Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
PS po kauze Korčoka podľa NMS narástlo a Hlas-SD naopak padol k hranici postupu
Nová sezóna európskeho klubového futbalu ponúkne v stredu súboj o prvú významnú trofej. Víťaz Ligy majstrov z uplynulého ročníka Paríž Saint-Germain nastúpi v rakúskom Salzburgu proti šampiónovi Európskej ligy Aston Ville. Kým tréner PSG Luis Enrique otvorene hovorí o ambícii vyhrať všetko, kouč anglického tímu Unai Emery označil Parížanov za favoritov.
Píše Hlas ľudu Hlavného denníka
V stredu večer čaká Slovensko čiastočné zatmenie Slnka. Oftalmológovia ale pripomínajú nevyhnutnú ochranu zraku. Poškodenie sietnice môže byť nezvratné, pričom nebolí.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Zdá sa, že Rusko si stanovilo cieľ úplne pripraviť Ukrajinu o dodávky zbraní. Podľa expertov sa to dá dosiahnuť v troch krokoch, pričom dva z nich sa už realizujú.
Bárdy rozvíril búrku okolo atentátu na Fica: Tóth hovorí o nebezpečnej manipulácii!
Andrea Ivančinová prezradila, že aj jej otec podľahol a kvôli možnosti cestovať sa nechal zaočkovať. Podľahol covidovej propagande, priznala v Rozhovoroch na palete.
Filozof z maringotky a jeho sen o slovenskej periférii
Jeho príspevok sa šíri rýchlosťou blesku
Manipulácia je ich pracovnou metódou, varuje pred červenými denníčkami
Poslušne hlásim, drahá pani Holečková, som vám k službám!
Komentáre
31. 10. 2025
Branná povinnosť je opäť na programe dňa, keďže sa Európa pripravuje na potenciálny konflikt s Ruskom, informuje European Conservative.
Brusel robí významný krok v oblasti obrany. Po mesiacoch varovaní pred „zraniteľnosťou Európy“ Európska komisia predstavila plán na dosiahnutie „plnej vojenskej pripravenosti“ do roku 2030. Plán zahŕňa ambiciózne projekty ako Európsky vesmírny štít a protidronový múr pozdĺž východnej hranice EÚ.
Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová označila túto iniciatívu za „nevyhnutnú reakciu“ na „rastúce hrozby“ a poukázala na potrebu pripraviť sa na potenciálny konflikt s Ruskom. Zdôraznila, že „Európa musí brániť každý štvorcový centimeter svojho územia“, pričom odkazovala na nedávne vpády dronov do vzdušného priestoru Poľska, Nemecka a Dánska. Von der Leyenová jasne uviedla, že obrana bude jedným z pilierov ďalšieho viacročného finančného rámca (2028 – 2034) s kombinovaným rozpočtom 131 miliárd eur na obranu a vesmír.
Ambiciózne plány Bruselu sa však nekončia na úrovni EÚ. Zatiaľ čo Komisia nalieha na členské štáty, aby sa spoločne posunuli k „plnej vojenskej pohotovosti“, mnohé európske krajiny sa začínajú pripravovať samostatne. V posledných mesiacoch sa niekoľko vlád rozhodlo prehodnotiť alebo dokonca čiastočne obnoviť povinnú vojenskú službu.
V mnohých častiach kontinentu sa otázka brannej povinnosti dostala na program. Tento krok je jasným znakom toho, že Európa sa pripravuje na vojnu, a to nielen na úrovni spoločnej obrannej politiky, ale aj prostredníctvom národných iniciatív.
Nemecká koaličná vláda stredopravicovej CDU/CSU a Sociálnych demokratov (SPD) tiež dosiahla kompromis o opätovnom zavedení brannej povinnosti. Podľa nového systému dostane každý mladý muž po dovŕšení 18. narodenín list s QR kódom, ktorý povedie k online dotazníku, ktorý je potrebné vyplniť. Podľa nemeckého ministerstva obrany toto opatrenie nadobudne účinnosť 1. januára 2026. Od 1. júla 2027 sa tí, ktorí vyplnia formulár, podrobia povinnej lekárskej prehliadke na posúdenie zdravotnej spôsobilosti, spôsobilosti a potenciálnych úloh v nasadení. Ženy zostanú z tohto procesu oslobodené, hoci sa stále môžu prihlásiť ako dobrovoľníčky. Ministerstvo uviedlo, že lekárska prehliadka má rozšíriť celkový obraz o tom, kto by bol k dispozícii v prípade „núdze“.
Nemecké ministerstvo obrany vo vyhlásení uviedlo: "Nová vojenská služba otvára možnosť osobne prispieť k bezpečnosti Nemecka, a to aj s krátkymi obdobiami záväzku v trvaní šiestich mesiacov alebo dlhšie."
Hovorca AfD pre obranu Rüdiger Lucassen kritizoval obe vládnuce strany a povedal, že sa „zahrávajú s možným nasadením nemeckých vojakov na Ukrajine“. Povedal, že hoci AfD podporuje obnovenie brannej povinnosti na zabezpečenie operačnej pripravenosti ozbrojených síl, je proti „akejkoľvek intervenčnej zahraničnej politike mimo územia NATO“.
Francúzsko medzitým plánuje viac ako zdvojnásobiť počet svojich záložných síl v rámci širšieho budovania armády. Hoci krajina zrušila brannú povinnosť v roku 1996, prezident Emmanuel Macron zaviedol v roku 2019 program Service National Universel (SNU) – mesačný program pre mladých ľudí vo veku 15 až 17 rokov, ktorý spája vojenskú disciplínu s občianskym a sociálnym výcvikom.
Znovuzavedenie brannej povinnosti však vo Francúzsku zatiaľ nie je na programe dňa kvôli nedostatku finančných zdrojov a politickej podpory. Paríž sa namiesto toho zameriava na rozširovanie svojich záložných síl, ktorých počet by sa mal do roku 2035 zvýšiť zo 46 000 na 105 000.
Od začiatku vojny na Ukrajine sa aj Poľsko rozhodlo posilniť svoju armádu s cieľom zvýšiť jej počet z odhadovaných 216 100 vojakov NATO v roku 2024 na 300 000 vojakov do roku 2035. Vláda navyše zaviedla vojenský výcvik na stredných školách, kde sa deti vo veku 14 až 16 rokov učia o národnej bezpečnosti, záchranných prácach a prvej pomoci. Posolstvo Varšavy je jasné: národná obrana musí začať vzdelávaním.
Švédsko znovu zaviedlo brannú povinnosť v roku 2017. Všetci 18-roční sa musia zaregistrovať online a poskytnúť armáde svoje osobné údaje, pričom do služby je povolaných približne 5 – 10 % z nich. Od konca roka 2023 zaviedol povinnú civilnú službu aj Štokholm, ale iba v kľúčových sektoroch, ako je mestská záchranná služba a dodávka elektriny.
V Dánsku je vojenská služba povinná pre 18-ročných mužov a od júla 2025 aj pre 18-ročné ženy. Základná vojenská služba predtým trvala iba štyri mesiace, ale od roku 2026 sa predĺži na 11 mesiacov, čo odráža rastúce bezpečnostné obavy podobné tým, ktoré boli vyjadrené v Berlíne.
Lotyšsko tiež obnovilo tento postup v roku 2023, podľa ktorého musia všetci muži vo veku 18 až 27 rokov slúžiť 11 mesiacov, zatiaľ čo ženy sa môžu prihlásiť ako dobrovoľníci. Lotyšská vláda plánuje do roku 2027 zvýšiť počet svojich vojakov z 22 000 na 50 000.
Chorvátsko sa tiež pridalo k vlne opätovného prijatia nových brancov po tom, čo parlament 24. októbra schválil obnovenie brannej povinnosti. Úrady plánujú začať predvolávať občanov narodených v roku 2007 na lekárske prehliadky do konca roka.
Okrem veľmocí si krajiny ako Rakúsko, Fínsko, Nórsko, Estónsko, Litva, Grécko a Turecko tiež zachovávajú určitú formu brannej povinnosti. Celkovo vzaté, tlak USA na vyššie výdavky na obranu a zrýchlené budovanie vojenskej sily EÚ poukazujú na jeden záver: Európa vstupuje do novej éry znovuzbrojovania – tichých, ale nezameniteľných pretekov v zbrojení na celom kontinente.
Tak sa zdá, že jedine krajina, kde je vojenská služba povinná už desaťročia, a to aj pre ženy, Izrael, sa začal búriť. Odhliadnuc od toho, že ani nepatrí do Európy, ale ktovie, koho najbližšie prijmeme do EÚ, keď sa pred časom rozmýšľalo aj o Kanade.
Tisíce ultraordoxných židov sa vo štvrtok 30. októbra zhromaždili v Jeruzaleme, kde protestovali proti povinnej vojenskej službe. Zahynul pri tom aj jeden 15-ročný mladík, keď spadol z rozostavanej výškovej budovy, na ktorú predtým vyliezol s niekoľkými ďalšími demonštrantmi. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP, DPA a portálu The Times of Israel.
Množstvo mužov z ultraortodoxnej komunity vyšlo do ulíc Jeruzalema, pričom mnohí niesli transparenty so sloganmi odsudzujúcimi povinnú vojenskú službu. Na protesty dozerali stovky policajtov, ktorí dočasne uzavreli diaľnicu medzi Jeruzalemom a Tel Avivom. Podľa DPA je nariadenie o povinnej službe ultraortodoxných Izraelčanov v armáde testom izraelskej spoločnosti, ako aj stability vládnej koalície premiéra Benjamina Netanjahua.
V Izraeli je povinná vojenská služba - pre mužov v trvaní 32 mesiacov, pre ženy 24 mesiacov. Ultraortodoxní muži, ktorí študujú v ješivách, však môžu požiadať o odklad alebo výnimku, v niektorých prípadoch aj na celý život.
Tento systém vyvoláva v časti izraelskej spoločnosti silný odpor i pocit nespravodlivosti. Právny rámec, ktorý túto výnimku umožňoval, bol v minulosti opakovane napadnutý a zrušený Najvyšším súdom. V praxi však stále funguje systém dočasných výnimiek, ktoré vláda predlžuje alebo sa ich snaží novými zákonmi zakotviť.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 11 hod
pred 12 hod
pred 13 hod
