Preplnené chodby, hodiny čakania. Slovenské urgentné príjmy zvládajú nápor, ktorý im vôbec neprináleží. Lekári hovoria o pacientoch s kliešťom, upchatým uchom či zabudnutými liekmi - namiesto skutočných život ohrozujúcich stavov. Podľa lekárov až 80 percent ľudí na urgente mohli ošetriť ambulancie. Ministerstvo zdravotníctva sľubuje zmeny, ktoré majú systém odľahčiť.

Kolaps, infarkt, vážny úraz či náhle ohrozenie života. Presne na takéto situácie sú určené urgentné príjmy. Realita v slovenských nemocniciach je však často úplne iná.

Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský upozorňuje, že zdravotníci riešia aj prípady, ktoré na urgent jednoducho nepatria.

„My sme svedkami, že ľudia tam chodia na vybratie kliešťa alebo že si nestihli vybrať lieky v lekárni,“ opísal.

Rovnakú skúsenosť má aj prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth.

„Pacient si príde povedzme vypláchnuť ucho o desiatej večer, tak ho veľmi rád vyexpedujem na krčnú ambulanciu na ďalší deň,“ povedal.

Podľa Visolajského hovoria štatistiky jasnou rečou. Až 80 percent pacientov na slovenských urgentných príjmoch tam podľa neho vôbec nepatrí. Väčšinu z nich by vedeli ošetriť všeobecní lekári alebo ambulantní špecialisti. Slovensko tak podľa neho patrí ku krajinám s najviac zaťaženými urgentmi v Európskej únii.

Problém však nespočíva iba v správaní pacientov.

Hovorkyňa Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach Ladislava Šustová upozorňuje, že nemocnice suplujú aj služby, ktoré by mali zabezpečovať iné inštitúcie.

„Naše urgenty v súčasnosti nahrádzajú chýbajúce zariadenia pre pacientov intoxikovaných alkoholom a často nahrádzajú aj inštitúcie pre ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia,“ uviedla.

Podobne situáciu opisuje aj Ružena Maťašeje z Fakultnej nemocnice F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Mnohí pacienti podľa nej nevedia správne vyhodnotiť svoj zdravotný stav a netušia, či majú vyhľadať ambulanciu alebo urgent.

Rastúce čísla to potvrdzujú. V roku 2023 ošetrili na urgente v Banskej Bystrici takmer 39 800 pacientov. Vlani ich bolo už viac ako 43 800. Za jediný rok tak pribudli približne štyri tisícky pacientov.

Visolajský však upozorňuje, že problém nemožno zvaľovať iba na ľudí.

„Situácia sa z týždňa na týždeň, z mesiaca na mesiac zhoršuje, pretože sa zhoršuje funkcia ambulantného sektora,“ skonštatoval.

Šóth dodáva, že mnohí pacienti siahnu po urgente jednoducho preto, lebo sa nevedia dostať k svojmu lekárovi alebo len ťažko hľadajú zastupujúcu ambulanciu.

Bývalá štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Jana Ježíková vidí riešenie najmä vo fungujúcej primárnej zdravotnej starostlivosti a lepšom zabezpečení siete špecialistov zo strany zdravotných poisťovní.

Ministerstvo zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška už predstavilo pripravovanú reformu záchrannej zdravotnej služby. Počíta s tým, že sanitky sa vrátia pod nemocnice, záchranári budú zamestnancami nemocníc a vznikne nový Integrovaný záchranný systém.

Súčasťou zmien je aj aj linka 116117, ktorá je určená pre pacientov s menej závažnými zdravotnými problémami. Po prvotnom vyhodnotení na linke 155 by mali byť práve títo pacienti presmerovaní na novú službu namiesto návštevy urgentného príjmu.

Rezort svoje dlhodobé plány zhrnul stručne.

„Dlhodobým cieľom rezortu je finančná a personálna stabilizácia všeobecných lekárov pre dospelých a pediatrov,“ uviedlo ministerstvo.

Kým sa pripravované zmeny premietnu do praxe, urgenty zostávajú pod obrovským tlakom. A zdravotníci sa popri boji o životy pacientov stále stretávajú aj s ľuďmi, ktorí prídu na urgent kvôli kliešťovi či vypláchnutiu ucha.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️