Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak máte doma psa, tak vám je táto situácia dobre známa. Či sa vrátite z práce, alebo ste len vybehli do samoobsluhy na rohu pre mlieko, po príchode domov sa k vám vrhne šťastný „labkoš“. Najnovšia štúdia ukázala, že psy si nevšímajú iba tón nášho hlasu, gestá či spôsob pohybu, informuje portál cell.com.
Dokážu rozlišovať aj niektoré emócie vyjadrené ľudskou tvárou. Osobitné postavenie má úsmev – pri pohľade na šťastnú ľudskú tvár sa u psov aktivovali oblasti mozgu spojené so spracovaním spoločenských podnetov, učením a odmenou. Vedci však upozorňujú, že to ešte neznamená, že psy prežívajú alebo chápu naše emócie presne rovnakým spôsobom ako ľudia. V druhom experimente vedci z Viedenskej univerzity pracovali s dvanástimi vycvičenými rodinnými psami. Tentoraz im ukazovali fotografie neznámych mužov a žien vyjadrujúcich štyri emócie – radosť, hnev, strach a smútok.
Psy žijú po boku človeka tisíce rokov a počas domestikácie si vybudovali mimoriadnu schopnosť sledovať jeho správanie. Všímajú si smer pohľadu, gestá, intonáciu hlasu aj zmeny nálady. Vedcov však zaujímalo, čo sa odohráva priamo v mozgu psa, keď pozoruje ľudské tváre vyjadrujúce rôzne emócie. Odpoveď priniesla štúdia publikovaná vo vedeckom časopise iScience pod názvom Dog brain representations of human facial expressions: Encoding happiness and differentiating specific negative expressions.
Vedci využili funkčnú magnetickú rezonanciu, známu pod skratkou fMRI. Psy boli vopred vycvičené tak, aby dokázali v skeneri ležať pokojne a bez uspania. Počas vyšetrenia im výskumníci premietali fotografie neznámych ľudí s rozličnými výrazmi tváre a sledovali, ktoré časti psieho mozgu sa pri jednotlivých záberoch aktivujú. „Keď porovnávame ľudí s primátmi, skúmame schopnosti, ktoré mohli pochádzať od spoločného predka. Pri psoch je však príbeh úplne odlišný,“ vysvetlila vedúca autorka výskumu Laura V. Cuaya. Psy sa podľa nej vydali inou evolučnou cestou, no počas domestikácie si vyvinuli sociálne schopnosti potrebné na porozumenie človeku a spoluprácu s ním.
Výskum pozostával z dvoch experimentov. V prvom vedci skúmali osem psov, ktorým ukazovali fotografie neznámych ľudí so šťastným alebo neutrálnym výrazom. Pri pohľade na usmievajúce sa tváre zaznamenali silnejšiu aktivitu v pravej časti spánkovej mozgovej kôry. Aktivovaná oblasť zasahovala aj do chvostového jadra, teda nucleus caudatus. Táto časť mozgu sa spája okrem iného s odmeňovaním, motiváciou a učením. „Aktivita v chvostovom jadre je mimoriadne zaujímavá. Naznačuje, že šťastné ľudské tváre môžu mať pre psy emocionálny význam,“ skonštatovala Cuaya.
Ľudský úsmev teda pre psa zrejme nie je len ďalším pohybom tvárových svalov. Jeho mozog ho spracúva spôsobom, ktorý sa spája s pozitívnym významom a očakávaním odmeny. Jedným z možných vysvetlení je, že úsmev počas života psa opakovane sprevádzajú príjemné skúsenosti – pochvala, pohladenie, hra, jedlo alebo bezpečný kontakt s človekom.
Výsledok však nemožno interpretovať tak, že pes automaticky rozumie všetkým ľudským úsmevom alebo že ich vníma úplne rovnako ako človek. Aktivita mozgového systému odmeny skôr naznačuje, že šťastná tvár predstavuje pre psa osobitný, pozitívne zafarbený spoločenský podnet.
Štúdia Viedenskej univerzity skúšala u psov žijúcich v rodine ich reakcie na radosť, hnev, strach a smútok. Použili metódy strojového učenia, pomocou ktorých porovnávali vzorce aktivity v psom mozgu. Sieť zahŕňajúca spánkovú kôru a chvostové jadro reagovala osobitne na šťastné tváre. Na základe jej aktivity bolo možné spoľahlivo odlíšiť reakciu na úsmev od reakcií na všetky tri negatívne výrazy. Ešte zaujímavejšie výsledky priniesla analýza celého mozgu. Vedci dokázali podľa rozloženia aktivity rozlíšiť reakciu psa na vystrašenú tvár od reakcie na hnev alebo smútok. Vzorce spojené s hnevom a smútkom sa však od seba nepodarilo spoľahlivo oddeliť.
Výsledky preto nenaznačujú iba jednoduché triedenie výrazov na „dobré“ a „zlé“. Psí mozog dokáže aspoň pri niektorých negatívnych emóciách vytvárať odlišné neurálne reprezentácie. Mimika vystrašeného človeka môže mať pre psa iný význam ako hnev či smútok – napríklad môže signalizovať odlišný druh nebezpečenstva alebo potrebu venovať zvýšenú pozornosť okoliu. „Ľudia veľmi dobre zachytávajú drobné detaily v tvári a psy ich zachytávajú tiež,“ uviedol prvý autor štúdie Raúl Hernández-Pérez. Výskum psieho mozgu môže podľa neho pomôcť pochopiť, aké adaptačné mechanizmy podporujú pozoruhodné sociálne a emocionálne porozumenie človeku.
Zistenia majú aj praktický význam. Ak má ľudský úsmev pre psa pozitívny emocionálny a motivačný význam, vhodný výraz tváre môže podporovať učenie a spoluprácu počas výcviku. Pes totiž nesleduje iba vyslovený povel. Súčasne vyhodnocuje tvár, tón hlasu, držanie tela a ďalšie sprievodné signály. Pozitívne ladená komunikácia preto môže byť účinnejšia než príkazy sprevádzané napätím, hnevom alebo nejednoznačnou mimikou. Neznamená to, že samotný úsmev nahradí správne vedenie či odmeňovanie. Môže však byť jednou zo súčastí signálu, ktorý psovi oznamuje, že situácia je bezpečná a jeho správanie je žiaduce. „Psy sa vyvíjali spolu s nami, aby rozumeli našim výrazom a spolupracovali s nami. Uvedomenie si tejto skutočnosti môže zmeniť spôsob, akým s nimi komunikujeme a staráme sa o ne,“ zdôraznila Cuaya.
Je nehorázne, čo dokáže produkovať bývalý moderátor verejnoprávneho média!
Brazílsky futbalista Neymar odohral derby so svojím Santosom na ihrisku Corinthians, ktoré úspešne zvládli 1:0 a posunuli sa ďalej od pásma zostupu. Malý chlapec, ktorý fandil domácim, mal transparent s nápisom, že hoci jeho miláčikom je klub zo Sao Paula, je aj priaznivcom bývalého hráča PSG či FC Barcelona. Neymar mu svoj dres odovzdal, no potom začul novinár prítomný na zápase krik a urážky z južnej a západnej tribúny štadióna.
Kde by mal podľa neho štát hľadať úspory a prečo hovorí o miliardách eur?
Petr Pavel tvrdí, že Česko má priveľa nemocníc. Jeho predstava vyvolala ostrú kritiku. Zazneli slová o asociálovi aj tankoch.
Spisovateľ a historik Vlastimil Vondruška varuje pred budúcnosťou Európy. Hovorí o migrácii, rodine, cenzúre aj umelej inteligencii.
John Ratcliffe navštívil 25. augusta Moskvu. Text rozoberá možné dôvody návštevy – Ukrajinu, Irán, jadrové zbrane, urán aj rokovania s Ruskom.
Po návšteve šéfa CIA v Moskve sa objavil návrh na trilaterálne rokovania Trump–Putin–Zelenskyj. Putin sa následne stretol s Lukašenkom.
Najnovšie štúdie hovoria, že ľudský úsmev má na psy mimoriadne pozitívny účinok.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
