Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Európsku úniu čaká jedno z najťažších rozpočtových vyjednávaní posledných rokov. Návrh viacročného rozpočtu na obdobie 2028 až 2034 počíta s výdavkami v objeme takmer dvoch biliónov eur, zároveň však otvára zásadnú otázku: kto a na čo bude mať v budúcej EÚ peniaze?
V hre sú totiž tradičné piliere európskej podpory – poľnohospodárske dotácie a kohézne fondy určené na rozvoj chudobnejších regiónov. Podľa informácií, ktoré priniesli európske médiá, sa diskutuje o znížení týchto výdavkov o viac ako 100 miliárd eur.
Návrh Európskej komisie pritom neznamená iba jednoduché škrty. Počíta aj s výraznou zmenou spôsobu, akým by členské štáty k peniazom z európskeho rozpočtu pristupovali.
Jedným z najspornejších bodov je plánovaný Národný a regionálny plán partnerstva (NRPP). Doteraz boli poľnohospodárske dotácie a prostriedky kohéznej politiky vedené v samostatných systémoch s vlastnými pravidlami.
Nový model by ich mal vo väčšej miere sústrediť do spoločného národného rámca. Členská krajina by následne získavala peniaze na základe splnenia podmienok dohodnutých s Európskou komisiou.
Práve to vyvoláva obavy najmä medzi predstaviteľmi poľnohospodárskeho sektora. Kritici reformy upozorňujú, že ak sa poľnohospodárske peniaze dostanú do jedného spoločného systému, mohli by sa stať súčasťou širších politických sporov medzi členskými štátmi a Bruselom.
Obava je jednoduchá: ak by medzi vládou členského štátu a Európskou komisiou vznikol vážny konflikt, podmienky čerpania by mohli ovplyvniť aj prostriedky určené pre farmárov.
Poľnohospodárska lobby preto podľa podkladov presadzuje, aby viac ako 300 miliárd eur určených na poľnohospodárstvo zostalo mimo nového podmieneného systému a zachovalo si samostatný rámec.
Komplikácie však nie sú iba medzi členskými štátmi a Európskou komisiou.
Podľa Politico sa problémy objavujú aj priamo v Európskom parlamente. Na príprave stanoviska k budúcemu rozpočtu sa podieľajú viaceré výbory – rozpočtový, poľnohospodársky a výbor pre regionálny rozvoj.
Práve prekrývanie ich kompetencií a rozdielne záujmy podľa informácií z rokovaní prácu komplikujú a spomaľujú.
Parlament pritom potrebuje pripraviť vlastné stanovisko už v najbližších mesiacoch. Formálne rokovania s členskými štátmi by sa mali začať v januári 2027.
Rozdelenie názorov je výrazné aj medzi samotnými členskými štátmi.
Nemecko, Holandsko, Rakúsko, Dánsko, Švédsko a Fínsko – teda významní čist
í prispievatelia do rozpočtu EÚ – podľa podkladov požadujú výrazné zníženie navrhovaného rozpočtu.
Ich postoj je založený najmä na otázke, kto bude rastúce výdavky financovať. Kritizujú návrh rozpočtu v objeme takmer dvoch biliónov eur a požadujú, aby bol podľa nich prispôsobený reálnym možnostiam členských štátov.
Na opačnej strane vzniká skupina 17 krajín vedená Talianskom a Rumunskom. Tá varuje, že výrazné oslabenie kohéznej politiky a poľnohospodárskych fondov by mohlo mať sociálne aj politické dôsledky a oslabiť podporu európskej integrácie.
Skupina zároveň navrhuje alternatívne riešenia. Medzi nimi je napríklad odklad splácania približne 25 miliárd eur ročne zo spoločného dlhu súvisiaceho s pandémiou a zmena systému rozpočtových refundácií pre bohatšie členské krajiny.
Rozpočtový spor sa pritom netýka iba výdavkov. Rovnako citlivá je otázka príjmov.
Európska komisia navrhuje zavedenie piatich nových celoeurópskych príjmových zdrojov. Tie by podľa návrhu mohli priniesť približne 66 miliárd eur ročne, pričom jedným z hlavných cieľov je splácanie pôžičiek súvisiacich s obdobím pandémie COVID-19.
Návrh podporuje napríklad Francúzsko, no skupina 17 členských štátov už signalizovala, že nové príjmy podporí iba v prípade, ak budú podľa ich názoru spravodlivé, jednoduché a nebudú neprimerane zaťažovať slabšie skupiny.
Do centra rokovaní sa dostáva aj Írsko, ktoré v súčasnosti predsedá Rade EÚ.
Írska diplomacia má pripraviť takzvané rokovacie základy, ktoré by mali členským štátom ponúknuť možné kompromisné riešenia pred ďalšími rokovaniami.
Podľa podkladov sa očakáva, že pôvodný návrh rozpočtu vo výške približne dvoch biliónov eur by mohol byť znížený o viac ako 100 miliárd eur. Otázkou však zostáva, kde presne sa tieto úspory prejavia – a kto ich napokon pocíti.
Najväčší tlak pritom smeruje na kohéznu politiku a poľnohospodárstvo, teda oblasti, ktoré majú v mnohých členských štátoch priamy vplyv na regióny, farmárov, infraštruktúru a zamestnanosť.
Rokovania komplikuje aj politický kalendár. Ak sa dohoda nepodarí dosiahnuť včas, ďalšie voľby v členských štátoch môžu celý proces ešte viac skomplikovať.
Predsedu Európskej rady Antónia Costu už podľa podkladov znepokojuje aj riziko, že bez dohody by mohlo dôjsť k prerušeniu niektorých existujúcich programov.
Pre poľnohospodárov by bol takýto scenár mimoriadne citlivý. Priame platby predstavujú pre mnohých farmárov zásadnú súčasť finančného plánovania.
Budúci rozpočet EÚ tak nebude iba technickou debatou o číslach. Ide o rozhodnutie, ktoré môže ovplyvniť poľnohospodárstvo, rozvoj regiónov, financovanie členských štátov aj samotný spôsob, akým bude Brusel podmieňovať čerpanie európskych peňazí.
A práve preto sa z rokovaní o rozpočte na roky 2028 až 2034 môže stať jeden z najväčších politických súbojov v Európskej únii v najbližších rokoch.
pred 1 hod
pred 2 hod
pred 2 hod
Nedeľná diskusná relácia TA3 V politike dopadla takto
Komentár protislovenského Denníka N hodnotí diskusie Milana Uhríka so Zuzanou Mesterovou a Luciou Yar. Text priznáva ostré reakcie publika aj problém PS nájsť účinný spôsob debaty s predsedom Republiky.
Beáta Janočková v otvorenom liste ostro kritizuje Súdnu radu SR, poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu a ESĽP a vyzýva jej členov, aby sa vzdali funkcií.
Francúzsky sociológ Emmanuel Todd tvrdí, že prípadný konflikt medzi Európou a Ruskom po vstupe európskych vojsk na Ukrajinu by mohol byť veľmi krátky.
„AKO SA POZRIETE JEJ RODIČOM DO OČÍ?“ Ostrý odkaz politikom po tragédii v Staškove
Saturn bude 4. októbra najjasnejší za celý rok. Uvidíte ho voľným okom a menší ďalekohľad ukáže jeho slávne prstence.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.