Predstavitelia Progresívneho Slovenska na tlačovej besede obvinili premiéra Roberta Fica (Smer-SSD), že svojimi výrokmi oslabuje väzby Slovenska na spojencov a robí z krajiny ľahký terč pre Rusko. Politický analytik Eduard Chmelár však ich interpretáciu v relácii Téma dňa na ta3 označil za „sprostú lož“. Pripomenul, že článok 5 Severoatlantickej zmluvy neukladá členským štátom automatickú povinnosť vojensky zasiahnuť a každý spojenec si sám vyberá spôsob pomoci napadnutej krajine.
Predstavitelia Progresívneho Slovenska na tlačovej besede „zvolávali hromy-blesky“ na hlavu predsedu vlády. Jeho vyjadrenia podľa progresívcov môžu ohrozovať bezpečnosť občanov Slovenskej republiky. Premiér podľa nich oslabuje väzby na spojencov, na ktorých je postavená aj obrana krajiny.
Historik a politológ Eduard Chmelár podľa vlastných slov premýšľa vraj nad tým, či Slovensko má politickú a mediálnu elitu, ktorá nerozumie základným súvislostiam a nedokáže správne interpretovať text, alebo či ide o vedomé zavádzanie verejnosti. Kritizoval nielen domácich politikov, ale aj mediálne titulky, podľa ktorých mal premiér spochybniť klauzulu o spoločnej obrane. Osobitne sa ohradil proti tvrdeniam Michala Šimečku, Ivana Korčoka, Vladimíry Marcinkovej a ďalších, podľa ktorých mal Fico naznačiť, že Slovensko po uplatnení článku 5 odmietne pomôcť svojim spojencom.
Ostré obvinenia PS
„Výrok premiéra, o ktorom sa hovorí už pár dní, je pozývacím listom pre Rusko, aby, ak sa rozhodne zaútočiť na ktorúkoľvek členskú krajinu NATO, sme to boli práve my,“ zaznelo na tlačovej besede. Progresívci tvrdia, že Fico tým zo Slovenska urobil krajinu, ktorá je v prípade možného útoku „prvá na rane“.
Cielene šírený strach
Z pohľadu Moskvy sme sa podľa nich stali štátom, ktorý sa dobrovoľne zbavil svojich spojencov. „My sme sa vystavili pred Putinom ako ten najslabší článok aliancie a ako ten terč, ktorý je najviac poruke pre prezidenta Putina, ak chce provokovať a testovať alianciu. On vlastne vyzliekol Slovensko donaha,“ vyhlásili predstavitelia PS.
Ako keby oni tú situáciu upokojovali...
Premiérovi zároveň vyčítajú, že namiesto upokojenia obyvateľov, ktorí sa obávajú vyhrotenia medzinárodnej situácie a možnej tretej svetovej vojny, ich obavy ignoruje. Fico podľa progresívcov ukázal ľuďom „prostredník“ a odkázal im, že Slovensko nemá s prípadným konfliktom nič spoločné.
Čo robia poslaneckí asistenti a poradcovia?
„To je sprostá lož. A tá sprostá lož vychádza buď zo zákernosti, alebo naozaj z totálnej nevedomosti,“ vyhlásil Chmelár v Téme dňa. Politici majú podľa neho asistentov a poradcov, ktorí si môžu v priebehu niekoľkých minút vyhľadať znenie Severoatlantickej zmluvy aj príslušné právne analýzy. Jednu si nechal vypracovať aj Senát USA pred vstupom Česka, Poľska a Maďarska do NATO. Tá mala odpovedať na otázku, či sú americkí vojaci povinní „ísť umierať za Varšavu, Prahu alebo Budapešť“.
Jasný záver analýzy
„Záver tej analýzy je jednoznačný. Nemusia. Nech si všetci tí mudrlanti prečítajú znenie článku 5, lebo v skutočnosti celé roky, môžeme povedať vyše dvadsať rokov, zavádzajú a klamú verejnosť a tvrdia jej, že ak nás napadnú, spojenci sú povinní nám prísť vojensky na pomoc. Nie sú,“ zdôraznil.
Kto vyberá pôsob pomoci?
Článok 5 podľa Chmelára obsahuje zámerne voľnú formuláciu. Každý členský štát má po napadnutí spojenca uskutočniť také kroky, aké sám považuje za potrebné. Nemusí teda automaticky vyslať vojakov a priamo sa zapojiť do vojenského konfliktu. Pripomenul, že pôvodná verzia článku počítala s vojenskou pomocou, no americkí kongresmani ju počas rokovaní o Severoatlantickej zmluve na jar 1949 zmenili. „Každý spojenec pripraví akcie, ktoré uzná za vhodné. Každý jeden. To znamená, že je to na individuálnom zhodnotení,“ vysvetlil Chmelár.
Aktivovaný jediný krát
Článok 5 bol v dejinách NATO aktivovaný iba raz, po teroristických útokoch na Spojené štáty z 11. septembra 2001. Ani vtedy podľa neho neprišla okamžitá a automatická vojenská reakcia. Spojencom trvalo niekoľko týždňov, kým sa na ďalšom postupe dohodli. „Aj na uplatnení článku 5 sa musia jednomyseľne dohodnúť všetky členské štáty. A potom každý z nich vyvinie takú aktivitu, ktorú uzná za vhodnú. Čiže keby sme poslali napadnutému spojencovi deky, naplníme klauzulu článku 5,“ skonštatoval.
Premiérov výrok vytrhli z kontextu
Chmelár hovorí o umelo vyvolanej hystérii okolo Ficovho výroku, ktorý bol opozíciou vytrhnutý z kontextu. Premiér totiž zároveň povedal, že si členstvo Slovenska v NATO váži a chce si plniť záväzky, ktoré z neho vyplývajú. Tie však nemusia znamenať automatické vyslanie slovenských vojakov do konfliktu. „My máme kopu možností, napríklad materiálnu pomoc či spravodajskú pomoc. Vy si naozaj myslíte, že keby Litvu alebo Slovensko napadla jadrová veľmoc, Spojené štáty budú riskovať jadrovú vojnu kvôli takejto malej krajine? Môžu poskytnúť spravodajskú pomoc, môžu poslať zbrane, ale to neznamená, že sa do toho zapoja vojensky,“ upozornil politológ.
Nespoliehajme sa na mocnosti
Politický analytik napokon odmietol predstavu, že veľmoc automaticky obetuje vlastné záujmy na obranu malého štátu. Slovensko by sa podľa neho nemalo spoliehať iba na spojenecké zmluvy, ale predovšetkým na posilňovanie medzinárodného práva a princípov Charty Organizácie Spojených národov. „Nie spoliehať sa na to, že niekto mocný obetuje svoje záujmy a príde na pomoc malému štátu. Je to naivné. Vždy v dejinách sa ukázalo, že kedykoľvek sme sa na to spoliehali, či už to bol Mníchov, ochrana zo strany OSN alebo Varšavská zmluva, vždy sme na to doplatili,“ uzavrel Chmelár.