Boli časy, keď filmy pre deti prinášali nové poznatky a ukazovali víťazstvo dobra nad zlom, keď po nočnej jazde ostali svetlá auta oblepené vrstvou mušiek a lastovičie hniezda boli pod každou strechou. Dnes sa otriasa pilier potravinového reťazca a v Nepáli už zmerali priamy dopad na človeka, varuje Pluska.

Čo sme potrebovali vedieť o hmyze, naučil nás v roku 2007 film Bee Movie (Včelí film), s nešťastným zavádzajúcim slovenským názvom Pán Včielka. Názorný pohľad na neúprosný život v úli vzbudil nezabudnuteľný rešpekt k opeľovačom a naším živiteľom. Niektoré obce zaviedli projekt "V máji nekosím" na záchranu obživy pre včely a hmyz. Nestačilo.

Dnes hmyz mizne z našej planéty alarmujúcou rýchlosťou. Za posledné tri desaťročia jeho počty podľa niektorých odhadov klesajú až o jedno percento ročne. Niektorí vedci stav nazvať hmyzou apokalypsou. 

Bez kávy, kakaa, mandlí?

Približne dve miliardy ľudí na svete totiž závisia predovšetkým od malovýrobného poľnohospodárstva. Asi tri štvrtiny všetkých svetových plodín potrebujú hmyzích opeľovačov. Niektoré plodiny ako káva, mandle alebo kakao sú na nich úplne závislé. Ak súčasné trendy budú pokračovať, schopnosť mnohých farmárov produkovať dostatok potravín môže byť vážne ohrozená. Poukazuje na to štúdia z poľnohospodárskych komunít v Nepáli.

44 % príjmov od hmyzu

Autori novej štúdie zistili, že hmyzí opeľovači zodpovedali za odhadovaných 44 percent príjmov miestnych farmárov z poľnohospodárstva. Okrem toho zabezpečovali viac ako 20 percent príjmu niektorých kľúčových živín vrátane vitamínov A, E a B9. Keď počty a rozmanitosť opeľovačov na poliach klesali, zhoršovala sa príjmová situácia farmárov aj kvalita ich stravy, čo sa zreteľne prejavilo na zdraví ich detí.

Spoluautorka štúdie Naomi Saville z University College London upozornila, že viac ako polovica detí v skúmaných komunitách mala podpriemernú výšku vzhľadom na vek, čo do veľkej miery súviselo s nevyváženou stravou závislou od ovocia, zeleniny a strukovín, ktoré potrebujú hmyzích opeľovačov.

2030: Poruchy bez vitamínov

Výskumný tím premietol tieto dáta do budúceho scenára s ešte menším počtom opeľovačov a získal znepokojujúce výsledky. Pri zachovaní súčasných poľnohospodárskych postupov predpovedá do roku 2030 pokles príjmu vitamínov A a B9 o 7%. Nedostatok týchto živín v tomto rozsahu môže viesť k poškodeniu zraku alebo vrodeným vývojovým chybám. Thomas Timberlake z University of York a spoluautor štúdie to zhrnul jednoducho: biodiverzita nie je luxus. Je základným predpokladom nášho zdravia, výživy a obživy.     

Divé kvety a menej pesticídov ako záchrana

Získané nepálske výsledky sú samozrejme platné v globálnom meradle aj pre poľnohospodárske oblasti podobného tej v skúmaných komunitách. Štúdia však predsa má 2 stránky. Modelácie výskumného tímu ukázali, že jednoduché opatrenia dokážu trend zvrátiť.

Patrí k nim výsadba pôvodných lúčnych kvetov v okolí polí, podpora populácií divých včiel a obmedzenie používania pesticídov. Takéto kroky by podľa modelov mohli zvýšiť počty opeľovačov a tým aj poľnohospodárske príjmy až o 30 percent. V porovnaní so súčasným stavom by sa zlepšil príjem vitamínu A o päť percent a B9 o deväť percent.              

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤