Nový výskum odhalil silné dôkazy morského pôvodu vody pod Krvavými vodopádmi. Pod ľadom navyše prežíva unikátny ekosystém.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Na konci Taylorovho ľadovca vo východnej Antarktíde vyteká krvavočervená voda. Krvavé vodopády vyzerajú ako otvorená rana v ľade. Nový výskum priniesol silný dôkaz, že slaná voda, ktorá ich napája, má morský pôvod. Pod ľadovcom navyše prežíva mikrobiálne spoločenstvo, ktorého časť nesie výraznú stopu dávneho oceánu.
Krvavé vodopády objavil austrálsky geológ Thomas Griffith Taylor v roku 1911. Odvtedy patria k najzáhadnejším miestam Antarktídy. Ich desivá farba má pritom pomerne jednoduché vysvetlenie. Slaná voda obsahuje veľké množstvo železa. Keď sa dostane na povrch a železo príde do kontaktu s kyslíkom, oxiduje. Výsledkom je červené sfarbenie pripomínajúce krv.
Oveľa väčšou záhadou bolo, odkiaľ sa slaná voda pod ľadovcom vzala. Staršie výskumy už priniesli chemické a mikrobiologické stopy naznačujúce morský pôvod. Nie všetkých vedcov však presvedčili. Jednou z možností bolo, že morské mikroorganizmy sa do oblasti dostali vetrom.
V podledných dňoch sa Slovensko dozvedelo o zrejmej nevine exriaditeľa SIS, Vladimíra Pčolinského. K situácii sa na sociálnej sieti vyjadril aj jeho brat, politik Peter Pčolinský.
Britský diplomat Ian Proud kritizuje európskych politikov za eskaláciu konfliktu na Ukrajine. Vyzýva na návrat k diplomacii a varuje pred rizikom priameho stretu s Ruskom.
Prezident USA Donald Trump prelomil storočnú tradíciu. Minca k 250. výročiu USA vyvolala obrovský záujem aj právne otázky.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Politológ je pobúrený farizejstvom europoslankyne Lexmann.
Europoslanec Erik Kaliňák kritizuje pripravovaný 22. sankčný balík EÚ proti Rusku. Poukazuje na výnimky zo sankcií, dovoz ruského LNG aj rastúce náklady členských štátov.
Ostrý komentár o slovenskej politike, Robertovi Ficovi, Michalovi Šimečkovi, médiách a politických útokoch, ktoré prekračujú hranice bežnej kritiky.
„Čím horšie pre Fica a pre Slovensko, tým lepšie pre nás,“ zamudroval Miško.
Kde by mal podľa neho štát hľadať úspory a prečo hovorí o miliardách eur?
Komentáre
31. 10. 2025
Nový výskum sa preto zameral práve na túto otázku. Tím vedený Angelou Zoumplisovou z Kalifornskej univerzity v San Diegu analyzoval 167 vzoriek vody, sedimentov a vzduchu z okolia Krvavých vodopádov aj zo širších McMurdo Dry Valleys. Vedci použili genetické a molekulárne metódy, aby porovnali tamojšie mikrobiálne spoločenstvo s okolím.
Výsledok bol nápadný. Eukaryoty pri Krvavých vodopádoch mali oveľa výraznejšiu podobnosť s organizmami z morského prostredia než mikroorganizmy z ostatných častí údolia. Pri vodopádoch bolo s oceánskymi vzorkami spoločných viac ako 9 percent eukaryotov. V širšom regióne to bolo približne 1 percento.
Neznamená to, že pod ľadovcom žije celý oceán. Väčšina identifikovaných mikroorganizmov mala sladkovodný alebo suchozemský pôvod. Morská stopa je však pri Krvavých vodopádoch výrazne silnejšia než v okolitej krajine. A práve to je pre vedcov dôležité.
Výskumníci zároveň preverili teóriu o vetre. Ak by morské mikroorganizmy prinášal do údolia vzduch, museli by sa vo väčšom množstve objavovať aj vo vzorkách vzduchu. Nestalo sa tak. Vzduch pri vodopádoch obsahoval iba zanedbateľné množstvo morských mikroorganizmov. Súčasný vietor preto nedokáže vysvetliť ich koncentráciu priamo pri Krvavých vodopádoch.
Nové výsledky tak posilňujú predstavu, že pod ľadovcom sa ukrýva pozostatok dávnej morskej vody. Vedci predpokladajú, že do oblasti sa dostala v období, keď bola Zem teplejšia, hladina mora vyššia a ľadu bolo menej. Keď hladina neskôr klesla a Taylorov ľadovec postúpil cez údolie, voda zostala uväznená pod ľadom.
Presný okamih sa zatiaľ určiť nepodarilo. Staršie odhady hovoria o viac ako milióne rokov, nová štúdia však toto obdobie nanovo nedatovala. Vedci potrebujú ďalšie genetické analýzy a podrobnejšie zmapovanie mikroorganizmov, aby dokázali určiť, kedy presne ľadovec slanú vodu prekryl.
Zaujímavé pritom je, že život v tomto extrémnom prostredí nie je novým objavom. Už predchádzajúce výskumy ukázali, že pod Taylorovým ľadovcom existuje životaschopné mikrobiálne spoločenstvo. Funguje v tme, chlade, mimoriadne slanej vode a pri nedostatku kyslíka. Energiu získava z chemických procesov, pri ktorých zohrávajú úlohu železo a síra.
Nová štúdia však priniesla niečo podstatné navyše. Do skladačky pribudla genetická stopa, ktorá spája miestne mikroorganizmy s morským prostredím. Práve kombinácia genetických, chemických a mikrobiologických dôkazov dnes robí z dávneho morského pôvodu najpravdepodobnejšie vysvetlenie.
Krvavé vodopády tak nie sú iba bizarným prírodným úkazom. Pod antarktickým ľadom sa ukrýva izolovaný ekosystém, ktorý v sebe nesie stopu dávneho oceánu. A vedcom ponúka vzácny pohľad na to, ako môže život pretrvať v prostredí odrezanom od okolitého sveta počas mimoriadne dlhého obdobia.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
