Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Americký ekonóm David Blanchflower z Dartmouth College skúmal, v akom veku ľudia dosahujú najnižšiu mieru životnej spokojnosti. Rozsiahla štúdia zahŕňajúca desiatky krajín ukázala, že kritické obdobie prichádza približne okolo päťdesiatky.
Výskum uskutočnil David Blanchflower z prestížnej americkej Dartmouth College. Vo svojej štúdii analyzoval údaje zo 132 krajín sveta a sledoval vzťah medzi vekom a subjektívnym pocitom životnej spokojnosti.
Výsledky ukázali pozoruhodne podobný trend naprieč rôznymi časťami sveta. Najnižší bod životnej spokojnosti prichádza približne vo veku 48 rokov.
V prípade vyspelých krajín vychádzal priemerný vek minima životnej spokojnosti na 47,2 roka, zatiaľ čo v rozvojových krajinách to bolo približne 48,2 roka.
Blanchflower opisuje takzvanú „krivku šťastia“, ktorá má tvar písmena U. Životná spokojnosť je podľa tejto teórie relatívne vysoká v mladosti, následne postupne klesá a svoje minimum dosahuje počas stredného veku.
Medzi prvými vhodil svoje hlasovacie lístky v Košiciach aj predseda Národnej rady (NR) SR Richard Raši (Hlas-SD). Vyzval všetkých občanov, aby využili svoje právo a išli voliť.
Ozempic, Wegovy či Mounjaro pod drobnohľadom MUDr. Igora Bukovského. Upozorňuje na riziká injekcií na chudnutie a vysvetľuje, prečo sa kilá môžu vrátiť.

Vedci už v roku 1960 zverejnili rovnicu, ktorá poukazovala na 13. november 2026. Hrozí ľudstvu skutočne zánik, alebo ide len o matematický model?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk




Prinášame text čitateľky HD, ktorá reaguje na používanie slov fašista/fašistický v spojení s hnutím Republika.
Reakcia prokuratúry na slová Huliaka bola v skutku bleskurýchla.
Jeho postoje podľa kritikov nezodpovedajú kresťanskému konzervativizmu
Výber zo súčasnej ľudovej tvorivosti.
Vo svojom najnovšom videovlogu Filip "Fiki" Sulík riadne "naložil" Matúšovi Vallovi. Spočítal mu problémy, ktoré má Bratislava a vyzval konzervatívnych voličov, aby sobotné voľby neodignorovali.
KDH čelí ostrej kritike za odklon od kresťanských a konzervatívnych hodnôt. Čo zostalo z odkazu Jána Čarnogurského a kam smeruje hnutie pod Majerským?
Poľský týždenník Myśl Polska varuje pred dôsledkami európskej politiky, násilnými protestmi a hospodárskou krízou. Vyzýva na dialóg s Ruskom a návrat k tradíciám.
Prezident Pellegrini odmietol vymenovať Filipa Kuffu za ministra. Môže jeho rozhodnutie vyvolať konflikt v koalícii?
Komentáre
31. 10. 2025
Po päťdesiatke sa však trend začína opäť obracať a spokojnosť so životom postupne rastie.
Výskum tak podporuje predstavu známej „krízy stredného veku“. Neznamená to však, že každý človek musí byť práve v tomto období automaticky nešťastný. Ide o priemerný štatistický trend získaný z rozsiahlych dát.
Blanchflower pri analýze zohľadňoval viaceré faktory, ktoré môžu ovplyvňovať životnú spokojnosť. Medzi nimi boli napríklad vzdelanie, rodinný stav či situácia na trhu práce.
Výskumník napriek rozdielnym ekonomickým a kultúrnym podmienkam jednotlivých krajín našiel podobnú krivku životnej spokojnosti vo veľkej časti skúmaného sveta.
Dartmouth College patrí medzi prestížne americké univerzity združené v takzvanej Ivy League a okrem vzdelávania sa venuje aj rozsiahlej vedeckej a ekonomickej výskumnej činnosti.
Blanchflower sa v ďalších výskumoch venoval aj zhoršovaniu psychickej pohody mladých ľudí. Novšie údaje naznačujú, že tradičný model, podľa ktorého bola životná spokojnosť najvyššia v mladosti a najnižšia v strednom veku, sa v posledných rokoch začína meniť.
Najmä medzi mladými ľuďmi v mnohých krajinách výrazne vzrástli problémy spojené s duševnou pohodou. Medzi faktory, o ktorých vedci diskutujú, patrí aj rastúci vplyv sociálnych sietí a neustály informačný tlak.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.