integrácie. Za jeden z jej základných zmyslov označil zachovanie mieru, zatiaľ čo dnešnú európsku politiku vníma úplne inak. „Za ten čas od jej vzniku až dodnes sa jej politika transformovala do podoby, ktorá vylučuje slovo mier a stále hovoríme o vojne, príprave na vojnu a porážke Ruska,“ povedal.
Veľmi skepticky hodnotí predstavu, že by Európa mohla Rusko vojensky poraziť. Poukazoval pritom na európske zadlženie, nedostatok vlastných kapacít aj závislosť Ukrajiny od zahraničnej podpory. „Spojenectvo, ktoré nemá nič, ani ľudí, ktoré je pomalé, tlačí peniaze a žije z dlhu, nejakých subvencií a tak ďalej, si robí nádeje alebo predáva nádeje dospelým ľuďom aj mladým, samozrejme, že môže vyhrať proti atómovej veľmoci, ktorej ide o bytie či nebytie.“
„A my si tu myslíme, že Ukrajina bude schopná bojovať proti Rusku, mať za chrbtom tridsať alebo päťdesiat krajín, ktoré jej strkajú peniaze,“ krútil neveriacky hlavou.
Ďalšie bezpečnostné plány Európskej únie Campbell hodnotil so značnou skepsou. Už samotnú predstavu rýchlej a jednotnej reakcie členských krajín spochybnil s tým, že rozdielne záujmy jednotlivých štátov nemožno jednoducho prekryť spoločným stanoviskom.
„Jednota v Európskej únii neexistuje a na tomto mieste treba pripomenúť, že sila Európy bola práve v jej rozmanitosti, a nie v nejakej unifikácii,“ uviedol.
Vyhranil sa predovšetkým proti predstave dlhodobej konfrontácie Európy s Ruskom. Podľa Campbella je chybou pozerať sa na protivníka iba čiernobielo a európsku bezpečnosť naopak spája s obnovením komunikácie s Moskvou. „Boj proti Rusku, to je podobný boj ako boj proti korupcii. Je to boj s vetrom,“ vyhlásil.
Pochybnosti má aj o vojenských možnostiach samotnej Európy. Výsledok každého konfliktu stojí okrem iného na hospodárskych zdrojoch, vytrvalosti a kvalite ozbrojených síl.
Súčasný kurz preto nepovažuje za cestu k európskemu mieru. „Som presvedčený, že toto nie je cesta k mieru v Európe a nie je to vôbec žiadna alternatíva pre budúcnosť. Kým nebudeme vážne posudzovať možnosti zabezpečenia mieru, aj keby to mala byť len prestávka vo vojne alebo prestávka v mieri, nikam sa nedostaneme.“
„Čiernobiely pohľad, vidieť Rusko ako diabla, proti ktorému treba bojovať do posledného človeka, znamená, že budeme zničení hospodársky, ľudsky a tým aj bez budúcnosti,“ upozornil.
Následne sa Campbell zastavil aj pri plánoch na tvrdšiu ochranu vonkajších hraníc EÚ a posilnenie Frontexu. Uviedol, že treba sledovať nielen samotnú migráciu, ale aj to, kto jednotlivé migračné vlny vyvoláva či organizuje.
V prístupe Bruselu pritom vidí „bezmocnosť a žiadnu víziu v Európskej komisii“. „Keď sa pozrieme na tú Ceutu, tak len naivný človek môže tvrdiť, že sa tam dá dohromady 50 alebo 80-tisíc nejakých ľudí, ktorí chceli do Európy. Toto bolo podnietené, organizované,“ povedal Campbell, ktorý naznačil, že za organizovaním podobných migračných vĺn môžu stáť aj krajiny, ktoré Európska únia považuje za svojich partnerov či spojencov.
Campbell sa zastavil pri samotnom spôsobe, akým sa dnes opisuje nové usporiadanie sveta. Pojem „multipolárny svet“, ktorý sa v tejto súvislosti bežne používa, podľa jeho slov nevystihuje to, kam súčasný vývoj smeruje.
„Ja som osobne presvedčený na základe svojich životných skúseností, že veľmi skoro nebude reč o nejakom multipolárnom usporiadaní sveta, pretože takéto označenie patrí do kategórie oblbovania ľudí. Ľudia si neuvedomujú, väčšina ľudí si neuvedomuje, čo vôbec znamená pól,“ uviedol Campbell.
Samotné delenie sveta podľa jednotlivých pólov považuje za prekonané. Budúce usporiadanie preto opisuje iným pojmom. „Je to výplod starého myslenia, toto označenie multipolárne, bipolárne a unipolárne. Ale určite to nie je označenie, ktoré dlho prežije, pretože som presvedčený na základe skúseností, že budúcnosť patrí multinodálnemu systému,“ dodal.
Podobne skeptický je Campbell aj k budúcnosti spolupráce krajín Vyšehradskej štvorky. Predstavu, že by za súčasných podmienok mohla získať výraznejšiu silu, odmietol pomerne rázne. „Čo sa týka Vyšehradskej štvorky, chcem len povedať: To je zbožné želanie. Nič z toho nebude v tomto systéme, s tými ľuďmi, ktorí sú dnes pri moci,“ vyhlásil Campbell.
Pozornosť Campbell obrátil aj k dianiu vo vesmíre. Práve jeho rastúci vojenský význam považuje za tému, ktorej možné dôsledky by sa podľa neho nemali podceňovať.
„Je tu priznanie USA o nachádzaní sa zbraní Spojených štátov vo vesmíre. To vôbec nie je žiadna sranda. S týmto oznámením si treba uvedomiť aj problematiku navigácie vojenských rakiet a vojenských útokov na Ukrajine a skutočnosť, že pán Musk má cez tisíce družíc vo vesmíre. A to vôbec nie je žiadna sranda,“ povedal Campbell.
Prípadný konflikt vo vesmíre by pritom zďaleka nezasiahol iba armády. Dopady by sa mohli premietnuť do oblastí, od ktorých závisí každodenný život. „Treba si začať viac než vážne uvedomovať následky vojny vo vesmíre. To je aj počasie, predpoveď počasia, navigácia, transport a bohvie čo ešte. Máme sa na čo tešiť,“ pokračoval.
Jedným z miest, kde sa podľa Campbella nový svetový poriadok láme, je práve vzťah Západu k Rusku. V tejto súvislosti upozornil na množstvo sankcií a načrtol aj scenár, ktorý by mohol doterajšie pomery zásadne zmeniť.
„Potom je, samozrejme, dôležité uvedomiť si, že proti Rusku už bolo vyhlásených viac ako 30-tisíc sankcií, čo znamená, že vôbec nie je možné získať nejaký prehľad a vytvoriť si nejakú predstavu, ako by mohli byť tieto sankcie zrušené.“
Za jeden z možných zlomov označil výsledok vojny na Ukrajine. „Jedným z mála prostriedkov, ktorých zrušenie bude znamenať vojenské víťazstvo Ruska na Ukrajine, a tým dať Západu, predovšetkým NATO a Európskej komisii, najavo, že po starom sa žiť nedá,“ poznamenal.
Od vzťahov Západu s Ruskom sa Campbell posunul k ďalšiemu príkladu toho, ako sa menia vzťahy medzi štátmi. Pri americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi upozornil predovšetkým na jeho rokovania so spojencami a na gestá, ktorým pripisuje väčší význam, než sa môže na prvý pohľad zdať.
„Tam by som odporučil uvedomiť si, ako ďaleko došli tie vzťahy medzi prezidentom Trumpom, teda predstaviteľom USA, a Kanadou,“ uviedol Campbell.
Ako príklad spomenul zlatý kľúč od Bieleho domu, ktorý Trump venoval kanadskému premiérovi Markovi Carneymu. Campbell pritom pripomenul aj slová, ktoré mali odovzdanie daru sprevádzať. „Trump daroval kanadskému premiérovi zlatý kľúč od Bieleho domu. Ale súčasne mu povedal: ‚Nedajbože, aby si ho chcel použiť, pretože pri priblížení k Bielemu domu ťa zastrelím.‘“
Práve podobným gestám Campbell odporúča venovať pozornosť. „Tá symbolika tých darov by tiež nemala byť podceňovaná,“ upozornil.
Pri Trumpovi však Campbell nezostal iba pri vzťahoch so spojencami. Od jeho postojov k Írsku či Škótsku sa odrazil k otázke, do akej miery dnes vôbec možno hovoriť o suverenite jednotlivých štátov. Pripomenul aj vzťahy Španielska s Marokom alebo budúce postavenie Ukrajiny. Práve na týchto príkladoch vysvetľoval, čo označuje za „podmienenú suverenitu“.
Pri Česku potom svoj pohľad vyslovil oveľa ostrejšie.
„O nejakej suverenite štátu si myslím, že dnes nemôže byť reč ani v Česku. My sa môžeme starať maximálne o suverenitu českého národa. Štát už asi nezachránime,“ konštatoval.
Zdroj: ParlamentniListy.cz
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
