Európa zostáva jednou z hlavných destinácií pracovnej migrácie aj žiadateľov o azyl. Krajiny EÚ ponúkajú novým príchodzím rôzne formy podpory – od peňažných dávok a bývania až po zdravotnú starostlivosť či vzdelávanie detí. Ukazuje sa pritom, že dostať sa k viacerým z týchto benefitov nemusí byť až také zložité.
Európske krajiny tradične priťahujú migrantov nielen stabilitou a kvalitou života, ale aj rozvinutým systémom sociálnej podpory. Výška aj forma pomoci však výrazne závisia od toho, v ktorej krajine sa cudzinec ocitne a aký pobytový či azylový status získa.
Pozreli sme sa na to, kde sú podmienky pre nových príchodzích najštedrejšie.
Nemecko patrí medzi najštedrejšie systémy
Pre ľudí, ktorí žiadajú o azyl v Nemecku, platí osobitný systém sociálnej podpory.
Od januára 2025 dostáva slobodný dospelý žijúci v ubytovacom zariadení 441 eur mesačne na pokrytie výdavkov na stravu, oblečenie, hygienu či dopravu. Pri bývaní mimo zariadenia môže suma dosiahnuť približne 460 eur mesačne.
V prípade párov predstavuje dávka 413 eur na osobu. Sadzby pre deti sa podľa veku pohybujú približne od 327 do 408 eur mesačne.
Po uznaní štatútu utečenca môžu ľudia prejsť do všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, ktorý zahŕňa napríklad podporu v nezamestnanosti, pomoc s bývaním či zdravotné poistenie.
Francúzsko – peniaze aj bývanie, ale nie automaticky pre každého
Vo Francúzsku môžu žiadatelia o azyl dostávať príspevok známy ako ADA.
Základná suma predstavuje 6,80 eura denne, teda približne 204 eur mesačne. Ak štát žiadateľovi neposkytne ubytovanie, denná suma sa môže zvýšiť na 14,20 eura, čo predstavuje približne 426 eur mesačne.
V prípade viacčlenných rodín je podpora vyššia. Pri rodine so štyrmi deťmi bez zabezpečeného bývania môže dávka dosiahnuť približne 24,40 eura denne, teda okolo 732 eur mesačne.
Po získaní štatútu utečenca je možné požiadať aj o všeobecné sociálne dávky, napríklad RSA. Pri slobodnom dospelom ide približne o 646 eur mesačne, nárok však podlieha posudzovaniu príjmov a životnej situácie.
Žiadateľ teda musí preukázať, že podmienky na priznanie dávky skutočne spĺňa.
Holandsko – základné minimum, ale štát pokryje hlavné potreby
V Holandsku zabezpečuje starostlivosť o žiadateľov o azyl Centrálna agentúra pre prijímanie žiadateľov o azyl COA.
Žiadatelia dostávajú ubytovanie a podľa typu zariadenia aj stravu. Ak je jedlo súčasťou ubytovania, finančné príspevky predstavujú niekoľko desiatok eur týždenne.
Ak strava zabezpečená nie je, suma je vyššia, aby si ľudia mohli potraviny nakupovať sami.
Po získaní štatútu utečenca môžu byť zaradení do všeobecného systému sociálnych dávok. Ten zahŕňa napríklad zdravotné poistenie, príspevky na bývanie či ďalšiu pomoc pre domácnosti s nízkymi príjmami.
Slovensko – žiadny sociálny raj
V porovnaní s inými štátmi západnej Európy sú slovenské dávky podstatne nižšie. Základná pomoc v hmotnej núdzi pre jednotlivca predstavuje v roku 2026 len 89,70 eura mesačne. Pri splnení zákonných podmienok sa k nej môžu pridať príspevky na bývanie, aktiváciu či deti. Utečenci či ľudia s dočasným útočiskom nedostávajú „stovky eur“ automaticky – štát skúma rodinnú situáciu aj splnenie ďalších podmienok.
Má to však svoje podmienky
Hoci môže európsky sociálny systém pôsobiť na prvý pohľad veľmi štedro, neznamená to, že každý nový príchodzí automaticky dostane vlastný byt a vysoký pravidelný príspevok.
Vo všetkých uvedených krajinách sa posudzuje príjem, majetkové pomery, počet členov domácnosti aj pobytový status. Práve právne postavenie migranta či utečenca výrazne ovplyvňuje rozsah podpory, na ktorú má nárok.
Mnohé dávky sú navyše poskytované len počas azylového konania alebo v prvých mesiacoch po udelení ochrany. Následne sa od ľudí očakáva postupné začlenenie do všeobecného sociálneho systému a vstup na pracovný trh.
Výška dávok aj podmienky ich priznania sa pravidelne menia. Aktuálne pravidlá preto treba vždy overovať na oficiálnych stránkach príslušných úradov konkrétnej krajiny.