Mních Yongey Mingyur Rinpočhe má podľa výskumu pozoruhodne mladý mozog. Prezradil jednoduché rady, ako zvládať stres, hnev aj strach.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Yongey Mingyur Rinpočhe patrí podľa niektorých ukazovateľov medzi najšťastnejších ľudí na svete. Vedci pri jeho skúmaní zaznamenali mimoriadnu aktivitu v ľavej prefrontálnej oblasti mozgu, ktorá súvisí s pozitívnymi emóciami. Neskorší výskum ukázal ďalšiu zaujímavosť. Keď mal mních 41 rokov, jeho mozog podľa použitého modelu pripomínal mozog 33-ročného človeka. Teraz prezradil deväť jednoduchých lekcií, ktoré mu pomáhajú žiť spokojnejšie.
Mingyur Rinpočhe nie je človek, ktorý by nikdy nepoznal strach, stres alebo zlú náladu. Práve naopak. Ako mladý trpel záchvatmi paniky a meditovať sa začal učiť už ako deväťročný. Za sebou má desaťtisíce hodín meditačnej praxe. Napriek tomu jeho rady nie sú iba o sedení v tichu so zatvorenými očami. Hovorí o telefónoch, nude, práci, hneve, vzťahoch aj o tom, čo robiť, keď máme pocit, že sa nám život začína opakovať.
Keď sa cítime osamelo, znudene alebo nespokojne, máme dnes poruke takmer neobmedzené množstvo rozptýlenia. Zmrzlina, káva, televízor, telefón, sociálne siete. Stačí pár sekúnd a nepríjemný pocit môžeme prekryť niečím príjemnejším. Mingyur však upozorňuje, že práve v tom môže byť problém.
Ak sa snažíme každý nepríjemný pocit okamžite zahnať, nikdy sa nenaučíme zostať s ním. Mních preto radí niekedy neurobiť vôbec nič. Ak človek sleduje romantický film a súčasne bezmyšlienkovito prechádza telefón, no napriek tomu sa nudí, možno nepotrebuje ďalšiu zábavu. Možno potrebuje obrazovku jednoducho vypnúť.
Štátne QR platby na Slovensku rastú. Ako fungujú, sú bezpečné a čo potrebuje podnikateľ aj zákazník?
Súťažné zoskoky môže sledovať aj verejnosť – vstup do areálu letiska v Boľkovciach je bezplatný.
Na Slovensku sa úspech neodpúšťa. Ani v politike
Mních Yongey Mingyur Rinpočhe má podľa výskumu pozoruhodne mladý mozog. Prezradil jednoduché rady, ako zvládať stres, hnev aj strach.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Prinášame vám článok trestného sudcu Petra Šamka, ktorý bol pôvodne publikovaný na portáli Právne listy. Jeho text vám prinášame v plnom znení.
Civilizácie padajú, lebo sa tak rozhodli. Európa sa blíži k bodu, z ktorého nebude návratu
Zhnilo Jablko a s ním aj Lucia. Odišla na smetisko dejín. Odišla ta, kam posielala Fica a s ním všetkých, čo o nich písala žlčovité články a posielala im nenávistné listy.
Právo na pravdu mesiace varuje pred výstavbou veterných parkov.
Prečo je to tak a čo s tým robiť?
Keď mladá Maročanka povie, že radšej zomrie, než by sa mala vrátiť domov, dezinformačný denník z tejto vety urobí titulok celej reportáže.
V prípade vyradenia lode Abraham Lincoln budú oslavy nielen v Iráne, ale v celom islamskom priestore.
Komentáre
31. 10. 2025
Nuda totiž nemusí znamenať, že nám chýba ďalší podnet. Môže byť iba nepríjemným upozornením, že sme si odvykli byť chvíľu sami so sebou.
Mingyur má so zmenou vlastnú skúsenosť. V roku 2011 uprostred noci opustil kláštor. Vzal si iba oblečenie, ktoré mal na sebe, a vydal sa na cestu ako potulný jogín. Asi po troch týždňoch dostal ťažkú otravu jedlom. Niekoľko dní strávil vyčerpaný a v bolestiach.
Dnes túto skúsenosť vníma inak. Práve vtedy podľa vlastných slov začal lepšie chápať myšlienku vzdania sa kontroly. Život sa jednoducho niekedy vyberie smerom, ktorý sme si nenaplánovali.
Na veľkú zmenu však netreba čakať. Nová práca, vzťah či stretnutie s neznámymi ľuďmi sú prirodzenými príležitosťami naučiť sa niečo nové. A keď sa nič veľké nedeje, stačia maličkosti. Skúsiť inú cestu domov, uvariť jedlo s neznámou ingredienciou alebo urobiť niečo, čo bežne nerobíme. Mingyur dokonca odporúča viesť si zoznam vecí, ktoré by sme raz chceli vyskúšať. Keď príde stereotyp, máme z čoho vyberať.
Mingyur priznáva, že keď sa prvýkrát učil meditovať, sám sa nudil. Každý deň mal dýchať a sústrediť sa. A ďalší deň znovu. Na prvý pohľad poriadna nuda.
Postupne však pochopil jednu dôležitú vec. Meditácia nemusí patriť iba do tichej miestnosti. Dá sa prispôsobiť rôznym podmienkam a takmer čokoľvek sa môže stať jej súčasťou.
Ak vonku jazdia autá alebo človek vedľa nás sleduje video na telefóne, nemusí to automaticky znamenať koniec sústredenia. Mingyur odporúča začať hudbou. Potom skúsiť zvuky prírody, napríklad vodopád či spev vtákov. Neskôr možno zvládnuť aj hlasný rozhovor alebo plač dieťaťa. Nie je to ľahké. Práve preto je to tréning.
Mingyur opisuje tibetský budhizmus pomocou troch základných vecí. Pohľad na svet, meditácia a aplikácia v každodennom živote.
Pohľad znamená spôsob, akým sa pozeráme na seba a ostatných. Podľa budhistickej tradície má človek v sebe vedomie, súcit, lásku a múdrosť. Meditácia má pomáhať tieto vlastnosti rozvíjať. A potom prichádza najťažšia časť – preniesť ich do bežného života.
Nestačí si povedať, že ľudia sú dobrí. Treba si ich dobré vlastnosti začať všímať. Jeden deň môžeme skúsiť oceniť rodinu. Na druhý deň nájsť niečo pozitívne na kolegovi, ktorý nás pravidelne vytáča. Opakovaním sa podľa Mingyura vytvára nový návyk.
Vďačnosť znie ako veľké slovo. Nemusí však znamenať nič veľkolepé. Mingyur odporúča ísť presne opačným smerom.
Všimnúť si, že máme zmysly. Že máme strechu nad hlavou. Že máme rodinu alebo aspoň jedného či dvoch ľudí, ktorým môžeme zavolať.
Nemusíme si pritom každý večer písať zoznam desiatich vecí, za ktoré sme vďační. Oveľa dôležitejšie môže byť všimnúť si malý príjemný okamih. Pohodlné kreslo. Chvíľu s dieťaťom. Pokojné ráno. Dobrú kávu. Prechádzku. Nie preto, aby sme si nahovárali, že všetko je dokonalé. Ale aby sme si všimli aj to dobré, čo popri starostiach často prehliadame.
Mingyur sa ako dieťa potýkal so silnými záchvatmi paniky. Jeho otec, ktorý ho učil meditovať, mu vtedy poradil, aby s panikou nebojoval. Keď sa jej človek snaží zbaviť silou, môže na ňu paradoxne myslieť ešte viac.
Otec mu dal aj obraz, ktorý si Mingyur zapamätal na celý život. Búrkový mrak môže zakryť oblohu, ale nemôže zmeniť jej podstatu. Príde a zase odíde.
Podobne je to s mnohými nepríjemnými stavmi. Keď príde silný strach alebo úzkosť, Mingyur odporúča obrátiť pozornosť k tomu, čo práve cítime. K teplote v miestnosti, zvukom okolo seba alebo vlastnému telu. Namiesto boja s pocitom sa tak môžeme na chvíľu ukotviť v prítomnom okamihu.
Mingyur upozorňuje na jednu známu pascu. Myslíme si, že šťastní budeme po zvýšení platu, novej práci, sťahovaní alebo veľkej výhre. Zmena môže priniesť radosť. Človek si však na nové podmienky zvykne a jeho spokojnosť sa často vráti na pôvodnú úroveň.
Preto podľa neho nestačí stále meniť okolnosti. Treba pracovať aj s tým, ako na ne reagujeme.
Začať sa dá veľmi jednoducho. Sadnúť si a prirodzene dýchať. Vnímať pohyb brucha alebo prúdenie vzduchu. Neskôr možno k sústredeniu pridať lásku a súcit. Najprv voči sebe, potom voči blízkym a postupne aj voči ďalším ľuďom.
Mingyur pritom nehovorí o desaťminútovom zázraku. Ide o pravidelnú prax. A práve v tom je rozdiel medzi jednorazovým oddychom a dlhodobým tréningom mysle.
Hnev poznáme všetci. Niekto nás nahnevá v práci, doma alebo v premávke. Reakcia príde často skôr, než si vôbec uvedomíme, čo sa deje.
Mingyur radí hnev najskôr zachytiť. Stačí si na sekundu uvedomiť: Som nahnevaný. Už samotné toto zastavenie môže vytvoriť priestor medzi emóciou a tým, čo urobíme.
Mních to prirovnáva k slnečnému svetlu a rannej námraze. Naše emocionálne vzorce sú ako námraza. Uvedomenie je slnko. Keď sa objaví, námraza sa začne topiť. Mingyur túto metódu vysvetľuje aj vystresovaným manažérom, ktorí za ním prichádzajú s problémami v práci či vzťahoch. Namiesto okamžitej reakcie ich vedie k tomu, aby svoj hnev na chvíľu pozorovali.
Nemusíme meditovať desať minút uprostred hádky. Niekedy stačí nevyšteknúť prvú vetu, ktorá nám napadne.
Na poslednú radu netreba žiadnu špeciálnu techniku. Stačí sa rozhliadnuť okolo seba.
Mingyur hovorí, že pomoc druhým prináša inú úroveň radosti než krátke pôžitky, akými sú zmrzlina či káva. Nie preto, že by zmrzlina bola zlá. Ale preto, že dobrý pocit z pomoci druhému človeku má iný charakter.
Nemusí ísť o veľké gesto. Niekedy stačí niekoho vypočuť, pomôcť susedovi, zavolať človeku, ktorý žije sám, alebo si všimnúť, že niekto v našom okolí potrebuje pomoc. Taká chvíľa môže byť prekvapivo cenná.
Mingyurov mozog skutočne zaujal vedcov. V rámci dlhodobého výskumu mu mozog skenovali štyrikrát počas 14 rokov. Keď mal 41 rokov, model na odhad „mozgového veku“ vyhodnotil jeho mozog približne ako mozog 33-ročného človeka. Výskumníci zároveň uviedli, že jeho tempo starnutia mozgu sa javilo pomalšie než pri porovnávanej skupine.
To však nie je dôkaz, že meditácia každému človeku omladí mozog o osem rokov. Išlo o prípadovú štúdiu jedného mimoriadne skúseného meditujúceho. Výsledky preto treba brať s rezervou. Výskum skôr naznačil možnú súvislosť medzi dlhodobou meditačnou praxou a pomalším starnutím mozgu.
A možno práve preto je na Mingyurovom príbehu najzaujímavejšie niečo iné. Neučí ľudí, ako mať dokonalý život. Učí ich, ako sa nezrútiť zakaždým, keď dokonalý nie je.
Niekedy stačí vypnúť telefón. Skúsiť niečo nové. Všimnúť si dobrú vec. Nadýchnuť sa. Zachytiť vlastný hnev skôr, než vybuchne. Alebo pomôcť človeku, ktorý to práve potrebuje. Možno to nie je recept na večné šťastie. Ale na o niečo spokojnejší deň to vôbec nemusí byť zlý návod.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
