V sobotu 24. októbra 1992 Slovensko do turbín zapriahlo európsku veľrieku Dunaj. Urazené Maďarsko okamžite podalo žalobu na haagsky súd
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Martin Hojsík pri debate o energiách "zabrúsil" aj do útoku na premiéra Roberta Fica, ktorý podporuje Aleksandara Vučića. Hojsík mu vytkol, že pri demonštráciách "bil Slovákov". Laššáková ho upozornila na typické dvojité myslenie progresívcov.
Ozempic, Wegovy či Mounjaro pod drobnohľadom MUDr. Igora Bukovského. Upozorňuje na riziká injekcií na chudnutie a vysvetľuje, prečo sa kilá môžu vrátiť.
Vedci už v roku 1960 zverejnili rovnicu, ktorá poukazovala na 13. november 2026. Hrozí ľudstvu skutočne zánik, alebo ide len o matematický model?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Prinášame text čitateľky HD, ktorá reaguje na používanie slov fašista/fašistický v spojení s hnutím Republika.
Reakcia prokuratúry na slová Huliaka bola v skutku bleskurýchla.
Jeho postoje podľa kritikov nezodpovedajú kresťanskému konzervativizmu
Výber zo súčasnej ľudovej tvorivosti.
Vo svojom najnovšom videovlogu Filip "Fiki" Sulík riadne "naložil" Matúšovi Vallovi. Spočítal mu problémy, ktoré má Bratislava a vyzval konzervatívnych voličov, aby sobotné voľby neodignorovali.
KDH čelí ostrej kritike za odklon od kresťanských a konzervatívnych hodnôt. Čo zostalo z odkazu Jána Čarnogurského a kam smeruje hnutie pod Majerským?
Poľský týždenník Myśl Polska varuje pred dôsledkami európskej politiky, násilnými protestmi a hospodárskou krízou. Vyzýva na dialóg s Ruskom a návrat k tradíciám.
Prezident Pellegrini odmietol vymenovať Filipa Kuffu za ministra. Môže jeho rozhodnutie vyvolať konflikt v koalícii?
Komentáre
31. 10. 2025
pred 23 hod
pred 1 d
pred 1 d
Boli časy, keď slovenské štátne podniky vedeli nielen bagrovať dunajský štrk, ale aj postaviť Vodné dielo Gabčíkovo (VDG). Pripomeňme si dramatickú sobotu, keď riaditeľ Vodohospodárskej výstavby, š.p. Július Binder tak veril dielu svojho tímu, že na čele tatroviek dal aj bez premiéra SLovenskej republiky na slovenskej strane pri Čuňove prehradiť Dunaj a spustiť tým našu kľúčovú hydroelektráreň.
Profesor Peter Danišovič, Dr. h. c., spoluzakladateľ Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT) a hlavný autor koncepcie dunajských vodných diel sa už v roku 1937 dostal k výskumu Dunaja. Zo začiatku mysleli predovšetkým na jeho splavnenie - vytvoriť podmienky pre medzinárodnú plavbu, keďže hlavný tok kvôli množstvu naplavenín nedosahoval potrebnú hĺbku.
Energetika pristúpila až neskôr, pretože len prostredníctvom nej bolo možné niesť a hradiť obrovské náklady plynúce z výstavby. "Tak sa zrodila myšlienka výstavby vodného diela na Dunaji, ktorú som nastolil v roku 1950, kedy pražské ministerstvo priemyslu prišlo s otázkou, či je mysliteľné, aby sme na tomto veľmi zlom úseku vybudovali vodné diela. Povedal som im: „Áno, je to možné,“ a tak sme rozbehli projekčné práce," spomínal prof. Danišovič.
Keďže je Dunaj hraničnou riekou, vytvorili sa slovensko-maďarské skupiny projektantov, výskumníkov a vypracovali mnoho variantov VD a dohodli sa na výslednom.
Socialistické Maďarsko a Československo (zastúpené pražskou vládou) poučené katastrofálnou povodňou na Dunaji v roku 1965 uzavreli v roku 1977 medzištátnu Zmluvu o výstavbe priehradných diel na Slovensku a v Maďarsku na účely:
O rok neskôr sa začalo s výstavbou. Krátko pred dokončením prác na slovenskej strane VD Gabčíkovo v polovici roka 1989 Maďarsko jednostranne v rozpore so Zmluvou pozastavilo práce, následne požiadalo o urýchlenie výstavby a potom celkom upustilo od dokončenia svojho stupňa Nagymaros - len 10 dní predtým, ako malo prehradiť Dunaj haťou pri Dunakiliti. Odôvodnili to, že projekt údajne predstavuje vážne riziká pre maďarské životné prostredie a zásobovanie Budapešti vodou. V máji 1992 navyše jednostranne a nelegitímne od Zmluvy odstúpili.
. Maďari si odmietnutím postaviť prehradenie v Dunakility strelili vlastný gól lebo sa pripravili o kľúč od vody do starého toku Dunaja a sú teraz závislí
od nás. Naplno sa to prejavilo teraz, keď potrebovali vodu na chladenie jadrovej elektrárne.
"Ba žiadali, aby sme zbúrali to, čo sme postavili. Bolo to nemysliteľné a finančne neúnosné. Vyžiadalo by si to náklady 30 miliárd korún, pričom 20 miliárd sme už do diela investovali," nezabudol prof. DAnišovič.
Variant "C" sa zrodil v kancelárii podpredsedu SNR Jozefa Prokeša (predseda SNS), keď riaditeľ Binder prišiel oznámiť zradu Maďarska. Tým, že odmietli dostavať Dunakiliti, objasnil Binder, sa Gabčíkovo nedá spustiť. RNDr. Prokeš chytil ceruzu a do plánu spravil čiaru s návrhom na prehradenie Dunaja na našej strane. Tento nápad projektanti preverili a naozaj tak maďarské Dunakiliti nahradili Čunovom ako núdzový variant C.
Aj porevolučná federálna vláda Mariána Čalfu následne potvrdila rozhodnutie slovenskej vlády Jána Čarnogurského realizovať náhradné núdzové riešenie podľa núdzového Variantu C a dostavať aspoň gabčíkovský stupeň. Slovensko ho teda naprojektovalo a vybudovalo okyptené VD, ktorému chýba dolný maďarský stupeň Nagymaros. Bez neho nie je možné vyrábať najcennejšiu špičkovú elektrinu. VD Čunovo plne nahradilo Dunakiliti a vodná zdrž, ktorá je v súčasnosti menšia, plne vyhovuje prevádzke VD Gabčíkovo.
Bol realizovaný výlučne na slovenskom území, ale jeho prevádzka mala vplyv na prístup Maďarska k vodám Dunaja,
S blížiacim sa termínom dokončenia Variantu C a prehradenia Dunaja sa stupňoval zahraničný tlak. Na Slovensku sa po voľbách zmenila vláda.
"Celý svet bol proti Slovensku. Pretože ekológia bola vtedy, by som povedal, nadštandard a všetko, čo sa ekológie týkalo, to ľudia brali. My sme boli osočení ako ničitelia prírody, ako ľudia, ktorí nemáme cit pre prírodu, ako ľudia, ktorí sú len tzv. betonárska lobby. To však, samozrejme, nebola pravda," objasnil v televíznej relácii RTVS Július Binder.
"My sme boli zavolaní na vládu federálnu, aby sme odložili prehradenie, lebo diplomaticky tá situácia vyzerala, že väčšina európskych štátov sa postaví proti nám a že budeme mať z toho blamáž, alebo dokonca nejaké postihy. Vo federálnej vláde sa o tom hlasovalo a 5 českí ministri hlasovali za zastavenie prehradzovania a 5 slovenskí za pokračovanie. Pretože to dopadlo nerozhodne, tak federálna vláda neprijala žiadne uznesenie," začína drámu tej jesene opisovať Miroslav Liška, neskôr člen delegácie SR na spore v Haagu.
V parlamentných voľbách Ján Čarnogurský neobhájil svoj post premiéra SR: "Keď nastúpila Mečiarova (HZDS) vláda, asi tak týždeň... pred prehradením Dunaja, to znamená v októbri 1992, je v zázname o rokovaní vlády, že dáva príkaz na prerušenie všetkých prác na príprave prehradenia Dunaja" a ukazuje kópiu dokumentu.
"Slovenská vláda sa bála medzinárodného tlaku. Ona chcela mať alibi," potvrdil aj riaditeľ Vodohospodárskej výstavby. "Preto nebolo vydané stavebné povolenie na niektoré objekty. Pán minister životného prostredia Zlocha to držal, myslím, že to robil s vedomím premiéra vlády, aby v prípade, že sa niečo nevydarí, alebo niečo nebude fungovať, aby mali argument: „My sme mimo toho, my sme nedali stavebné povolenie. Toto si robila Vodohospodárska výstavba svojvoľne.“
"To viete, prehradenie Dunaja, to je akoby vojenská operácia. Tam boli desiatky nákladných áut. Museli byť pripravené, musel byť pripravený pontónový most cez Dunaj, muselo byť ohlásené na Dunajskú komisiu... prehradenie Dunaja, tzn. prerušenie plavby po Dunaji na dobu asi nejakých 2 týždňov. To sa nedalo meniť alebo prekladať," zdôraznil hraničnosť situácie bývalý premiér Čarnogurský.
"To boli ťažké chvíle vtedy, pretože slovenská vláda rozhodla, že sa nebude pokračovať v prehradení koryta Dunaja. To bolo 20. októbra 1992, ale nariadila ministrom, ktorí mali s tým čo dočinenia, že sa zvolal 23. októbra krízový štáb, ktorý mal rozhodnúť ďalej. Nerozhodol a nechal celú kompetenciu na riaditeľa Vodohospodárskej výstavby," prezradil vyvolený hrdina Július Binder.
Riaditeľ Binder prišiel do podniku okolo obeda, Miroslavovi Liškovi tam rozprával o tom, ako to prebiehalo na krízovom štábe. „a tak, čo, mám to zobrať na seba a prehradzovať?“ spýtal sa ho Binder. "Tak hovorím: „Ja som ráno rozoslal listy na noviny a médiá, že zajtra začíname prehradzovanie,“ odhalil Liška. „Tak ideme do toho,“ rozhodol riaditeľ Binder.
"Bolo to v sobotu, pekné počasie, slnko," opísal začiatok hydrotechnik Miroslav Dobrovodský, autorský dozor GP, Hydroprojekt: "Na hrádzi to nám tuná vtedy organizovali nájazdy z Maďarska. Lipták, Američan, inak Maďar pôvodom. Najskôr ich upozornili: „Tu je stavenisko, nemáte prístup, tu je nebezpečenstvo úrazov,“ atď. Neposlúchali. Vystavila sa proti nim tá ochranka naša - desiati so psami. Zase neposlúchli. Dali im dolu náhubky a bolo po manifestácii."
"Celá vláda sa obávala, že im prischne nejaký ten biľag a nikto z nich neprišiel na prehradzovanie. Bolo to trápne, lebo pri takýchto dôležitých stavbách, býva celá vláda, ale tu mal každý strach, že budú nejaké sankcie," nezabudol Miroslav Liška. "Všetkých, ktorý sme boli tam na mieste, tak nás zaujímalo, aby Dunaj bol úspešne prehradený, pretože akokoľvek, no to bola komplikovaná technická operácia," uznal politik, ktorý sa - rovnako ako jeho otec v 1939 - naopak zľakol projektu Slovenskej republiky.
"Boli tam ľudia, ktorí s tým pracovali, ktorí to vytvorili, že sme to mohli prehradiť," zaspomínal Július Binder na hviezdnu chvíľu Slovenska. "Ale bola to veľmi kritická situácia, pretože sme nevedeli, či príde nejaký vyšší zásah. Už keď sme začali sypať, už sme vedeli, že nás nikto nezastaví."
Na to sypanie už bolo všetko pripravené. Bol treba len pokyn, aby tatrovky naložené materiálom, ktorým sa začínalo prehradzovať, vyšli.
„Vydal som povel rádiom, ale skôr, ako na pontónovú, špeciálne upravenú plošinu začali vychádzať v rade stojace nákladné autá s rozsvietenými reflektormi a zapnutými klaksónmi, hodil som do miesta prehradzovania malý kamienok... Tak sa to teda začalo. Od tej chvíle už nič nebolo možné zastaviť,“ spomína vtedajší riaditeľ vodohospodárskej výstavby Július Binder na chvíľu, keď sa na jeho príkaz „Sypte!“ i jeho osobnú a celoštátnu zodpovednosť začali spúšťať do vody balvany z nákladných áut, aby sa dokončilo Vodné dielo Gabčíkovo podľa variantu C.
„Od tejto chvíle už nič nebolo možné zastaviť,“ uzavrel.
Bol pontónový most, tam vychádzali a z neho bočne sypali. Miroslav Dobrovodský pripomenul na milú hru osudu: "Mali sme tu už pripravené betónové kvádre, ktoré vyrobili Maďari, ktoré mali pripravené v Dunakiliti. Museli platiť za to, že ich skladovali na tých pozemkoch. Tak ich za lacný peniaz predali investorovi, a ten to použil tu... Maďarské kvádre sú tu, mohutné a nestačili. Tak sa hneď lanami zväzovali tri dohromady a to už bola váha, už s nimi voda nepohla." Sypali kamene do Dunaja až dovtedy, kým Dunaj bol prehradený.
"Aj keď mám výhrady proti Binderovi, ja by som mu dával najvyššie štátne vyznamenanie každým rokom," deklaroval Dobrovodský. "Pretože, ak by sa Dunaj neprehradil v tej dobe, nikdy by sa neprehradil. Neprehradený Dunaj tuná by povedal, že Maďari zachránili Európu - prinajmenej Maďarsko - pred strašnou katastrofou, lebo my by sme ich vykynožili týmto," verne zhrnul medzinárodné mediálne besnenie.
Slovensko núdzovým Variantom C prehradilo a do turbín zapriahlo európsku veľrieku Dunaj. Urazené Maďarsko okamžite podalo žalobu na Medzinárodný súdny dvor (MSD) v holandskom Haagu. Ten po 5 rokoch bezprecedentného skúmania priamo na mieste priam umeleckého činu zverejnil rozsudok o unikátnej slovensko-maďarskej Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVD GN) 9:1 v prospech Slovenska:
Stačilo prehradiť Dunaj, uviesť vodné dielo Gabčíkovo do prevádzky a to sa samo obhájilo, ukázal poučne a inšpirujúco verdikt z Haagu.
V roku 2004 Júliusa Bindera pápež Ján Pavol II. menoval "Rytierom rádu sv. Gregora Veľkého", najvyšším cirkevným vyznamenaním pre laika.
"Maďari si odmietnutím postaviť prehradenie v Dunakiliti strelili vlastný gól, lebo sa pripravili o kľúč od vody do starého toku Dunaja a sú teraz závislí od nás," spomína na zlomové chvíle Jozef Prokeš dnes a zdôrazňuje ich časový presah až do súčasnosti: "Naplno sa to prejavilo teraz v horúcom lete, keď Maďari potrebovali vodu na chladenie svojej jadrovej elektrárne Paks." Tá pritom pokrýva až polovicu celoštátnej spotreby elektrickej energie .
Kto z dnešných funkcionárov má víziu pre SLovensko s presahom na ďalšie volebné obdobia a by dal za svoje dielo ruku do ohňa?
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
