fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
Karikatúra / Hajo de Reijger
DENNÝ VÝBER KOMENTÁRE

Koronavírus pomôže Číne poraziť USA (Ivan Abakumov a Natália Makarová)

Komentár Ivana Abakumova a Natálie Makarovej (Pohľad)

Ak Čína prvá objaví vakcínu a ponúkne ju zadarmo, stane sa tak „sponzorom spásy sveta“.

Čína dokázala nemožné. Po niekoľkých mesiacoch „sinofóbie“, teda odporu voči všetkému čínskemu, jej narastá popularita po celom svete. Peking totiž poskytuje pomoc všetkým krajinám postihnutým COVID-19. Naopak, čínsky hlavný geopolitický súper, USA, sa svetu obrátil chrbtom. A stráca sympatie. Rozhodujúcim ale bude nájdenie vakcíny.

Donald Trump sa vyhlásil za „vojnového prezidenta“. Na brífingu v Bielom dome vystúpil s prejavom o epidémii. Podľa pozorovateľov išlo o prezidentovu doposiaľ najzávažnejšiu a dokonca najpochmúrnejšiu reč. V prejave niekoľkokrát použil výraz „vojna proti neviditeľnému nepriateľovi“. Podľa Trumpa bude tento boj vyžadovať podobnú súdržnosť národa ako počas Druhej svetovej vojny. Potom Trump a minister obrany Mark Esper oznámili sériu rozsiahlych opatrení na odrazenie COVID-19. V USA je zatiaľ zaznamenaných 14 tisíc nakazených. Všetky prijaté opatrenia by sa mali týkať len americkej populácie.

Čínska pomoc ako „mäkká sila“

Medzitým Čína, ktorá má stále najviac nakazených, vyše 81 tisíc, začala rozsiahlu pomoc iným krajinám. Peking sľúbil vyslať do Grécka lietadlo s antivírusovým vybavením. Ukrajinský IL-76 by mal zasa z Číny priviezť špeciálny zdravotnícky náklad.

Svetová hanba: Nesolidárni Češi vzali Talianom ich respirátory

Čínsky veľvyslanec ďalej sľúbil kirgizským orgánom prostriedky na testovanie, ochranné odevy a ďalšie potrebné vybavenie. Peking požiadala o pomoc dokonca aj jedna z dvoch bojujúcich strán v Líbyi.

Všetko ide o prostriedky na diagnostikovanie choroby. A na zastavenie infekcie. Svet prirodzene netrpezlivo čaká na funkčnú vakcínu. Vývoj sa začal takmer súčasne v niekoľkých krajinách. Vrátane Ruska. Najbližšie k úspechu sa zdajú byť práve Čína a USA. Peking už oznámil začatie klinických skúšok na ľuďoch. Začal sa už dobrovoľný nábor. Američania dokonca ohlásili, že prvý dobrovoľník už dostal skúšobnú injekciu.

Začiatkom marca sa dokonca Trump tajne pokúsil „kúpiť“ nemeckých vedcov zo spoločnosti CureVac pracujúcich na vakcíne. Liek chcel „iba pre USA“. Vzhľadom na Trumpov štýl je celkom možné, že ozaj plánoval získať výhradné právo na zničenie „neviditeľného nepriateľa“ len pre USA.

Strategická dôležitosť vakcíny

Súperenie o liek na COVID-19 je v podstate inou formou globálnej konfrontácie medzi Čínou a USA. „Bitka o vakcínu je vlastne pomyselným bojiskom druhej studenej vojny,“ uviedol Alexej Kuprianov, vedecký pracovník IMEMO RAN.

Kto prvý príde s vakcínou, získa vážne „politické body“. „Môže to byť však aj iná krajina s rozvinutým farmaceutickým priemyslom. Povedzme India alebo Izrael. Keby sa to ale Číne podarilo, jej pozícia sa výrazne posilní,“ odhaduje Kuprianov. Podľa neho šance Washingtonu stále žijú. „Kroky USA nie sú také rýchle ako čínske. Čo je pochopiteľné. Keďže Čína už vrchol epidémie ustála. A v USA sa ešte len rozbieha. Podľa Kuprianova sa Čína teraz snaží byť veľmi aktívna. Pretože na začiatku kryla rozsah epidémie a reagovala oneskorene.

Čo nám vírus vzal a čo dal

„Predtým existovali napríklad predsudky voči čínskym turistom. Do mnohých krajín ich jednoducho nepúšťali. Teraz sa však situácia pomaly mení. Vylepšeniu čínskeho obrazu pomáha mäkká sila. Peking pomáha Taliansku v čase, keď mu susedné krajiny EÚ zatvárajú hranice,“ zdôraznil Kuprianov.

Alexej Maslov, riaditeľ Školy orientálnych štúdií, súhlasí, že objaviteľ vakcíny získa na svetovej scéne výhodu. „Bude to svedčiť o kvalite systému krajiny. Nielen vedeckej ale aj sociálnej. Ovplyvní to i geopolitiku“.

Ak to bude Čína a ponúkne vakcínu zadarmo alebo za symbolickú cenu, stane sa „sponzorom spásy sveta“.

USA majú vybudovaný úplne iný systém biolaboratórií a financovania výskumu. Je teda nepravdepodobné, že by mohli postupovať podobne,“ uviedol Maslov.

Zároveň je presvedčený, že Peking dokáže kompenzovať straty imidžu spôsobené koronavírusom. Podľa neho po materiálnej pomoci príde na rad i finančná. Po kríze v roku 2008 Čína zvýšila vývoz kapitálu. „Keď krajiny potrebovali peniaze, Čína im ich vedela poskytnúť. Vtedy sa mnohé, najmä v Európe a Strednej Ázii, dostali pod jej vplyv. Mnoho aktív sa dostalo pod kontrolu Číny. S najväčšou pravdepodobnosťou opäť použije túto stratégiu,“ myslí si Maslov.

„Kým Čínu zmáhal koronavírus, sama mala problémy. Teraz ale prešla do protiútoku. Čína sa môže javiť ako ostrov stability a ekonomickej bezpečnosti v chorom svete. Čo USA na popularite veľmi nepridá“.

Dôkazy o „teroristickej operácii koronavírus“ (Valentín Katasonov)

COVID-19 ako americká „Suezká kríza“

Podľa niektorých analytikov môžu byť neprimerané kroky Bieleho domu v súvislosti s koronavírusom pre USA priam osudné. Číne núkajú možnosť preukázať svoju mäkkú silu a zmocniť sa svetového vodcovstva. Ako pripomína magazín „Rusko v globálnych záležitostiach“, v roku 1956 „Suezská kríza“ znamenala koniec dominancie Veľkej Británie na globálnej scéne. Pre USA by „Suezskou krízou“ mohol byť koronavírus.

„Chyby urobili nielen americkí úradníci, ale aj samotný prezident. Jeho správy a tweety zasiali medzi populáciou paniku a neistotu. Navyše verejný a súkromný sektor nebol pripravený vyrábať a dodávať antivírusové produkty,“ uviedol magazín.

Počas prepuknutia choroby Ebola v rokoch 2014 až 2015 to boli práve USA, ktoré vytvorili a viedli koalíciu desiatok krajín v boji proti šíreniu choroby. Trump ale podobný postup v prípade koronavírusu odmieta. Neexistuje ani koordinácia so spojencami.

S rastom imidžu Číny prišla i nová kritika. Tentoraz nie priamo z USA, ale od spojencov. Syn brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara Eduardo, člen dolnej komory brazílskeho parlamentu, porovnal koronavírus v Číne s Černobyľom. Na Twitteri napísal, že „diktatúra sa opäť rozhodla skrývať niečo vážne. Čína je za tento problém zodpovedná. Jeho riešením je sloboda“.

Podľa agentúry Bloomberg žiadal rozhorčený čínsky veľvyslanec ospravedlnenie. Nedočkal sa ho však. Opozičný brazílsky poslanec Davi Alcolumbre, ktorý sa tiež nakazil, sa ale následne ospravedlnil za všetkých brazílskych zákonodarcov. Zdôraznil, že spôsob, akým Čína zvládla epidémiu, je príkladom pre svet.

Koronavírus nás „zachránil“ pred Treťou svetovou (Dmitrij Michailin)

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info