Bývalý minister obrany a predseda mimoparlamentných Demokratov Jaroslav Naď zverejnil ďalšie podrobnosti o konflikte na čerpacej stanici v Senci. Tvrdí, že muž, ktorý ho najskôr vulgárne slovne napadol, sa následne pokúsil zahasiť cigaretu na jeho tvári. Naď pritom incident spojil aj so širšou témou vyhrážok, ktoré má dostávať. Napriek tomu tvrdí, že sám o policajnú ochranu žiadať nebude.
Naď opísal, že ku konfliktu došlo ráno počas návštevy čerpacej stanice. Po natankovaní a zaplatení sa vracal k svojmu vozidlu, keď ho mal konfrontovať muž stojaci pri zaparkovanej dodávke.
„Bol som si ráno natankovať benzín do auta, a potom čo som si prehodil pár slov s predávajúcim v obchode, zaplatil a vychádzal som von z obchodu smerom k autu, tak vošiel mi do cesty pán, ktorý tam bol zaparkovaný s dodávkou. Otvoril dvere, prišiel ku mne a mimoriadne vulgárne ma napadol,“ hovorí exminister obrany.
Naď tvrdí, že konflikt prerástol do fyzického útoku
Podľa Naďovej verzie sa situácia neskončila slovnou výmenou. Keď odchádzal smerom k autu, muž mal pokračovať v konfrontácii a dôjsť malo aj k fyzickému kontaktu.
„Bránil som sa jeho dotykom, hmatol ma za tričko. Dával som ho od seba preč. Následne ma popálil na čele cigaretou,“ uviedol ďalej Naď, ktorému bolo medzi obočím vidieť stopu po popálení.
Bývalý minister tvrdí, že muž sa mu pokúsil cigaretu zahasiť priamo na čele. Naď sa podľa svojich slov stihol uhnúť a zasiahol ho popol.
Políciu sám nezavolal
Zaujímavosťou je, že napriek závažnosti, ktorú Naď incidentu vo svojich neskorších vyjadreniach pripisuje, bezprostredne po konflikte políciu neprivolal a nepodal ani trestné oznámenie. Namiesto toho odišiel domov a o udalosti informoval prostredníctvom sociálnej siete.
Podľa Naďa jeho príspevok videli približne dva milióny ľudí a medzi nimi sa našli aj takí, ktorí údajného útočníka spoznali a poskytli informácie o jeho totožnosti a pracovisku.
„Nevolal som policajtov, ale keďže to polícia videla na mojom facebookovom statuse, začala konať na základe infomácií, ktoré dostala,“ upresnil exminister obrany s tým, že aktuálne prebieha voči mužovi trestné konanie vedené za trestný čin výtržníctva.
Incident automaticky spojil s podporovateľmi vlády
Hoci Naď zároveň pripustil, že podobné osobné konflikty nie sú časté, tému rozšíril aj na vyhrážky, ktoré má dostávať prostredníctvom internetu či pošty. V tejto súvislosti spomenul nielen podporovateľov extrémistických strán, ale aj priaznivcov súčasnej vládnej koalície.
„Je ale pravda, že mi chodí veľké množstvo vyhrážok smrťou, špeciálne od rôznych podporovateľov rôznych extrémistických strán, alebo od podporovateľov súčasnej vládnej koalície cez internet alebo poštou, chodím k tomu vypovedať,“ poznamenal ďalej.
Naď zároveň pripomenul prípad poškodeného billboardu Demokratov, na ktorom mal neznámy páchateľ opakovane zapichnúť krompáč do oblasti jeho tváre a čela.
Na jeden oveľa vážnejší útok však Naď nespomenul
Keď Jaroslav Naď hovorí o vyhrážkach, agresivite a útokoch na politikov, jedna zásadná udalosť v jeho výpočte chýba – atentát na premiéra Roberta Fica z 15. mája 2024. V Handlovej vtedy Juraj Cintula na predsedu vlády päťkrát vystrelil a Fico útok prežil len s vážnymi zraneniami.
A práve politický motív atentátnika je v tejto súvislosti podstatný. Podľa doteraz zverejnených informácií Cintula konal z nesúhlasu s politikou Ficovej vlády. Medzi jeho výhradami boli zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, pomery v kultúre a médiách či postoj vlády k vojenskej pomoci Ukrajine.
Ak teda Naď otvára tému politicky motivovanej nenávisti a upozorňuje na vyhrážky zo strany podporovateľov extrémistických strán či súčasnej koalície, nemožno obísť ani najzávažnejší politický útok na Slovensku za posledné roky. Ten totiž smeroval proti predsedovi vlády a jeho páchateľ svoju motiváciu spájal práve s odporom voči politike Ficovho kabinetu.
O ochranku žiadať nebude
Napriek opisu vyhrážok a posledného incidentu Naď tvrdí, že potrebu súkromnej ochranky necíti. Argumentuje tiež tým, že na jej financovanie nemá peniaze. „Ja ochranku nemám a nemám ani peniaze na to, aby som si platil súkromnú ochranku. V konečnom dôsledku ani to nepovažujem za potrebné, ja som sa vedel vždy ochrániť aj sám,“ odpovedal.
Inak by sa však postavil k prípadnej ochrane poskytnutej štátom. Ak by polícia na základe vyhodnotenia hrozieb dospela k záveru, že ochranu potrebuje, neodmietol by ju. Sám o ňu však podľa vlastných slov žiadať nebude. „Keď na základe množstva vyhrážok, ktoré dostávam, polícia vyhodnotí, že ma majú chrániť, nech to robia, ale ja to iniciatívne robiť nebudem,“ uzavrel.