Branná povinnosť je opäť na programe dňa, keďže sa Európa pripravuje na potenciálny konflikt s Ruskom, informuje European Conservative.

Chlapci, pripravte sa!

Brusel robí významný krok v oblasti obrany. Po mesiacoch varovaní pred „zraniteľnosťou Európy“ Európska komisia predstavila plán na dosiahnutie „plnej vojenskej pripravenosti“ do roku 2030. Plán zahŕňa ambiciózne projekty ako Európsky vesmírny štít a protidronový múr pozdĺž východnej hranice EÚ.

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová označila túto iniciatívu za „nevyhnutnú reakciu“ na „rastúce hrozby“ a poukázala na potrebu pripraviť sa na potenciálny konflikt s Ruskom. Zdôraznila, že „Európa musí brániť každý štvorcový centimeter svojho územia“, pričom odkazovala na nedávne vpády dronov do vzdušného priestoru Poľska, Nemecka a Dánska. Von der Leyenová jasne uviedla, že obrana bude jedným z pilierov ďalšieho viacročného finančného rámca (2028 – 2034) s kombinovaným rozpočtom 131 miliárd eur na obranu a vesmír.

Bojachtivé národy

Ambiciózne plány Bruselu sa však nekončia na úrovni EÚ. Zatiaľ čo Komisia nalieha na členské štáty, aby sa spoločne posunuli k „plnej vojenskej pohotovosti“, mnohé európske krajiny sa začínajú pripravovať samostatne. V posledných mesiacoch sa niekoľko vlád rozhodlo prehodnotiť alebo dokonca čiastočne obnoviť povinnú vojenskú službu.

V mnohých častiach kontinentu sa otázka brannej povinnosti dostala na program. Tento krok je jasným znakom toho, že Európa sa pripravuje na vojnu, a to nielen na úrovni spoločnej obrannej politiky, ale aj prostredníctvom národných iniciatív.

Nemecko opäť do zbrane

Nemecká koaličná vláda stredopravicovej CDU/CSU a Sociálnych demokratov (SPD) tiež dosiahla kompromis o opätovnom zavedení brannej povinnosti. Podľa nového systému dostane každý mladý muž po dovŕšení 18. narodenín list s QR kódom, ktorý povedie k online dotazníku, ktorý je potrebné vyplniť. Podľa nemeckého ministerstva obrany toto opatrenie nadobudne účinnosť 1. januára 2026. Od 1. júla 2027 sa tí, ktorí vyplnia formulár, podrobia povinnej lekárskej prehliadke na posúdenie zdravotnej spôsobilosti, spôsobilosti a potenciálnych úloh v nasadení. Ženy zostanú z tohto procesu oslobodené, hoci sa stále môžu prihlásiť ako dobrovoľníčky. Ministerstvo uviedlo, že lekárska prehliadka má rozšíriť celkový obraz o tom, kto by bol k dispozícii v prípade „núdze“.

Nemecké ministerstvo obrany vo vyhlásení uviedlo: "Nová vojenská služba otvára možnosť osobne prispieť k bezpečnosti Nemecka, a to aj s krátkymi obdobiami záväzku v trvaní šiestich mesiacov alebo dlhšie."

Hovorca AfD pre obranu Rüdiger Lucassen kritizoval obe vládnuce strany a povedal, že sa „zahrávajú s možným nasadením nemeckých vojakov na Ukrajine“. Povedal, že hoci AfD podporuje obnovenie brannej povinnosti na zabezpečenie operačnej pripravenosti ozbrojených síl, je proti „akejkoľvek intervenčnej zahraničnej politike mimo územia NATO“.

Francúzsko lanári aj neplnoletých

Francúzsko medzitým plánuje viac ako zdvojnásobiť počet svojich záložných síl v rámci širšieho budovania armády. Hoci krajina zrušila brannú povinnosť v roku 1996, prezident Emmanuel Macron zaviedol v roku 2019 program Service National Universel (SNU) – mesačný program pre mladých ľudí vo veku 15 až 17 rokov, ktorý spája vojenskú disciplínu s občianskym a sociálnym výcvikom.

Znovuzavedenie brannej povinnosti však vo Francúzsku zatiaľ nie je na programe dňa kvôli nedostatku finančných zdrojov a politickej podpory. Paríž sa namiesto toho zameriava na rozširovanie svojich záložných síl, ktorých počet by sa mal do roku 2035 zvýšiť zo 46 000 na 105 000.

Poľsko zaviedlo vojenský výcvik na stredných školách

Od začiatku vojny na Ukrajine sa aj Poľsko rozhodlo posilniť svoju armádu s cieľom zvýšiť jej počet z odhadovaných 216 100 vojakov NATO v roku 2024 na 300 000 vojakov do roku 2035. Vláda navyše zaviedla vojenský výcvik na stredných školách, kde sa deti vo veku 14 až 16 rokov učia o národnej bezpečnosti, záchranných prácach a prvej pomoci. Posolstvo Varšavy je jasné: národná obrana musí začať vzdelávaním.

Švédsko všetkých predbehlo

Švédsko znovu zaviedlo brannú povinnosť v roku 2017. Všetci 18-roční sa musia zaregistrovať online a poskytnúť armáde svoje osobné údaje, pričom do služby je povolaných približne 5 – 10 % z nich. Od konca roka 2023 zaviedol povinnú civilnú službu aj Štokholm, ale iba v kľúčových sektoroch, ako je mestská záchranná služba a dodávka elektriny.

Dánsko povinne verbuje aj ženy

V Dánsku je vojenská služba povinná pre 18-ročných mužov a od júla 2025 aj pre 18-ročné ženy. Základná vojenská služba predtým trvala iba štyri mesiace, ale od roku 2026 sa predĺži na 11 mesiacov, čo odráža rastúce bezpečnostné obavy podobné tým, ktoré boli vyjadrené v Berlíne.

Lotyšsko rozširuje rady

Lotyšsko tiež obnovilo tento postup v roku 2023, podľa ktorého musia všetci muži vo veku 18 až 27 rokov slúžiť 11 mesiacov, zatiaľ čo ženy sa môžu prihlásiť ako dobrovoľníci. Lotyšská vláda plánuje do roku 2027 zvýšiť počet svojich vojakov z 22 000 na 50 000.

Chorvátsko sa pridalo

Chorvátsko sa tiež pridalo k vlne opätovného prijatia nových brancov po tom, čo parlament 24. októbra schválil obnovenie brannej povinnosti. Úrady plánujú začať predvolávať občanov narodených v roku 2007 na lekárske prehliadky do konca roka.

Okrem veľmocí si krajiny ako Rakúsko, Fínsko, Nórsko, Estónsko, Litva, Grécko a Turecko tiež zachovávajú určitú formu brannej povinnosti. Celkovo vzaté, tlak USA na vyššie výdavky na obranu a zrýchlené budovanie vojenskej sily EÚ poukazujú na jeden záver: Európa vstupuje do novej éry znovuzbrojovania – tichých, ale nezameniteľných pretekov v zbrojení na celom kontinente.

Izrael sa vzpiera

Tak sa zdá, že jedine krajina, kde je vojenská služba povinná už desaťročia, a to aj pre ženy, Izrael, sa začal búriť. Odhliadnuc od toho, že ani nepatrí do Európy, ale ktovie, koho najbližšie prijmeme do EÚ, keď sa pred časom rozmýšľalo aj o Kanade.

Tisíce ultraordoxných židov sa vo štvrtok 30. októbra zhromaždili v Jeruzaleme, kde protestovali proti povinnej vojenskej službe. Zahynul pri tom aj jeden 15-ročný mladík, keď spadol z rozostavanej výškovej budovy, na ktorú predtým vyliezol s niekoľkými ďalšími demonštrantmi. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP, DPA a portálu The Times of Israel.

Množstvo mužov z ultraortodoxnej komunity vyšlo do ulíc Jeruzalema, pričom mnohí niesli transparenty so sloganmi odsudzujúcimi povinnú vojenskú službu. Na protesty dozerali stovky policajtov, ktorí dočasne uzavreli diaľnicu medzi Jeruzalemom a Tel Avivom. Podľa DPA je nariadenie o povinnej službe ultraortodoxných Izraelčanov v armáde testom izraelskej spoločnosti, ako aj stability vládnej koalície premiéra Benjamina Netanjahua.

V Izraeli je povinná vojenská služba - pre mužov v trvaní 32 mesiacov, pre ženy 24 mesiacov. Ultraortodoxní muži, ktorí študujú v ješivách, však môžu požiadať o odklad alebo výnimku, v niektorých prípadoch aj na celý život.

Tento systém vyvoláva v časti izraelskej spoločnosti silný odpor i pocit nespravodlivosti. Právny rámec, ktorý túto výnimku umožňoval, bol v minulosti opakovane napadnutý a zrušený Najvyšším súdom. V praxi však stále funguje systém dočasných výnimiek, ktoré vláda predlžuje alebo sa ich snaží novými zákonmi zakotviť.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️