Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Americký ekonóm David Blanchflower z Dartmouth College skúmal, v akom veku ľudia dosahujú najnižšiu mieru životnej spokojnosti. Rozsiahla štúdia zahŕňajúca desiatky krajín ukázala, že kritické obdobie prichádza približne okolo päťdesiatky.
Výskum uskutočnil David Blanchflower z prestížnej americkej Dartmouth College. Vo svojej štúdii analyzoval údaje zo 132 krajín sveta a sledoval vzťah medzi vekom a subjektívnym pocitom životnej spokojnosti.
Výsledky ukázali pozoruhodne podobný trend naprieč rôznymi časťami sveta. Najnižší bod životnej spokojnosti prichádza približne vo veku 48 rokov.
V prípade vyspelých krajín vychádzal priemerný vek minima životnej spokojnosti na 47,2 roka, zatiaľ čo v rozvojových krajinách to bolo približne 48,2 roka.
Blanchflower opisuje takzvanú „krivku šťastia“, ktorá má tvar písmena U. Životná spokojnosť je podľa tejto teórie relatívne vysoká v mladosti, následne postupne klesá a svoje minimum dosahuje počas stredného veku.
Víkend prinesie známe mená aj odlišné názory
Jiří Paroubek tvrdí, že Rusko zasiahlo kľúčové body Ukrajiny. Varuje: o pol roka môžu byť podmienky pre Kyjev oveľa horšie.
Výlet za dubákmi a kozákmi sa pre dve Martinčanky skončil nepríjemným stretnutím. Z domnelého medveďa sa vykľul muž.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Protislovenské médiá namiesto tlaku na mier zarábajú na príručkách, čo robiť v prípade vojny.
Chmelár otočil zrkadlo na Brusel: „Pozdravujte svojich spojencov!“
Sloboda bez zábran? Učiteľka varuje pred radikalizáciou mladých a stratou autorít.
Na neúcte, pohŕdaním autoritami a nenávisti si vybudoval politickú kariéru.
Komentáre
31. 10. 2025
Po päťdesiatke sa však trend začína opäť obracať a spokojnosť so životom postupne rastie.
Výskum tak podporuje predstavu známej „krízy stredného veku“. Neznamená to však, že každý človek musí byť práve v tomto období automaticky nešťastný. Ide o priemerný štatistický trend získaný z rozsiahlych dát.
Blanchflower pri analýze zohľadňoval viaceré faktory, ktoré môžu ovplyvňovať životnú spokojnosť. Medzi nimi boli napríklad vzdelanie, rodinný stav či situácia na trhu práce.
Výskumník napriek rozdielnym ekonomickým a kultúrnym podmienkam jednotlivých krajín našiel podobnú krivku životnej spokojnosti vo veľkej časti skúmaného sveta.
Dartmouth College patrí medzi prestížne americké univerzity združené v takzvanej Ivy League a okrem vzdelávania sa venuje aj rozsiahlej vedeckej a ekonomickej výskumnej činnosti.
Blanchflower sa v ďalších výskumoch venoval aj zhoršovaniu psychickej pohody mladých ľudí. Novšie údaje naznačujú, že tradičný model, podľa ktorého bola životná spokojnosť najvyššia v mladosti a najnižšia v strednom veku, sa v posledných rokoch začína meniť.
Najmä medzi mladými ľuďmi v mnohých krajinách výrazne vzrástli problémy spojené s duševnou pohodou. Medzi faktory, o ktorých vedci diskutujú, patrí aj rastúci vplyv sociálnych sietí a neustály informačný tlak.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
