Na svahu nad olivovými hájmi neďaleko tureckého Izmiru leží jaskyňa, ktorú celé generácie miestnych obyvateľov poznajú ako miesto, kde Homér údajne skladal svoje slávne eposy. Dôkaz, že práve tu vznikla Odysea, neexistuje, no úspech filmového spracovania Christophera Nolana opäť oživil stáročnú diskusiu o pôvode jedného z najslávnejších básnikov dejín.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
„Toto miesto miestni vždy nazývali Homérovo údolie. Cestovatelia z celého sveta sem prichádzali pozrieť si jaskyňu, kde Homér podľa tradície skladal svoje básne,“ povedal turecký výskumník Altan Altin, ktorý o tejto téme napísal knihu.
Homér je už od staroveku spájaný s oblasťou dnešného Izmiru na tureckom pobreží Egejského mora, ktorá bola známa ako Smyrna. Grécky cestovateľ a geograf Pausanias už v druhom storočí písal o jaskyni pri prameňoch rieky Meles, kde podľa miestnej tradície Homér skladal svoje básne.
O Homérov pôvod sa však hlásia aj ďalšie miesta, predovšetkým grécky ostrov Chios. Altin je napriek tomu presvedčený, že básnik pochádzal z oblasti dnešnej Bornovy. „Pre mňa niet pochýb, Homér je z Bornovy. V každom prípade je z Iónie, ktorá zahŕňa Smyrnu a Chios. Je z týchto krajov,“ povedal.
Za jeden z argumentov považuje reliéf z tretieho storočia pred naším letopočtom zobrazujúci zbožštenie Homéra. Podľa Altina zachytáva jaskyňu v Bornove s pozoruhodnou presnosťou. „Tento reliéf bol známy už predtým, ale nikto si nevšimol detaily zhodné s tými, ktoré sa nachádzajú v Homérovej jaskyni,“ tvrdí.
Na spojenie Homéra so starovekou Smyrnou podľa archeológa Mehmeta Akifa Erdema poukazujú aj archeologické nálezy vrátane mincí s básnikovou podobizňou. „Ukazujú nám, že obyvatelia starovekej Smyrny považovali básnika za jedného zo svojich,“ povedal. Ilias a Odysea boli navyše napísané v iónskom a aiolskom nárečí starej gréčtiny, čo podľa neho podporuje možnosť, že Smyrna a Bornova patrili k Homérovmu rodnému kraju.
Homérova stopa je dnes v Bornove prakticky všade. V archeologickom areáli Yeşilova Höyük stojí jeho busta s nápisom: „Na tejto zemi som zostavil eposy Ilias a Odysea. Žil som v Bornove.“ Mesto organizuje knižný veľtrh venovaný Homérovi a v jednom z parkov má sochu trójskeho hrdinu Hektora.
Radnica chce teraz využiť obnovený záujem o antického básnika, jaskyňu zrekonštruovať a sprístupniť návštevníkom. „Zachovanie Homérovho odkazu je povinnosťou, ktorú máme voči ľudstvu. Je jedným zo zakladateľov literatúry,“ povedal starosta Bornovy Ömer Eşki. Jeho cieľom je predstaviť Homéra svetu ako osobnosť spätú s Bornovou a zároveň z mesta vytvoriť turistickú atrakciu.
Nie všetci však s takýmto smerovaním súhlasia. Predstavitelia vládnej strany AKP v roku 2024 navrhli premenovať Homérovo údolie podľa tureckého bojovníka s argumentom, že lokalita by nemala niesť grécke meno. „Vymazať Homérovo meno by bolo jednou z najhorších vecí, ktoré by sme mohli Bornove urobiť,“ reagoval starosta.
Nový film zároveň zvýšil záujem o samotnú Odyseu. Mustafa Koçyiğit, ktorý prevádzkuje kníhkupectvo Gargantua v Izmire, tvrdí, že po Nolanovom filme predaj eposu vzrástol. „Vedela som, že Homér pochádza z týchto krajov, ale nevedela som, že konkrétne z Izmiru. Máme neuveriteľné šťastie,“ povedala učiteľka Şafak Tosun pred jedným z kín.
Altin pritom odmieta, aby sa Homérov pôvod stal ďalším predmetom súperenia medzi Tureckom a Gréckom. Podľa neho samotné eposy obsahujú kultúrne odkazy svedčiace o básnikovom spojení s Anatóliou. Spor o presné miesto jeho pôvodu tak zrejme zostane nevyriešený, no pre Bornovu môže byť stará legenda vďaka novému záujmu o Odyseu cennejšia než kedykoľvek predtým.
Za posledné roky sa na naše stoly dostáva stále menej slovenskej bravčoviny, všimla si Zuzana Krajčovičová. Tá vysvetlila, prečo je tomu tak.
Súťažné zoskoky môže sledovať aj verejnosť – vstup do areálu letiska v Boľkovciach je bezplatný.
Po zmene voda, pôda, les za automaty a hazard by zmena Huliaka na progresívca úplne neuveriteľná nebola...
Na Slovensku sa úspech neodpúšťa. Ani v politike
Prinášame vám článok trestného sudcu Petra Šamka, ktorý bol pôvodne publikovaný na portáli Právne listy. Jeho text vám prinášame v plnom znení.
Civilizácie padajú, lebo sa tak rozhodli. Európa sa blíži k bodu, z ktorého nebude návratu
Zhnilo Jablko a s ním aj Lucia. Odišla na smetisko dejín. Odišla ta, kam posielala Fica a s ním všetkých, čo o nich písala žlčovité články a posielala im nenávistné listy.
Právo na pravdu mesiace varuje pred výstavbou veterných parkov.
Prečo je to tak a čo s tým robiť?
Keď mladá Maročanka povie, že radšej zomrie, než by sa mala vrátiť domov, dezinformačný denník z tejto vety urobí titulok celej reportáže.
V prípade vyradenia lode Abraham Lincoln budú oslavy nielen v Iráne, ale v celom islamskom priestore.
Na svahu nad olivovými hájmi neďaleko tureckého Izmiru leží jaskyňa, ktorú celé generácie miestnych obyvateľov poznajú ako miesto, kde Homér údajne skladal svoje slávne eposy. Dôkaz, že práve tu vznikla Odysea, neexistuje, no úspech filmového spracovania Christophera Nolana opäť oživil stáročnú diskusiu o pôvode jedného z najslávnejších básnikov dejín.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 2 hod
pred 3 hod
pred 6 hod