Protislovenský Denník N v komentári opäť raz vajatá nad tým, ako má Progresívne Slovensko diskutovať s Milanom Uhríkom. Samotný text však na viacerých miestach nechtiac ukazuje, že problém možno nie je v Uhríkovi, ale v kvalite jeho súperiek.
Autor napríklad píše: „Obe političky v diskusiách obstáli. Ba čo viac, dosiahli v dialógu s Uhríkom takmer maximum možného.“
Ak je však „maximum možného“ výsledkom, pri ktorom diváci následne masovo kritizujú političky PS a samotný autor musí vysvetľovať, prečo vlastne do diskusie vôbec išli, potom je namieste otázka, či bolo to maximum naozaj také presvedčivé.
Pri Zuzane Mesterovej Denník N priznáva aj toto: „Slovo ‚fašista‘ použila v diskusii 39-krát.“
To už nie je presvedčivá argumentácia, ale fatálne zlyhanie v komunikácii. Ak niekto v debate opakuje jednu zbytočnú frázu desiatky ráz, no súper napriek tomu zostáva tým, kto určuje tempo a núti druhú stranu reagovať, potom chyba nemusí byť v samotnom formáte diskusie.
Denník N ďalej píše: „Komentáre na YouTube boli v oboch prípadoch výrazne kritické voči političkám PS.“
A práve toto je možno najdôležitejšia veta celého komentára. Ak političky podľa autora „obstáli“ a napriek tomu diváci reagovali prevažne proti nim, potom sa nemožno donekonečna utešovať tým, že problémom sú diváci, platforma alebo súper.
Milan Uhrík má v podobných debatách jednu zjavnú výhodu: rozpráva jednoducho, priamo a bez akademických obchádzok. Keď proti nemu postavíte političku, ktorá namiesto presnej argumentácie opakuje stále tú istú nálepku, výsledok môže byť pre ňu veľmi zlý bez ohľadu na to, čo si o Uhríkovi kto myslí.
Denník N pritom sám priznáva, že Uhrík političky PS opakovane vyviedol z komfortnej zóny. Pri Lucii Yar autor píše: „Uhrík ju urážal, skákal jej do reči.“
To je nepochybne problém kultúry diskusie. Zároveň však platí, že ostrá politická debata preveruje schopnosť reagovať pod tlakom. A ak protivník dokáže svojou rétorikou prinútiť druhú stranu neustále sa brániť, je to komunikačná výhoda, ktorú nemožno zakryť morálnym hodnotením.
Najzaujímavejšie je, že samotný komentár sa napokon dostane k otázke, či má PS s Uhríkom vôbec diskutovať. To je však možno zlá otázka.
Správna otázka znie: prečo PS nedokáže do takýchto debát poslať ľudí, ktorí by Uhríka porazili argumentmi namiesto toho, aby sa po diskusii vysvetľovalo, prečo vlastne jeho súperky prehrali u publika.
Problém PS teda možno nie je v tom, že nevie, či s Uhríkom diskutovať. Problém je, že stále nevie, ako s ním diskutovať tak, aby z debaty neodchádzal silnejší on.