Názor Slavoja Zizeka (Russia Today)
Je to prekrútená irónia, že 50. narodeniny väzneného novinára Juliana Assangeho prichádzajú len deň pred Dňom nezávislosti USA. To nám pripomína temné stránky „krajiny slobodných“ a väčšiny západných demokracií, zamýšľa sa kultúrny filozof Slavoj Zizek.
Spoluzakladateľ WikiLeaks Assange dnes oslavuje svoje 50. narodeniny. Je držaný vo väzení s maximálnym stupňom stráženia v Londýne v Belmarshi. No Washington sa snaží o jeho vydanie do USA, kde by v prípade dokázania viny mohol byť uväznený až na 175 rokov.
Keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté
Keď Bielorusko prinútilo lietadlo spoločnosti Ryanair na ceste z Atén do Vilniusu pristáť v Minsku s cieľom zadržať opozičného aktivistu Romana Protaseviča, bolo toto pirátstvo globálne odsúdené.
Mali by sme však pamätať na to, že západné mocnosti urobili presne to isté v roku 2013, keď bolo lietadlo prevážajúce bolívijského prezidenta Eva Moralesa prinútené pristáť v Rakúsku. Stalo sa tak na príkaz USA, ktoré tvrdili, že informátor NSA Edward Snowden je na palube a pokúša sa dostať z Ruska do Latinskej Ameriky. Aby toho nebolo málo, Snowden v lietadle nebol.
Proti svojej vôli sa Assange stal symbolom tejto temnej stránky západných demokracií, symbolom nášho boja proti novým digitálnym formám kontroly a regulácie nad našimi životmi, ktoré sú oveľa efektívnejšie ako tie staré „ totalitné“.
Útlak prezlečený za slobodu
Mnoho západných liberálov poukazuje na to, že existujú krajiny s oveľa brutálnejším priamym útlakom ako Veľká Británia a USA - tak prečo taký protest proti Assangeovi? Je pravda, že v týchto krajinách je útlak otvorený a zrejmý, zatiaľ čo teraz na liberálnom Západe vládne útlak, ktorý vo veľkej miere ponecháva nedotknutý náš zmysel pre slobodu. Assange priniesol tento paradox neslobody prežívanej ako sloboda.
Preto boli proti Assangeovi použité všetky špinavé triky - úplný atentát na jeho osobu. Od označenia, že je osobne neznesiteľný, až po falošné obvinenia z jeho údajnej nezákonnej sexuálnej aktivity a klamstvá o tom, ako „rozmazáva výkaly“ na stenách ekvádorského veľvyslanectva v Londýne.
V obave z principiálnej konfrontácie s Assangeom - mám právo zverejniť štátne tajomstvá, keď preukážu, že štát spáchal vražedné zločiny? - zostúpili na úroveň osobných klamstiev a povestí. Hrôza takéhoto postupu nespočíva iba v tom, že signalizuje zhoršenie politickej diskusie, zameriava sa tiež na Assangeho ako jednotlivca.
Assange nie je len symbol, je to živý človek, ktorý za posledné desaťročie toho vytrpel dosť veľa. Deň nezávislosti sa zvyčajne oslavuje ohňostrojmi, prehliadkami, obradmi a rodinnými stretnutiami ... ale jedna rodina sa určite nestretne, tá Assangeova.
Gorského záhada vyriešená
Podľa legendy, potom, čo Neil Armstrong urobil prvý krok na Mesiaci 20. júla 1969 a povedal svoje slávne „Jeden malý krok pre človeka, ale obrovský skok pre ľudstvo “, nasledovala záhadná poznámka: „ Veľa šťastia, pán Gorský.“ Mnoho ľudí v NASA si myslelo, že išlo o neformálnu poznámku, ktorá sa týkala nejakého konkurenčného sovietskeho kozmonauta.
Museli sme počkať do 5. júla 1995, keď Armstrong pri odpovedaní na otázky po prejave vysvetlil záhadu: „ V roku 1938, keď bol dieťa v malom stredozápadnom meste, hrával s kamarátom na záhrade bejzbal. Jeho priateľ zasiahol loptu, ktorá dopadla na susedov dvor pri okne spálne. Jeho susedmi boli manželia Gorskí. Keď sa naklonil a vzal loptu, mladý Armstrong počul, ako pani Gorská kričí na pána Gorského: „Sex! Chceš sex ?! ... Budeš mať sex, keď susedovo dieťa bude chodiť po Mesiaci!" To sa stalo doslova o 31 rokov skôr.
Dočká sa aj Assange?
Po vypočutí tejto anekdoty som si predstavil verziu s Julianom Assangeom. Povedzme, že keď ho vo väzení navštívila jeho partnerka Stella Morris a oddeľovalo ich od seba obvyklé hrubé sklo, snívalo sa mu o intímnom kontakte s ňou a ona stručne odpovedala: „ Sex! Chceš sex ?! ... Doprajeme si, keď sa budeš voľne prechádzať po uliciach New Yorku, oslavovaný ako hrdina našej doby! ”.
Vyhliadka, ktorá nie je o nič menej utopická, ako si predstaviť v roku 1938, že človek bude chodiť po Mesiaci. Preto by sme mali vynaložiť všetku energiu na dosiahnutie tohto cieľa s nádejou, že skôr ako o 31 rokov budeme môcť s úplnou úprimnosťou povedať: Veľa šťastia, pán Assange!
Slavoj Zizek je kultúrny filozof. Je vedeckým pracovníkom v Ústave pre sociológiu a filozofiu na univerzite v Ľubľane, globálnym významným profesorom nemčiny na univerzite v New Yorku a medzinárodným riaditeľom Birkbeckovho inštitútu pre humanitné vedy na univerzite v Londýne
