Aj označenie na dverách istých sociálnych zariadení sa zmenilo. Zaujímavé je, že nikdy tam nebolo to socialistické: súdružky a súdruhovia, ale muži a ženy. Niekde sa po zmene poriadku zachovalo aj pôvodné, ale väčšinou ho vystriedalo nové označenie: dámy a páni. A niekde iba obrázok panáčikov.
Pravdepodobne z čias, keď sme označenie dámy ešte nepoužívali, pochádza vtip: ako delíme ženy? Odpoveď: na dá mi a nedá mi. Ja by som ich rozdelila na dámy a „dámy“. S výberom do prvej skupiny by som bola veľmi opatrná. Do druhej skupiny by som zaradila aj tie z Miškovho stáda.
Nič priliehavejšie a výstižnejšie ako stádo som nenašla. Je to drsné, ale Miškovým „dámam“ to na cti neuberie ani neublíži. Nie sú to síce kravy či ovce, to božechráň! Ani suka tam nie je, ako sa kedysi nahnevaný Huliak vyjadril. Ba ani kŕdeľ sliepok. Ale je ich tam tak požehnane, že im to pomenovanie celkom pristane. Ale treba tiež povedať, že zatiaľ, čo kravičky, ovečky a sliepočky prinášajú úžitok, toto stádo/kŕdeľ, neprináša žiadny úžitok. Nedávajú mlieko, ani vajcia neznášajú, iba, prepytujem, serú na Slovensko ako sliepky na podstienku. Predbiehajú sa v tom, ktorá viac. Tie najusilovnejšie Miško odmení.
V stáde PS je stav „dám“ vyrovnaný s počtom „pánov“. Lebo, človek by neuveril, že aj takto sa v praxi prejavuje rodová rovnosť. Koľko mužov, toľko žien. Aj keď s pohlavím u nich nie som si celkom istá.
Neviem , koľko tam majú, ani koľko uznávajú pohlaví, ale, keď hovoríme o rodovej rovnosti, ostaňme pri tom, že máme mužský a ženský rod a dve pohlavia: mužské a ženské. Vieme, že v partnerstve členov a členiek PS môže žiť muž s mužom, žena so ženou. Ale nebantujme ich, nechajme ich na pokoji, nech si žijú podľa biblického: ploďte a množte sa! Radšej sa venujme „dámam“ a rodovej rovnosti.
Najskôr si pozrime, čo pod slovom dáma vidí umelá inteligencia.
Je to žena s elegantným obliekaním, spoločenským taktom a vznešeným vystupovaním. Používa sa aj ako zjemnené, zdvorilé označenie pre ženu.
O elegantnom oblečení a tetovačkách, ktoré vyšli na povrch na obnaženom tele, budem radšej ticho. Je to vec vkusu. No v tomto ohľade v PS žiadnu dámu nevidím.
Spoločenský takt a vznešené vystupovanie sú V PS neznáme pojmy. Opak charakterizuje Miškove žienky a ženušky. Drzosť, arogancia a výsmech. Ani neviem, ktorá v tom najviac vyniká. Ale ich správanie nemá so vznešenosťou dámy nič spoločné. Predstavte si takú Števulovú alebo Yar v televíznej debate. Usmievajú sa ako mesiačik na hnoji. Alebo si predstavte Mesterovú. To je tá bitkárka, ktorá vraj po šéfovi šanóny hádzala. Zlé jazyky tvrdia, že je až po uši zamilovaná do Tibora Gašpara, ale ten ju odmieta. Keby som bola na jeho mieste, robila by som to isté. Mesterová nie je vznešená dáma a, navyše, ani krásou ju pánbožko neobdaril.
Tak je to s nimi, s „dámami“ v PS. Aj keď si oči vyočím, medzi tými, čo ich poznám z vystupovania, ani jedna nevyhovuje kritériám dámy. Žiadna Brigita Schmögnerová. Keby som vedľa seba postavila tie bruselské pipiny, Yar, alebo tú, čo jej prší do nosa, alebo aj tú, čo sa tvári ako Sedembolestná, nenájdem medzi nimi dámu. Skôr by som ich nazvala „bojovníčkami proti Slovensku a za práva žien“. Veľa ich je aj v slovenskom parlamente: Beata Jurik, Simona Petrik, Mesterová, Stohlová, Plaváková, Jaurová, Dana Kleinert, Števulová a ďalšie nemenované. Jedno je, či má gate, alebo sa feministka podpisuje ako muž, alebo ženským priezviskom, nenájdem medzi nimi ani jednu dámu. Len sliepky, čo kotkodákajú, aj keď nevyprdnú vajce. Zato špinia všade, kde sa len dá.