KRADNÚ IM HLAS AJ MENO: Slovenskí herci volajú po zákone. Ale aj táto minca má dve strany
AI dokáže ukradnúť hlas herca a vložiť mu do úst cudzie slová. Zneužitie hrozí v politike, reklamách aj obsahu pre dospelých.

AI dokáže ukradnúť hlas herca a vložiť mu do úst cudzie slová. Zneužitie hrozí v politike, reklamách aj obsahu pre dospelých.

Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Umelej inteligencii dnes stačí krátka nahrávka, aby napodobnila ľudský hlas. Z herca môže byť za pár sekúnd reklamný podvodník, politický propagátor alebo účinkujúci v obsahu pre dospelých. Slovenskí herci už podobné prípady zažili. Maroš Kramár sa objavil vo falošnej reklame na bitcoinové investície, hlas Daniely Šencovej sa podľa jej slov dostal aj do reklám na porno stránkach. Štát preto pripravuje novú trestnoprávnu ochranu.
Hlas je pre herca pracovný nástroj. Buduje si ho roky a živí ho. Podľa advokáta Jakuba Mandelíka sú preto herci a dabingoví herci medzi najzraniteľnejšími skupinami. „Práve hlas herca je najväčším lákadlom, ktorým tvorcovia obsahu lákajú čo najširšie publikum prostredníctvom sociálnych sietí,“ povedal. Kedysi bolo treba herca dostať pred kameru alebo mikrofón. Dnes môže jeho hlas dostať umelá inteligencia do úplne cudzieho príbehu.

Gröhling spochybnil miesto Maďarskej aliancie, Gubík mu odpovedá


Komentár protislovenského Denníka N hodnotí diskusie Milana Uhríka so Zuzanou Mesterovou a Luciou Yar. Text priznáva ostré reakcie publika aj problém PS nájsť účinný spôsob debaty s predsedom Republiky.

AI dokáže ukradnúť hlas herca a vložiť mu do úst cudzie slová. Zneužitie hrozí v politike, reklamách aj obsahu pre dospelých.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk





Beáta Janočková v otvorenom liste ostro kritizuje Súdnu radu SR, poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu a ESĽP a vyzýva jej členov, aby sa vzdali funkcií.
Francúzsky sociológ Emmanuel Todd tvrdí, že prípadný konflikt medzi Európou a Ruskom po vstupe európskych vojsk na Ukrajinu by mohol byť veľmi krátky.
„AKO SA POZRIETE JEJ RODIČOM DO OČÍ?“ Ostrý odkaz politikom po tragédii v Staškove

Komentáre
31. 10. 2025
Maroš Kramár to pozná z vlastnej skúsenosti. Falošné videá mu podľa jeho slov posielajú známi alebo sa mu zobrazujú na internete. „Mám reklamu, že som vraj taký bohatý, lebo som investoval do bitcoinov. Neinvestoval som ani do jedného bitcoinu,“ povedal herec. Ak niekto reklame uverí a príde o peniaze, podvod sa pritom spojí práve s jeho tvárou a hlasom.
Podozrenie má aj dabingový herec a producent Martin Horváth. Podľa jeho slov sa podobná situácia mohla týkať aj jeho. Zvukár ho upozornil, že hlas v reklame nemenovanej firmy pripomína jeho vlastný hlas zmiešaný so syntetickým. „Špiní nám meno. Môžeme prísť aj o robotu,“ povedal Kramár.
Rovnaký mechanizmus už zasiahol aj politiku. Ministerstvo financií varovalo pred videom, ktoré vyzeralo ako spravodajský príspevok. Minister Ladislav Kamenický (Smer-SD) v ňom údajne radil, ako výhodne investovať. Jeho identita a vyjadrenia boli podľa rezortu zneužité pomocou umelej inteligencie.
„Ministerstvo financií upozorňuje každého, kto zaregistruje toto video, aby ignoroval jeho obsah a nešíril ho ďalej,“ uviedol rezort.
Technologicky je to rovnaký trik ako pri falošnej reklame. Niekto vezme známu tvár alebo hlas, vloží jej do úst cudzie slová a čaká, kto naletí. Raz sa predáva bitcoin, inokedy politické posolstvo. A niekedy obsah pre dospelých. Umelá inteligencia v tomto smere žiadne morálne hranice nepozná.
Najtvrdšiu skúsenosť opisuje herečka a dabingová herečka Daniela Šencová. Pre jedno štúdio pracovala viac ako pätnásť rokov. Pri podpise zmluvy jej podľa jej slov povedali, že ide o rovnaký text, aký dostala elektronicky a nechala si ho skontrolovať právnikom. V tlačenej verzii však podľa nej bola klauzula o poskytnutí hlasu tretím stranám.
Po roku sa jej hlas začal objavovať na rôznych miestach. Podľa STVR bolo jeho používanie v časti prípadov legálne. Šencová však podľa vlastných slov prestala mať kontrolu nad tým, kde jej hlas zaznieva. Objavil sa vo verejnej doprave, v reklamách aj ako hlas virtuálnej pracovníčky banky.
Potom prišlo niečo úplne iné. „Cítim sa úplne bezmocná. Môj hlas sa objavil v reklamách na porno stránkach,“ povedala Šencová. Podľa jej slov sa hlas dal oficiálne kúpiť a následne sa šíril veľkou rýchlosťou. Objavil sa aj v kreslených vtipoch, ktoré označila za nemiestne a sexuálne.
Psychologička Veronika Pastrnaková upozornila na možné dôsledky. Spomenula zlý spánok, bolesti hlavy a v závažnejších prípadoch sociálnu fóbiu. „Hanbím sa za to, nemám vôbec kontrolu nad verejným obrazom,“ vysvetlila.
Kramár tvrdí, že technológia predbehla právnu ochranu. „Na to neexistuje legislatíva. Nevieme sa brániť,“ povedal. Milan Bahúl je ešte skeptickejší. „Vždy tí, ktorí to generujú, budú o krok napred,“ uviedol.
Vláda v auguste schválila novelu, ktorá zavádza nový trestný čin porušovania osobnostných práv digitálnym falšovaním. Návrh sa týka obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových záznamov vytvorených alebo upravených počítačovým programom. Navrhovaná účinnosť je 1. januára 2027. Zatiaľ však nejde o platný zákon.
Mandelík však upozorňuje na problém dokazovania. „Obávam sa, že bude veľmi ťažké preukazovať, že príspevok naplnil trestnoprávny rozmer na to, aby mohol byť stíhaný ako trestný čin,“ povedal.
Vlastný návrh predstavila aj SNS. Andrej Danko ho predstavil v marci. „Slovenská národná strana preto navrhuje, aby takéto deepfakeové video muselo byť označené, aby ten, kto ho vyhotovil, ho musel označiť,“ uviedol. Podľa návrhu by sa súhlas dotknutej osoby vyžadoval aj na samotné vyhotovenie takéhoto záznamu.
Štátny tajomník ministerstva vnútra Milan Hodás zároveň pripomenul civilnoprávnu ochranu. Nový Občiansky zákonník podľa neho počíta pri takomto zásahu so súhlasom dotknutej osoby a stanovuje aj výnimky pre publicistiku či umelecké a vedecké informovanie. K 1. októbru 2026 však nový Občiansky zákonník ešte nie je definitívne prijatým zákonom.
Od 2. augusta 2026 sa uplatňujú transparentnostné povinnosti podľa článku 50 európskeho aktu o umelej inteligencii. Pri deepfake obsahu sa vyžaduje informovanie o tom, že bol umelo vytvorený alebo zmanipulovaný. Pravidlá sa týkajú aj obrazového, zvukového a videoobsahu.
STVR oslovila aj autora stránky Dabovačky. Ten dabuje známe filmové scény do slovenčiny a hlasy sa veľmi podobajú hlasom slovenských hercov. Tvrdí, že nepoužíva pôvodné repliky ani zvukové stopy a hovorený obsah vytvára nanovo pomocou umelej inteligencie. Podľa jeho argumentácie slovenský autorský zákon pozná paródiu a projekt má satirický charakter.
Martin Horváth však problém vidí širšie. „Siaha minimálne na dva druhy práv. Jednak čo sa týka filmu, jednak čo sa týka hlasu,“ uviedol. Zvukár STVR a hudobník Miloš Fedor dodal: „Každý je majiteľom svojho hlasu.“
A tu sa núka zaujímavý "taký slovenský" pohľad na vec. Ochrana hlasu je legitímna. Nikto by nemal mať právo vziať hercov hlas, vložiť mu do úst cudzie slová a bez jeho súhlasu ho použiť na podvod, reklamu alebo pornografický obsah.
Lenže táto minca má aj druhú stranu, ktorá vie poňať hlas v hlbšom zmysle:
Niektorí herci sa sami rozhodujú, že svoj hlas aj meno vložia do politických súbojov. Verejne podporujú politikov, komentujú politiku, vystupujú na zhromaždeniach či v kampaniach. Vtedy je ich hlas politickým nástrojom. Dobrovoľne "zneužitý" v službách politickej propagandy. S vedomím, že ich meno, tvár a hlas budú spojené s konkrétnym politickým posolstvom.
Takže nutne zaznie aj otázka: Keď je hlas v politickom zápase legitímnym nástrojom presviedčania, kedy sa z neho stáva zbraň a kedy už ide o jeho zneužitie?
Odpoveďou je súhlas. Herec má právo povedať, komu svoj hlas požičia. Rovnako má mať právo povedať, komu ho nepožičia. Politickému hnutiu, reklamnej kampani, bitcoinovému podvodníkovi aj pornografickej stránke.
A práve tu by mala byť hranica. Nie v tom, či je výsledný obsah politický, reklamný alebo sexuálny. Ale v tom, či človek súhlasil s použitím svojho hlasu.
Je preto celkom zaujímavé sledovať, ako sa z hlasu stáva citlivé osobnostné právo v okamihu, keď ho niekto použije na niečo, čo sa jeho majiteľovi nepáči. Hlas môže byť v politickom súboji ostrým nástrojom. Nesmie sa však stať cudzou rukou preprogramovaným megafónom.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.