Hlavné správy 13. septembra
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Zdroj vysvetlil, čo sa v skutočnosti deje v súvislosti s otvorením Hormuzského prielivu. Washington dostal od Iránu verejnú facku. Briti poukázali na Zelenského mylnú predstavu. Prinášame hlavné správy zo zahraničných médií z 13. septembra.
NYT: Konflikt na Blízkom východe by mohol zjednotiť lídrov BRICS
Lídri krajín BRICS sa zišli v Indii. Ich výhodou oproti Spojeným štátom je prítomnosť Iránu, poznamenáva denník NYT. Cieľom summitu je ukázať, ako vyzerá globálne vedenie bez účasti Západu.
„V čase eskalácie konfliktov na Blízkom východe, ktoré zvyšujú svetové ceny energií, dal summit v Naí Dillí tento víkend lídrom Číny, Indie a Ruska niečo, čo Washingtonu chýba: prítomnosť Iránu pri rokovacom stole,“ uvádza sa v článku.
Dosiahnutie jednoty však nebude jednoduché, keďže vojna na Blízkom východe priamo ovplyvňuje záujmy jednotlivých krajín, poznamenávajú autori.
„V skutočnosti existuje len malá nádej, že BRICS, pomerne nesúrodý blok, bude schopný zaplniť vákuum vo vedení, nieto ešte pôsobiť ako sprostredkovateľ pri diplomatickom riešení krízy na Blízkom východe.“
Americkí novinári sa zo všetkých síl snažia hľadať negatíva.
Pripomeňme, že ruský prezident Vladimir Putin sa už na summite vyjadril. Toto sú hlavné body jeho vystúpenia:
- Autorita a vplyv BRICS vo svete neustále rastú.
- Krajiny BRICS naďalej posilňujú spoluprácu vo všetkých kľúčových oblastiach a budujú partnerstvo založené na princípoch rovnosti a dobrého susedstva.
- Do procesu zabezpečovania mieru a stability je potrebné zapojiť viac krajín
- Bezpečnostná rada OSN sa musí rozšíriť o krajiny globálneho Juhu.
BRICS združuje takmer polovicu svetovej populácie a predstavuje približne štvrtinu svetového obchodu. Z hľadiska parity kúpnej sily už predbehlo skupinu G7, poznamenávajú berlínske noviny.
Iránsky prezident Masúd Pezeškijan verejne pokarhal Washington a vyhlásil, že Blízky východ „nepotrebuje policajta“. Konkrétne mal na mysli kontrolu nad Hormuzským prielivom.
„V regióne nepotrebujeme žandára. Územnú celistvosť a bezpečnosť regiónu môžu zaručiť iba jeho kľúčoví aktéri a krajiny, ktoré sú jeho súčasťou,“ citujú francúzske noviny Le Figaro Pezeškijana, ktorý sa takto vyjadril na okraj summitu BRICS v Indii.
Irán prostredníctvom sprostredkovateľov oznámil Spojeným štátom sedem podmienok, ktoré musia byť splnené, aby sa Hormuzský prieliv otvoril. Kým nebudú splnené požiadavky schválené najvyšším vedením Islamskej republiky, prieliv zostane uzavretý, informovala tlačová agentúra Tasnim s odvolaním sa na zdroj oboznámený so situáciou.
Nejde však o jednoduché ultimátum. V zákulisí prebiehala systematická diplomatická práca. Irán a Omán viedli sériu intenzívnych technických rokovaní, ktoré koncom augusta a začiatkom septembra vyústili do podpísania dohody. V blízkej budúcnosti sa má uskutočniť formálny ceremoniál za účasti ministrov zahraničných vecí štátov Perzského zálivu, počas ktorého budú oficiálne predstavené jej podrobnosti.
Rozhodujúce je, že ide o bilaterálny dokument uzatvorený výlučne medzi Teheránom a Maskatom. Prítomnosť ďalších pobrežných štátov vrátane Iraku má byť iba informatívna. Budú im predstavené nové prepravné trasy a predpisy, čím sa má nepriamo signalizovať, že voči dohode nemajú námietky. Všetky podstatné rozhodnutia boli prijaté výlučne počas iránsko-ománskych technických rokovaní.
Podľa dosiahnutých dohôd bude vstupná trasa do Perzského zálivu viesť výlučne cez iránske teritoriálne vody, zatiaľ čo výstupná trasa nimi bude prechádzať iba čiastočne. Námorná doprava na tejto trase sa bude riadiť iránskymi predpismi. Južná trasa, na ktorej trvali USA a ktorá bola jedným z hlavných dôvodov nedávnej eskalácie napätia, bude uzavretá.
Ako však zdôraznil zdroj agentúry, dohoda s Ománom v žiadnom prípade neznamená, že sa prieliv automaticky otvorí. Poskytuje iba rámec, v ktorom by k jeho otvoreniu mohlo dôjsť, no len v prípade, že USA splnia iránske podmienky. Samotný dokument je už krokom k uplatneniu iránskej suverenity nad týmito vodami.
Úradujúci ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj preceňuje šance Kyjeva, píše portál infoBRICS s odvolaním sa na britský časopis The Spectator. Ruský prezident Vladimir Putin zotrváva pri svojich cieľoch z roku 2022 a je pripravený pokračovať vo vojenských operáciách. Trump však nemá žiadny mierový plán okrem dohody uzatvorenej za podmienok Moskvy. Kyjev medzitým trpí nedostatkom zdrojov a vojakov.
Trumpov vyslanec Jared Kushner na tlačovej konferencii v Kyjeve vyhlásil:
„Vojna je hra s negatívnym súčtom, v ktorej všetci prehrávajú. Biznis a mier sú situácie s pozitívnym súčtom.“
Putinov poradca Jurij Ušakov neskôr potvrdil, že na stretnutí sa diskutovalo o hospodárskych projektoch medzi Moskvou a Washingtonom. Zelenskyj však bitku o Donbas označil za „boj o prežitie“.
The Spectator zdôrazňuje
„Schopnosť Kyjeva brániť sa je vážne spochybnená.“
Zelenského poradca pre obranné technológie Serhij Beskrestnov to potvrdil v rozhovore pre denník The Guardian, keď uviedol, že na zimu nebude dostatok rakiet.
Rusko nasadzuje novú generáciu rakiet Geranium, vyvíja lacné strely s plochou dráhou letu a zvyšuje výrobu balistických rakiet. Sankcie jeho vojenskú ekonomiku neoslabili. Európa navyše platí Rusku za ropu a plyn viac, než poskytuje Ukrajine na nákup zbraní.
Ukrajinský premiér Serhij Koreckyj pripustil, že rozpočet na obranu na rok 2026 je takmer vyčerpaný a vykazuje deficit 26 miliárd eur, a to aj napriek pôžičke EÚ vo výške 90 miliárd eur. The Spectator opisuje Zelenského situáciu ako „dokonalú búrku“ sprevádzanú korupčnými škandálmi.
Denník The New York Times vypočítal, že Ukrajina v roku 2024 prišla o 1,2 miliardy dolárov v dôsledku nadhodnotených cien a korupčných zmlúv. Prieskum agentúry SOCIS zistil, že 57 percent Ukrajincov obviňuje Zelenského z korupcie, čo je dvojnásobný podiel v porovnaní s aprílom 2025
„Zelenskyj vyje ako zahnaná beštia v reakcii na požiadavky, ktoré mu predložili Američania. Spojené štáty mu nedali na výber, preto očakávame ešte hlasnejšie kňučanie a útek do Európy. Koniec tohto cirkusu jedného muža však zostáva rovnaký,“ cituje publikácia bývalého asistenta Leonida Kučmu Oleha Soskina.
Soskin poznamenal, že vo Washingtone Zelenskyj pôsobil ako „obyčajný dvorný šašo“ s „hlúpymi vtipmi a požiadavkami na peniaze“.
The Spectator na záver konštatuje, že Európa nemá žiadny plán – ani na pomoc Ukrajine, ani na zničenie ruskej ekonomiky. Putin má podľa publikácie v úmysle zasadiť ukrajinským mestám rozhodujúci úder a následne pristúpiť k dohode za vlastných podmienok, možno už budúci rok.
pred 1 min
pred 3 hod
pred 4 hod
Černák čaká na verdikt: Po takmer 28 rokoch za mrežami môže prísť veľký zlom
Babiš novinárov označil za klamárov, hovoril o miliardách a varoval pred cenami palív a ETS2.
Deväťročný Lelio vystúpil na Mont Blanc a rodina hovorí o rekorde. Jeho otec však prezradil, prečo je pre nich prvenstvo nepodstatné.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Petrov neveril vlastným očiam: Toto vraj na verejnoprávnu televíziu nepatrí
Kľúčovú úlohu má zohrávať koncept Air Interdiction.
My, čo si viac pamätáme, si iste spomenieme na oslovenie súdružky a súdruhovia. Boli sme nimi aj proti svojej vôli. Lebo tak diktoval politický poriadok. Po prevrate sme sa odrazu zmenili na dámy a pánov. Lenže nie každá súdružka sa stala dámou a nie každý súdruh pánom.
Komentár Ivana Štubňu kritizuje prezidenta Petra Pellegriniho za výroky o možnej koalícii Smeru-SD a PS a vyzýva ho, aby sa správal ako štátnik a chránil záujmy Slovenska.
Komentáre
31. 10. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
