BOL ABSOLÚTNE MIMO.“ Mečiar tvrdo skritizoval Havla a odhalil detaily ich sporov
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Bývalý slovenský premiér Vladimír Mečiar poskytol exkluzívny rozhovor pre český portál idnes.cz, ktorému vyrozprával dianie, ktoré predchádzalo rozpadu Československa.
Rozhovor vznikol pri príležitosti výročia vzniku Československa. Deň 28. október oslavujú Česi ako štátny sviatok, Slováci „len“ ako pamätný deň. „Bol som pozvaný na oslavy vzniku Československa, čo považujem za česť,“ povedal Mečiar s tým, že predtým tam nechodil.
„Na Slovensku je zvykom, že ma nikam nepozývajú. To nie je len otázkou českej ambasády, ale aj slovenskej vlády či prezidenta a ďalších inštitúcií. Na oficiálnych akciách som persona non grata,“ zdôraznil Mečiar.
Slovákov podľa neho zaujíma aj vznik Československa, avšak prikladanie menšieho významu súvisí so znalosťou histórie: „Slováci nemali nikdy svoj štát. Vždy sme patrili k niekomu a to ovplyvňovalo život u nás.“
Práve Mečiar s HZDS bol v roku 1992 otcom myšlienky hesla: Konfederácia alebo rozdelenie, čo nepopiera ani dnes: „Už pred voľbami v roku 1992 sme viedli debaty o kompetenciách národných vlád. Aby sa prenieslo na ne viac právomocí. Niektoré veci sa totiž riešili zbytočne dlho. Myšlienka, že by vlády mali byť samostatné, bola prijatá v Prahe,“ podotkol.
„Tá myšlienka mala dodatok: Budete žiť z toho, z čoho máte odvody. My sme mali nezamestnanosť mierne pod 30 percent, v Čechách bola 2 až 3 percentá. Keby sme mali živiť nezamestnaných z toho, čo sme mali, neuživíme ani sami seba,“ objasnil začiatky.
Preto podľa neho prišla požiadavka, nech nám výrazne znížia odvody zo slovenských podnikov, ktoré šli do Prahy. „Ultimatívne to nebolo prijaté, s tým, že sa skončia všetky dotácie na vyrovnanie rozdielov medzi štátmi. V tomto zmysle tlačila ekonomická situácia k nejakému politickému riešeniu,“ spomína na začiatky rozdeľovania Československa.
„Federácia už ale bola de facto rozložená, nefungovali inštitúcie, podniky kľučkovali s odvodmi... My pritom vtedy ani nemali vypočítané, aká je ekonomická výkonnosť Slovenska a či vôbec budeme schopní samostatného života,“ pripomína.
Prezident Václav Havel či predseda vlády Českej republiky Petr Pithart boli proti rozdeleniu republiky. „Ten hovoril o dvojdomčeku, ktorý nebol ničím. Keď ho mal definovať, tak nevedel. Havel do týchto vecí, bohužiaľ, vstupoval. Ale nemal tušenie o tom, čo to je usporiadanie štátnych vzťahov. On bol v tomto absolútne mimo. A keď sa mu nepáčilo, čo mu niekto na poradách k tejto téme hovoril, tak už ho ďalej nepozýval,“ tvrdí Mečiar.
„Napríklad v roku 1990 mi navrhoval, nech sa stanem predsedom federálnej vlády – pod podmienkou, že v nej nebude Václav Klaus. Neprijal som to,“ hovorí expremiér o svojom vzťahu s Havlom. Na prezidentovi mu vtedy najviac prekážalo, že Havel počítal s tým, že pokiaľ by sa Slováci pokúsili o rozdelenie, on použije armádu. „To nemal robiť,“ dodal Mečiar.
„Pýtal sa ma, prečo ho nechceme za prezidenta. Tak som mu povedal, že prezident, ktorý chce proti Slovákom použiť vojakov, nemôže byť ich prezidentom. Príbor mu vypadol z rúk. Vraj: Ako to viete? Hovorím: Vieme o tom oveľa viac, než si myslíte. Neskôr rezignoval na funkciu prezidenta,“ zaspomínal Mečiar na rozhovor počas spoločného obeda s tým, že o spravodajsko-provokačných akciách na Slovensku vedeli veľa a vraj aj od vojakov.
Po Havlovej rezignácii začali rokovania Mečiara s Klausom: „Medzi štyrmi očami sme hovorili o štátnych orgánoch, keď bol Havel ešte v úrade. Českej delegácii sme oznámili, že ho voliť nebudeme a v slovenských orgánoch neprejde. Na to mi Václav Klaus oznámil, že prezident Havel má takú silu, že oni sa proti nemu nepostavia, ale nepovažuje to za dôvod, aby sme nepokračovali v rokovaní.“
Mečiar navrhol českej strane, aby o rozdelení republiky rozhodlo referendum. „Odpovedali, že majú mandát z volieb a referendum nie je potrebné. A že vraj, keď chceme, tak si ho máme urobiť na Slovensku. To nemalo zmysel. Takže sme sa dohodli na ďalšom rokovaní v Prahe,“ tvrdí Mečiar.
V rozhovore prezradil aj zaujímavosti z rokovaní a zhodnotil Klausa ako protivníka: „Raz napríklad niečo hovoril Milan Kňažko. A Klaus na to: Sme tu skôr ekonómovia ako herci. Môžeme hovoriť ako ekonómovia? Inokedy Klaus žiadal, aby z rokovaní odišiel Marián Augustín Húska. Hovorím na to, že to nejde, že to by som musel odvolať celú delegáciu. A Klaus: Dobre, nech teda Húska zostane, ale nech nehovorí. Húska naozaj do konca rokovania neprehovoril ani slovo. Václav Klaus bol nesmierne tvrdý, ale férový protivník.“
„Vo vile Tugendhat prišla ešte raz na pretras otázka, či sme schopní ten vývoj zvrátiť. Zhodli sme sa, že keby sme to vrátili späť, nesplníme nádeje tých, ktorí to očakávajú. Ani na jednej, ani na druhej strane. Navyše by sme sa mohli dostať na cestu konfliktov,“ povedal Mečiar.
Hrozila vojna? „Bola to skrytá otázka, o ktorej sa doposiaľ nehovorilo. Ale vtedy o nej hovoril jeden z poradcov prezidenta ako o otvorenej veci, že otázka vojnového stavu bola predmetom rokovaní. Dokonca aj delegácii slovenskej SDĽ oznámil podpredseda federálnej vlády, nebudem ho menovať, že keď sa Slováci pokúsia o viac práv, vojna môže byť,“ odpovedal Mečiar na otázku o vojne.
Prichádzali aj ďalšie signály. „Bol napríklad menovaný vojenský veliteľ pre Slovensko. Bol to môj priateľ, takže mi to prišiel povedať s tým, že nevie, čo má robiť. Hovoril som mu: Tak to prijmite, budeme sa tváriť, že budujeme obranu Československa a budeme sa pripravovať sami. Došli aj signály z generálneho štábu armády, že sú útvary, ktoré by prípadne mali zasahovať na Slovensku. Vyjednávali sme, aby v takom prípade neuposlúchli rozkazy. Nikdy nebudem menovať ľudí, ktorí pri tom boli prítomní, pretože sme im dodnes vďační. Pretože sľúbili, že nepôjdu, aj keby bol vydaný rozkaz,“ prezradil Mečiar po rokoch.
Rozkazy mohol vydať prezident Havel a jeho minister obrany Luboš Dobrovský. Aj preto Slováci Václava Havla nepodporili za prezidenta.
Chcel Havel vojnu so Slovákmi, aby udržal spoločný štát? „Havel nechával tieto veci aj na vojenské riešenie. To je neznáma časť histórie, ale my o nej vieme. Keď som mu to za prítomnosti svedkov hovoril, nikdy to nepoprel. A pochopil, keď som mu hovoril, že taký človek nemôže ďalej byť prezidentom pre Slovákov. Ten, ktorý mal byť veliteľom prípadnej akcie na Slovensku, s tým som bol v pravidelnom kontakte. A s tými, ktorí boli v Českej republike proti, tiež,“ odpovedal Mečiar na otázku redaktora idnes.cz.
pred 1 hod
pred 3 hod
pred 3 hod
BOL ABSOLÚTNE MIMO.“ Mečiar tvrdo skritizoval Havla a odhalil detaily ich sporov
František Mikloško ostro kritizuje Viliama Karasa za jeho postoje. Spor v KDH otvára otázky o smerovaní hnutia, kresťanských hodnotách a politickej dôveryhodnosti.
Komunálne voľby otvorili otázky o sile progresívnych politikov
Kto je po voľbách skutočným lídrom opozície?
Ukrajinský líder čelí eskalujúcej kríze.
V médiách už druhý deň sledujeme oslavy úspechu PS a porážky Smeru (voľby do samospráv 2026). Šimečka považuje výsledky za solídne. Realita je však iná! Ak sa…
Miesto boja za chodníky pre ľudí - ideologické bojisko, varuje Tomáš Ökami Susko
Zabudlo sa na dôležitú vec, že v týchto voľbách sa volia osobnosti...
Skutočným víťazom sú opäť nezávislí kandidáti.
Myšlienku dňa si budú musieť mnohí dlho pamätať.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
25. 10. 2026
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Šepkár
27. 10. 2026 17:46
Ľudia, budťe už k sebe tolerantní. My sme to dokázali v pošte pre teba: https://shorter.me/XvTmy