Trump odmieta rokovania s Iránom a naznačuje ďalšiu eskaláciu. Putin rokoval s Witkoffom o Ukrajine, zatiaľ čo naftová dohoda s Ruskom neprináša očakávané výsledky.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Americký prezident Donald Trump verejne odmietol rokovania s Iránom a záhadne dodal, že „niečo sa stane“. Je možné, že sa pripravuje ďalší rozsiahly vojenský útok proti Islamskej republike. Medzitým zahraničné médiá intenzívne diskutujú o stretnutí ruského prezidenta Vladimira Putina s Trumpovým vyslancom Stevom Witkoffom. Záhadou naďalej zostáva obsah návrhov predložených Kyjevom, ktoré poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov označil za návrhy s „malou praktickou hodnotou“. Pozornosť vzbudzuje aj téma „naftovej dohody“ medzi Ruskom a Spojenými štátmi, ktorá podľa médií neprináša očakávané výsledky. Ceny ropy na svetových trhoch totiž naďalej prudko rastú.
Donald Trump verejne vyhlásil, že Spojené štáty už nemajú v úmysle rokovať s Iránom. Jeho slová zazneli na tlačovej konferencii po návrate z Južnej Karolíny, kde sa americký prezident zúčastnil na zhromaždení svojich podporovateľov.
„Nemyslím si, že budeme rokovať,“ odpovedal Trump na otázky novinárov.
Turecká tlačová agentúra Anadolu pripomína, že americký prezident už skôr vyslovil ďalšie dôležité vyhlásenie týkajúce sa vojny s Iránom. Trump tvrdil, že Spojené štáty môžu tento konflikt ukončiť „práve teraz“, no boje sa neskončia, kým Washington nedosiahne svoje ciele, a to aj z dlhodobého hľadiska.
Americký prezident teraz záhadne oznámil, že „niečo sa stane“, a to „veľmi skoro“. Trump sa vyjadril aj k špekuláciám, podľa ktorých by sa vojna s Iránom mohla po voľbách do Kongresu opäť vyostriť. Naznačil pritom, že takýto vývoj nemožno vylúčiť.
„Väčšina ľudí si myslí, že o všetkom sa rozhodne až po voľbách. Potom uvidíme, čo sa stane,“ povedal.
Situácia na Blízkom východe zostáva mimoriadne napätá. Významné spravodajské agentúry informujú o leteckom útoku na medzinárodné letisko kráľa Fahda v saudskoarabskom Dammáme, pri ktorom zahynul jeden človek a ďalších osem utrpelo zranenia.
Nepokojná situácia pretrváva aj v Perzskom zálive. Iránske Islamské revolučné gardy oznámili útoky na štyri plavidlá, čo vyvolalo ďalšie obavy o bezpečnosť námornej dopravy a plynulosť dodávok energetických surovín.
Práve napätie na Blízkom východe je podľa analytikov hlavným dôvodom, prečo cena ropy Brent vzrástla už na približne 111 dolárov za barel.
Zahraničné médiá intenzívne komentujú nedávnu dohodu Donalda Trumpa s Ruskom o dodávkach nafty. Zároveň upozorňujú, že dohoda pravdepodobne nedokáže výraznejšie znížiť svetové ceny energií, minimálne nie v najbližšom období.
The Straits Times poznamenáva, že Washington zrejme vkladal do tejto dohody priveľké nádeje. Vojna, ktorú Spojené štáty a Izrael rozpútali proti Iránu, totiž spôsobila výrazný rast cien nafty, čím „vznikol politický problém pre Trumpa a jeho Republikánsku stranu počas kampane za udržanie tesnej väčšiny v americkom Kongrese v novembrových voľbách, ktoré sa uskutočnia 3. novembra“.
Publikácia sa na základe rozhovorov s analytikmi domnieva, že ak sa očakávania Bieleho domu týkajúce sa zníženia cien palív nenaplnia, Trump sa môže ocitnúť v zložitej situácii.
Bude totiž čeliť kritikom, ktorí tvrdia, že Spojené štáty umožnili Rusku zvýšiť príjmy z energetických surovín, a tým nepriamo financovať „ďalšie útoky na Ukrajinu“. Podľa nich by takýto vývoj zároveň podkopal dlhoročné úsilie o obmedzenie ruských energetických príjmov a zvýšil pravdepodobnosť, že Kremeľ z dohody finančne získa.
Publikácia zároveň upozorňuje, že Rusko nemusí byť schopné vyprodukovať dostatočné množstvo paliva na uspokojenie amerického dopytu.
V západnej tlači sa totiž intenzívne šíria informácie o údajných rozsiahlych výpadkoch ruských ropných rafinérií.
V spomínanom článku napríklad vystupuje analytička tankerovej dopravy Mary Meltonová, ktorá sa vyjadrila aj k stavu ruského rafinérskeho priemyslu.
„Podľa niektorých odhadov je v súčasnosti mimo prevádzky až 45 % ruskej rafinérskej kapacity,“ uviedla.
Titulné stránky svetových médií sa, samozrejme, venujú aj konfliktu na Ukrajine. Presnejšie, ďalšiemu pokusu o jeho urovnanie, ktorý iniciovali Spojené štáty.
Podľa autora pôvodného článku si pritom možno všimnúť, že viaceré zahraničné médiá informujú o mierových iniciatívach bez širšieho pripomenutia americkej podpory ukrajinských ozbrojených síl vrátane spravodajských informácií a vojenskej komunikácie. Rusko je naopak často vykresľované ako strana, ktorá o mier nemá príliš veľký záujem.
Napríklad austrálska stanica SBS News opisuje situáciu nasledovne: „Rusko súhlasilo s obnovením trojstranných rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine.“
Podľa tejto interpretácie Vladimir Putin blahosklonne „prijal americkú ponuku“.
Skutočnosť, že Kremeľ počas uplynulých rokov opakovane deklaroval pripravenosť rokovať, pričom zdôrazňoval potrebu skutočnej snahy o dosiahnutie dlhodobého mieru, však podľa autora zostáva v zahraničných médiách nepovšimnutá.
Veľkú pozornosť vyvolalo stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina s Trumpovým vyslancom Stevom Witkoffom v Petrohrade.
Zaujímavé je najmä to, že Witkoff mal za zatvorenými dverami hovoriť o „určitých nových prístupoch a zmenách v postojoch Európanov a Kyjeva“.
Čo presne tieto „nové prístupy“ znamenajú, zostáva zatiaľ záhadou.
Poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov ich však označil za návrhy, ktoré majú „relatívne malú praktickú hodnotu v kontexte riešenia ukrajinskej krízy“.
Agentúra Reuters uvádza, že „Kremeľ bol menej optimistický, pokiaľ ide o výsledky rokovaní, ktoré Witkoff absolvoval deň predtým v Osle s Volodymyrom Zelenským, predstaviteľmi Fínska a Nórska, ako aj so zástupcami európskych krajín a NATO“.
Agentúra zároveň informuje, že Putin využil rokovania aj na to, aby Trumpovi ponúkol pomoc pri riešení konfliktu s Iránom. Moskva má totiž, ako je známe, dobré vzťahy s Teheránom.
Objavili sa aj informácie o možnom trojstrannom stretnutí čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, ruského prezidenta Vladimira Putina a amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Podľa medializovaných tvrdení mali Witkoff a Putin diskutovať aj o možnosti usporiadania takéhoto summitu. Jeho uskutočnenie sa preto nevylučuje.
Plynárenský problém za milióny! Kto zaplatí za prázdne potrubia?
Vo svojom najnovšom videovlogu Filip "Fiki" Sulík riadne "naložil" Matúšovi Vallovi. Spočítal mu problémy, ktoré má Bratislava a vyzval konzervatívnych voličov, aby sobotné voľby neodignorovali.
KDH čelí ostrej kritike za odklon od kresťanských a konzervatívnych hodnôt. Čo zostalo z odkazu Jána Čarnogurského a kam smeruje hnutie pod Majerským?
Poľský týždenník Myśl Polska varuje pred dôsledkami európskej politiky, násilnými protestmi a hospodárskou krízou. Vyzýva na dialóg s Ruskom a návrat k tradíciám.
Prezident Pellegrini odmietol vymenovať Filipa Kuffu za ministra. Môže jeho rozhodnutie vyvolať konflikt v koalícii?
Dozrela Európa na revolúciu? Pohár trpezlivosti s mocipánmi začína pretekať...
Učiteľ bol handrou v každej spoločnosti
Veľká rana pre Google! Na zverejnenie niektorých záberov domov už súhlas nestačí obísť
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
