Keď mladá Maročanka povie, že radšej zomrie, než by sa mala vrátiť domov, dezinformačný denník z tejto vety urobí titulok celej reportáže.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
„Radšej tu zomriem, ako by som sa mala vrátiť do Maroka.“ „Španielsko ti dá všetko, Maroko nič, len depresiu.“ „Plávala som, ale skoro som zomrela.“ „Zostala tam moja dcéra. Ak sa dozvedia, že matka hovorí zle o Talibane, zabijú ju.“
Takéto vety tvoria emocionálne jadro reportáže protislovenského denníka SME z Ceuty. Sú silné, tragické a čitateľsky mimoriadne účinné. Práve preto však treba položiť otázku, či ešte čítame vyváženú reportáž, alebo text, ktorý čitateľovi už vopred určuje, cez akú optiku sa má na masovú migráciu pozerať.
Denník SME priniesol z Ceuty text vystavaný predovšetkým na silnej emócii. Ten zbytok čitateľov dostáva príbehy o hlade, zime, chorých deťoch, strachu, vojne a nádeji na lepší život. To všetko sú legitímne ľudské témy. Problém je, že pri takto vážnej invázii nestačí iba dojímavá mozaika osobných osudov.
Minister pritom urobil to, po čom Korčok volal v decembri 2024!
KTO SI EŠTE NEKOPOL DO BANÁŠA, NECH SA HLÁSI U SÚDRUHA ŽINČICU....
Myšlienku dňa si budú musieť mnohí dlho pamätať.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Podpora Zelenského je už vyslovený gambling. Pacienti, ale odmietajú pomoc...
František Mikloško ostro kritizuje Viliama Karasa za jeho postoje. Spor v KDH otvára otázky o smerovaní hnutia, kresťanských hodnotách a politickej dôveryhodnosti.
Komunálne voľby otvorili otázky o sile progresívnych politikov
Kto je po voľbách skutočným lídrom opozície?
Ukrajinský líder čelí eskalujúcej kríze.
V médiách už druhý deň sledujeme oslavy úspechu PS a porážky Smeru (voľby do samospráv 2026). Šimečka považuje výsledky za solídne. Realita je však iná! Ak sa…
Miesto boja za chodníky pre ľudí - ideologické bojisko, varuje Tomáš Ökami Susko
Z domova
30. 7. 2026
Do Ceuty podľa samotného textu prešli desaťtisíce ľudí a tisíce z nich chceli zostať v Španielsku. To už nie je iba humanitárny príbeh jednotlivcov, ale aj otázka ochrany hraníc, fungovania štátu, azylového systému, bezpečnosti a (ne)schopnosti krajiny zvládnuť masový príchod ľudí. Práve všetky tieto súvislosti v texte zostávajú v úzadí.
Keď mladá Maročanka povie, že radšej zomrie, než by sa mala vrátiť domov, dezinformačný denník z tejto vety urobí titulok celej reportáže. Je to silná veta, no zároveň presne ukazuje spôsob, akým je článok postavený.
Článok vystihuje presne to, čo európsky mediálno-politický mainstream pri migrácii roky: do popredia dáva slzy a osobné tragédie, zatiaľ čo otázky bezpečnosti a kriminality odsúva na okraj.
Pri masovej migrácii totiž nejde iba o to, kto je hladný, kto uteká pred vojnou a kto sníva o lepšom živote. Štát musí riešiť aj ľudí bez dokladov, preverovanie identity, násilnú kriminalitu, drogové gangy, pašovanie ľudí, sexuálne trestné činy či radikalizáciu tam, kde sa takéto prípady objavia.
A presne tu roky zlyháva aj Európska únia. Namiesto dôslednej ochrany vonkajších hraníc a rýchleho návratu ľudí bez práva na pobyt často ponúkala morálne poučovanie. Pomoc človeku utekajúcemu pred prenasledovaním je jedna vec. Rezignovať na kontrolu hraníc a následne zatvárať oči pred bezpečnostnými následkami je vec druhá.
Najväčší problém reportáže SME preto nie je jej ľudský rozmer. Problém je, že ľudský rozmer dostáva prakticky iba migrant a nie Slovák. Obyvateľ Európy alebo Slovenska, ktorý chce bezpečnú ulicu, kontrolovanú hranicu a štát schopný rozhodovať, kto smie na jeho území zostať, akoby mal byť za svoje obavy ešte podozrivý.
A to už nie je nestranná žurnalistika. To je ideologický výber toho, ktorú časť reality čitateľ smie vidieť.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
