Emil Horváth tvrdo zaútočil na Šimkovičovú a vedenie SND. Pri Hamletovi však chýba dôkaz o politickom zásahu.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Emil Horváth má 80 rokov a za sebou úctyhodnú hereckú kariéru. To mu nikto neberie. Tentoraz však svoju autoritu používa na ostrý politický útok proti vedeniu SND a ministerke kultúry Martine Šimkovičovej. Pri Hamletovi hovorí o socializme, nekompetentnosti a zásahu do umeleckej slobody. Lenže keď sa človek pozrie pod povrch jeho veľkých slov, narazí na nepríjemnú otázku: kde sú dôkazy?
Horváth v rozhovore pre 360tka hovorí o ministroch, ktorí podľa neho prichádzajú a odchádzajú. „Ja mám 80 rokov a prežil som dosť veľa kadejakých ministrov. Dnes si na nich nikto ani nespomenie,“ vyhlásil. Znie to sebavedomo. Znie to aj dobre. Lenže politický komentár sa nedá postaviť na tom, kto koho prežije a na koho sa raz zabudne. Pri konkrétnom rozhodnutí treba hovoriť o konkrétnych faktoch.
Nová dôchodková prognóza môže ukázať menej rokov, než ste skutočne získali!
Voľby do Kongresu USA priniesli porážku Trumpových republikánov. Komentár analyzuje dôsledky pre americkú politiku aj izraelského premiéra Netanjahua.
Podvodníci zneužívajú nákupnú horúčku, takto odhalíte falošný e-shop!
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Ostrý komentár o rodinných privilégiách v politike, západných hodnotách, slobode kritiky a minulosti pred rokom 1989. Kto má právo kázať o 17. novembri?
Takto nervózny líder opozície ešte nebol...
Môžete si ich pomenovať, ako chcete. Politickí migranti, politickí turisti, prebehlíci, prezliekači kabátov...
Hrozí na Ukrajine ľudové povstanie? Korupcia, násilné odvody a nespokojnosť s vládou vyvolávajú otázky o budúcnosti Zelenského a možnom prevrate.
8. 11. 2026
Horváth potom pritvrdil. Spôsob riadenia SND podľa neho pripomína socializmus. To už nie je obyčajná kritika manažmentu. Je to mimoriadne silné politické prirovnanie.
Ak však niekto použije slovo socializmus ako argument, mal by vedieť vysvetliť, čo konkrétne socialistické vedenie SND robí. Kde je politická cenzúra? Kde je príkaz zhora? Kde je doložený zásah ministerstva do konkrétnej inscenácie?
Samotné presunutie Hamleta takým dôkazom nie je.
A práve tu je jadro problému. Horváth nehovorí iba o tom, že sa mu nepáči rozhodnutie vedenia SND. On ho zasadzuje do politického príbehu okolo Šimkovičovej.
Ale ak má byť takýto príbeh presvedčivý, musí stáť na niečom viac než na dojme.
SND totiž uviedlo konkrétne dôvody presunu projektu. Hovorilo o neskorom odovzdaní materiálov, technickej, legislatívnej a prevádzkovej pripravenosti aj o mimoriadnej logistike inscenácie. Hamlet mal prepájať dva priestory a pracovať s presunom približne 800 divákov. To sú konkrétne argumenty. Môžeme s nimi nesúhlasiť, môžeme ich spochybňovať, ale nemôžeme sa tváriť, že neexistujú.
Tu sa dostávame k najväčšej slabine jeho vystúpenia. Ak chce niekto dokázať politický zásah, musí sa vysporiadať aj s argumentami druhej strany.
Horváth ich však vo svojom politickom výklade prakticky obchádza. Namiesto toho prichádza so „socializmom“, ministrami a umeleckou slobodou.
To je rétoricky účinné. Ako dôkaz politického zásahu je to však slabé.
A práve preto jeho útok pôsobí skôr ako pokračovanie politického konfliktu medzi časťou kultúrnej obce a súčasnou vládnou politikou než ako jednoznačne preukázané odhalenie politického zákazu Hamleta.
Toto treba povedať úplne jasne. Kritika Horvátha neznamená automatickú pochvalu vedenia SND. To, že jeho argumentácia má slabiny, ešte neznamená, že vedenie divadla urobilo všetko správne.
Aj režisér Dušan D. Pařízek tvrdí, že postup vedenia považuje za politický zásah a hovorí dokonca o politickej objednávke a cenzúre. To je vážne tvrdenie a patrí do celého obrazu. Zároveň však ide o tvrdenie jednej zo strán sporu, nie o nezávisle potvrdený fakt.
A presne rovnakým metrom treba merať aj Horvátha.
Horváthova kariéra je nepochybne impozantná. Lenže osemdesiat rokov života nie je politický mandát. Desaťročia na javisku nie sú dôkazom o tom, kto rozhodol o jednej inscenácii. A popularita nie je náhradou za dôkaz.
Toto je možno najnepríjemnejšia vec, ktorú treba v celej kauze povedať: Aj herecká legenda môže urobiť politickú skratku. A keď ju urobí, treba ju pomenovať.
Horváth môže mať pocit, že vedenie SND postupuje zle. Môže si myslieť, že Šimkovičová ničí slovenskú kultúru. Môže prirovnávať spôsob riadenia k socializmu. To všetko sú jeho postoje.
Najväčší skok v Horváthovej argumentácii nastáva v okamihu, keď sa zo sporu medzi tvorcami a vedením SND stáva útok na ministerku kultúry.
Šimkovičová je politicky zodpovedná za svoj rezort a za politiku ministerstva. Nie je však automaticky osobne zodpovedná za každé rozhodnutie inštitúcie, ktorá patrí do pôsobnosti rezortu. Ak niekto tvrdí, že ministerka zasiahla do Hamleta, musí ukázať konkrétny zásah. Pokyn. Komunikáciu. Rozhodnutie. Dôkaz.
Bez toho zostáva iba politická interpretácia. A práve tu je Horváthov útok najslabší.
Spor o Hamleta je už dávno väčší než jedna inscenácia. Je súčasťou konfliktu o podobu slovenského kultúrneho priestoru a o to, kto má mať posledné slovo pri riadení verejných kultúrnych inštitúcií.
Horváth sa v tomto konflikte jasne postavil na jednu stranu. To nie je problém. Problém nastáva vtedy, keď sa politická pozícia začne vydávať za objektívny opis udalostí.
Horváth môže byť nahnevaný. Môže byť sklamaný. Môže nesúhlasiť s Ťapákovou, Šimkovičovou aj s celou kultúrnou politikou vlády. Ale čím silnejšie obvinenie vysloví, tým silnejší dôkaz by mal priniesť.
Namiesto toho dostávame „socializmus“, spomienku na „kadejakých ministrov“ a politický výklad rozhodnutia, ktoré má podľa vedenia SND konkrétne organizačné a technické dôvody.
To jednoducho nestačí na to, aby sme z Hamleta urobili dôkaz politického príkazu!
A tak zostáva jedna nepríjemná otázka: neprišiel Emil Horváth tentoraz viac bojovať proti Šimkovičovej než hovoriť o samotnom Hamletovi? Podľa jeho slov to tak môže pôsobiť.
A práve preto si jeho veľké slová zaslúžia nielen potlesk, ale aj poriadnu kontrolu.
adela.prazenicova.lm
23. 9. 2026 07:33
Za socializmu sa mal dobre. Nemá talent, má príšerný hlas a dostal sa na scénu protekčne cez otecka. O čo mu ide? Vedenie treba rešpektovať. Chce sa dostať medzi dnešných komediantov? Kvietik a Kristíno invá, Rajniak mali aspoň herecké a charakterné hodnoty.
Korkoran
23. 9. 2026 07:26
Prečo všetky múmie nad hrobom teraz vyskakujú? Mali by si chystať hrobové miesta, lebo tá ich demencia ich čoskoro zabije. A čím skôr, tým lepšie.
Bratislavcanka
24. 9. 2026 13:20
Pozri ako zmanglovali Cekyho za 1 piesen na oslave. Boji sa, ze si "kamarati" na neho zasadnu, lebo dosial si do Simkovicovej vyraznejsie nekopol, a to sa neodpusta. Takze aj ked nevie o com, radsej drista pre istotu, len aby ukazal, na cej strane stoji!
