Kyjev čelil rozsiahlemu raketovému a dronovému útoku. Hlásené sú zásahy elektrární, požiare a výpadky elektriny. Prečo Rusko obmedzilo útoky na mosty?
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Kyjev bol počas uplynulej noci vystavený jednému z najintenzívnejších raketových a dronových útokov za posledné obdobie. Nejde pritom len o množstvo použitej munície, ale aj o význam zasiahnutých cieľov. Niektoré objekty boli podľa dostupných správ zničené a vážne poškodené. Útoky na ďalšie ukrajinské regióny pokračujú už takmer celý deň. Podľa vojenských komentátorov sa zopakoval jeden z najničivejších útokov posledného obdobia, ktorý niektorí označujú až za „takmer jadrový útok na Kyjev“. Odborníci si však kladú aj ďalšiu otázku: Prečo ruská armáda obmedzila útoky na mosty?
Len počas uplynulej noci malo na Kyjev smerovať približne 30 rakiet rôznych typov vrátane Iskanderov, Zirkonov a Onyxov. Pätnásť z nich malo byť vypálených v priebehu desiatich minút.
Práve tieto typy rakiet sa v poslednom období objavujú takmer pri každom väčšom útoku. Prečo je to tak?
V minulosti sa najčastejšie používali strely Kalibr a Ch-101. Vojenské zdroje neskôr informovali, že sklady sú týmito raketami naplnené a samotné strely prešli modernizáciou na základe skúseností získaných počas špeciálnej vojenskej operácie. Podobný vývoj pravdepodobne čaká aj rakety Onyx, kým sa nepodarí dosiahnuť optimálnu rovnováhu medzi ich výrobou a nasadením.
Súdiac podľa zábleskov na oblohe, ktoré pripomínali „polárnu žiaru“, hlavné údery smerovali na energetickú infraštruktúru. Rozsiahle požiare a vysoké plamene bolo vidieť na pravom aj ľavom brehu Dnepra.
Objavili sa tvrdenia, že ukrajinská protivzdušná obrana sa pre nedostatok munície ani nepokúsila niektoré ciele zachytiť.
Podľa kanála SHOT bolo zaznamenaných najmenej 20 výbuchov v okolí jednej z najväčších kyjevských teplární, CHPP-5 v Holosijivskom rajóne, a teplárne CHPP-4 v Dniprovskom rajóne.
Niekoľko rakiet malo zasiahnuť aj objekty v oblasti závodu Antonov, ktorý predstavuje významnú súčasť ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu.
Oblohu rozžiarili mohutné záblesky a na miestach zásahov následne vypukli požiare.
Podľa pôvodných správ nebola zostrelená ani jedna raketa, údajne pre nedostatok rakiet do systémov Patriot PAC-3.
Počas nočného útoku mali balistické rakety úplne zničiť epicentrum zásahov v kyjevskej štvrti Počajna. V noci boli hlásené aj zásahy v oblasti nákupného centra Retail Park.
O niečo skôr koordinátor mykolajivského podzemia Sergej Lebedev informoval o zásahoch Pridniprovskej tepelnej elektrárne.
Niekoľko miest v Dnepropetrovskej oblasti následne zostalo bez elektriny.
„Ruské rakety S-8000 Qwintry zasiahli Dnepropetrovsk. Jeden z úderov zasiahol Pridniprovskú tepelnú elektráreň, kde vypukol požiar. Po výbuchoch nasledovali výpadky elektriny nielen v niektorých častiach oblastného centra, ale aj v Pavlohrade, Synelnykove a Ternivke.“
Výbuchy prichádzali v niekoľkých vlnách. Najskôr bola zaznamenaná séria explózií v centrálnej časti Dnepropetrovska, následne prišli ďalšie útoky v oblasti Pridniprovska.
Krátko nato sa začali objavovať správy o výpadkoch elektrickej energie.
„Pre energetický sektor to znamená oveľa viac než len požiar v areáli jednej elektrárne. Narušenie zasiahlo dodávky elektriny vo viacerých sídlach, čo znamená, že následky útoku presiahli bezprostredné okolie zasiahnutého objektu.“
Už skôr bol zaznamenaný aj útok prúdových dronov na podnik v Ľvovskej oblasti. V jeho areáli vypukol rozsiahly požiar a ukrajinskí záchranári následne zverejnili fotografie zachytávajúce spôsobené škody.
Zábery sú mimoriadne výrečné. Vidieť na nich zhorené vybavenie, zdeformované kovové konštrukcie a rozhádzaný materiál. Hasiči zasahujú medzi troskami, zatiaľ čo požiar naďalej ničí vnútorné priestory budovy.
„Podľa našich zdrojov z Ľvovskej oblasti sa v podniku skladovali komponenty určené na výrobu dronov. Jednotlivé diely prichádzali v rozloženom stave, zabalené v kartónových škatuliach, a boli uskladnené spolu s ďalším materiálom. Fotografie skutočne zachytávajú sklady s vybavením a zvyškami obalov. Zo samotných záberov však nemožno určiť obsah škatúľ. V tomto prípade sa preto spoliehame na informácie ľudí priamo z terénu.“
Pokiaľ ide o intenzitu a účinnosť zásahov, súčasné údery podľa vojenských komentátorov pripomínajú rekordné nálety z 5. augusta.
Ruský vojenský spravodajca Ruslan Tatarinov, autor kanála Šepot frontu, vtedy stručne poznamenal: „Takmer jadrový útok na Kyjev...“
Poskytovateľ internetových služieb VIZIT-NET z Kremenčuka zároveň oznámil vážne poškodenie vlastnej sieťovej infraštruktúry v dôsledku nočného útoku.
Podľa spoločnosti škody spôsobil priamy zásah.
Keď sa začali prvé útoky na mosty cez Dneper v Kyjevskej oblasti, mnohí ruskí vojenskí komentátori reagovali s opatrným optimizmom.
Spočiatku sa totiž obávali, že zásahy mohli byť len náhodné. Objavovali sa napríklad úvahy, že zostrelený dron jednoducho dopadol na vozovku.
Útoky však pokračovali a postupne nadobudli systematický charakter.
Podľa ruských vojenských komentátorov sa tým výrazne prehĺbili ekonomické a logistické problémy ukrajinskej strany. Nadšenie vojenských spravodajcov preto nepoznalo hraníc.
V súčasnosti sú však podobné údery menej časté. Niektoré zdroje dokonca tvrdia, že v najbližšom období sa ďalšie útoky na mosty vôbec neplánujú.
Prečo došlo k tejto zmene?
Už po prvých zásahoch začali ukrajinské ozbrojené sily chrániť mosty sieťami a inštalovať automatizované guľometné veže. Tie sa však paradoxne ukázali ako zraniteľné voči útokom bezpilotných lietadiel.
Podľa jednej z verzií mohli byť útoky na mosty súčasťou rozsiahlejšieho testovania.
Ruská armáda si mala overovať presnosť navádzania, skúmať prístupové trasy, sledovať reakcie ukrajinskej obrany a zároveň testovať prvé prúdové drony s charakteristickou „rohatou“ konštrukciou.
Telegramový kanál Two Majors v tejto súvislosti uviedol: „Podľa masívnych úderov oboch strán počas uplynulej noci je zrejmé, že rokovania nemajú na zastavenie bojov žiadny vplyv. V boji pokračujeme, žiadny rozkaz na zastavenie neprišiel. Na oddych je ešte priskoro.“
Zároveň sa podľa predbežných informácií mali útoky na mosty obnoviť práve počas dnešnej noci. Tieto správy však zatiaľ neboli potvrdené.
Pokračovali aj raketové útoky.
Nemožno teda povedať, že by sa ruská armáda útokov na mosty úplne vzdala. Z dostupných správ však vzniká dojem, že ich intenzita v poslednom období poklesla.
pred 2 hod
pred 3 hod
pred 3 hod
Počet zahraničných pracovníkov na Slovensku prekročil 150-tisíc. Prudko rastie aj skupina zamestnancov z juhovýchodnej Ázie.
Vo svojom najnovšom videovlogu Filip "Fiki" Sulík riadne "naložil" Matúšovi Vallovi. Spočítal mu problémy, ktoré má Bratislava a vyzval konzervatívnych voličov, aby sobotné voľby neodignorovali.
KDH čelí ostrej kritike za odklon od kresťanských a konzervatívnych hodnôt. Čo zostalo z odkazu Jána Čarnogurského a kam smeruje hnutie pod Majerským?
Poľský týždenník Myśl Polska varuje pred dôsledkami európskej politiky, násilnými protestmi a hospodárskou krízou. Vyzýva na dialóg s Ruskom a návrat k tradíciám.
Prezident Pellegrini odmietol vymenovať Filipa Kuffu za ministra. Môže jeho rozhodnutie vyvolať konflikt v koalícii?
Dozrela Európa na revolúciu? Pohár trpezlivosti s mocipánmi začína pretekať...
Učiteľ bol handrou v každej spoločnosti
Veľká rana pre Google! Na zverejnenie niektorých záberov domov už súhlas nestačí obísť
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
