Dobromyseľné Rusko si do európskych bánk uložilo aktíva za vyše 200 milárd eur. Po vypuknutí konfliktu s Ukrajinou mu boli zmrazené, úroky zobraté, teraz má byť zhabaná aj istina. Nie je to dobrý nápad, varuje šéf portugalského think-tanku v EuropeanConservative. "Keď sa vojna skončí, Moskva si príde vypýtať svoje peniaze a európski daňoví poplatníci budú zo zákona povinní ich vrátiť. A to je len časť problému," tvrdí.

Brusel je posadnutý ukrajinskou vojnou. Washington ani Európania ju už po 19 sankčných balíkoch nechcú ani nemajú z čoho financovať. Leyenová so svojou Európskou komisiou (EK) majú bleskové riešenie: vyvlastniť 190 miliárd eur z ruských finančných rezerv v belgickej banke Euroclear.               

Európski lídri však konajú zo zlomyseľnosti a nekonečnej, veľkolepej arogancie . Pre každého, kto má zmysel pre históriu, to vyzerá, akoby pod základy Európy umiestňovali finančnú aj politickú bombu, pričom si vôbec neuvedomujú dôsledky, ktoré budú musieť ich národy znášať. Nie je prekvapením, že Belgicko v tejto veci prosí o zdržanlivosť, pričom jeho premiér Bart de Wever označil plán za „ úplne šialený “. 

Krádež ako "pôžička"

Aby toto zhabanie znelo stráviteľnejšie – a jeho nezákonnosť bola menej doočíbijúca  – EK vytvorila ďalší nový kamuflážny názov: "reparačná pôžička".  Argumentuje, že nič nevyvlastní ; iba použije peniaze ruských daňových poplatníkov uložené v európskych bankách ako záruku tzv. európskej „reparačnej pôžičky“ pre Kyjev. Každý tomu rozumie - a tak ako Sulík vykričal, že Krym ostane ruský, tak premiér Fico to povedal aj verejne: Ukrajina tú pôžičku nikdy nesplatí - ani keby chcela.

Báchorka Bruselu o ruských reparáciách

Jediný spôsob, ako zachrániť európskych daňových poplatníkov, je, ak bude Rusko porazené na bojisku a jeho vláda bude súhlasiť s prevzatím vlastníctva uvedenej pôžičky, čím prijme zaplatenie obrovských vojnových reparácií Kyjevu, analogických k tým, ktoré boli Nemeckej ríši uvalené Versaillskou zmluvou z roku 1919. (Poľsko sa ich dodnes podchvíľou dožaduje od Nemecka). Každý pri zdravom rozume chápe, že táto schéma je absurdná od hlavy po päty. Rusko na Ukrajine očividne neprehrá; ako správne vyjadril Washington , Rusi sú na dobrej ceste k úplnému víťazstvu na bojisku a ak Kyjev odmietne rokovania, určite to pre neho skončí nepríjemne. To prirodzene znamená, že Moskva nebude akceptovať platenie reparácií Ukrajincom, bez ohľadu na to, či je tento postoj spravodlivý alebo nespravodlivý. Keď sa vojna skončí, Moskva si teda príde vypýtať svoje peniaze a európski daňoví poplatníci budú zo zákona povinní ich vrátiť .                     

Platí medzinárodné právo?

Je to oveľa horšie. Medzinárodné právo vytvára jasnú červenú hranicu medzi zmrazením a zabavením majetku. Zmrazenie aktív uprostred vojny, do ktorej Európa nie je priamo zapojená, nech je to akokoľvek odvážne, je jedna vec – predpoklad vlastníctva nad nimi je niečo úplne iné. Zvrchovaná imunita nie je technickou záležitosťou štátnictva, ale základným kameňom moderného finančného systému. V momente, keď EÚ oznámi, že môže jednostranne prevziať rezervy centrálnej banky iného národa, rozdrví samotný základ, na ktorom spočíva globálna dôvera v západné bankovníctvo.

Od konca druhej svetovej vojny sa prostredníctvom Brettonwoodskych inštitúcií, stability dolára ako rezervnej meny a následnej úlohy eura ako rezervnej meny budoval svetový finančný systém. Zahraničné vlády, ktoré si uchovávajú svoje vklady v Švajčiarsku, New Yorku, Frankfurte alebo Paríži, tak robia z dôvery, že ich vklady sú v bezpečí pred politickým zabavením. Keď táto domnienka zmizne, už sa nevráti.

Arabské stámiliardy v strehu

Čína, Saudská Arábia a štátne investičné fondy krajín Perzského zálivu už so zatajeným dychom čakajú. Devízové ​​rezervy Čínskej ľudovej republiky, najväčšie na svete, sa odhadujú na celkovo 3,3 bilióna dolárov ; približne 20 % z tejto sumy, čiže približne 660 miliárd, je držaných v eurách. Aj India údajne drží približne pätinu svojich vlastných devízových rezerv v eurách. Krajiny ako Saudská Arábia, Katar alebo Spojené arabské emiráty držia obrovské bohatstvo denominované v eurách, odhadované na stovky miliárd. Ak EÚ prelomí tabu a vezme peniaze Moskvy, dôjde k exodu. Možno k nemu nedôjde náhle, ale nepochybne a nezvratne, keďže krajiny diverzifikujú svoje úsilie do juanov, zlata alebo nových clearingových systémov BRICS. Euro – už aj tak krehká mena ukotvená v nestabilných, zadlžených ekonomikách, ako sú Nemecko a Francúzsko – si teraz nemôže dovoliť takúto ranu pre svoju reputáciu, vedia príčetní. LEn ľudia ako von der Leyenová a Kallasová si predstavujú, že rabovanie kremeľských peňazí „uvedie Putina do rozpakov“.

Putin o pasci

Škoda by sa neobmedzila len na Moskvu. Putin to chápe a dokonca to verejne povedal: vyzval našu nezrelú politickú triedu, aby sa dostala do tejto pasce, a časť z neho si to pravdepodobne želá . Väčšie riziko je však politické, nie fiškálne. V skutočnosti by bolo zhabanie aktív veľké politické víťazstvo pre ruského lídra a určite by to spôsobilo hlbokú nevôľu medzi ruským ľudom – koniec koncov, legitímnymi vlastníkmi týchto peňazí. Pre väčšinu to dokáže, že Európa nie je partnerom, ani podriadencom pravidlám, ale je zlodejom a pokrytcom, ktorý je celkom otvorený porušovaniu každého pravidla, keď a ak to slúži jej záujmom. Tento dojem je cennejší, než by väčšina v Bruseli bola ochotná priznať – Rusko je predsa susedom Európy a nikam sa nehne. Verejná mienka tam nie je bezvýznamná. Človek nemusí sympatizovať s Ruskom, aby to pochopil. 

Harakiri pre nielen 288 miliárd EÚ

Šialenstvo Bruselu s vyvlastňovaním určite rozzúri Rusov a zavedie kontinent na cestu finančnej seppuky, nezdá sa, že by to samotnému Rusku spôsobilo privážne škody. Od roku 2022 Moskva prezieravo repatriovala takmer všetky svoje nezápadné rezervy a rekordne doplnila svoje zlaté rezervy na 2 360 ton – čo je v súčasných cenách približne 110 miliárd dolárov. Jej obchodná bilancia zostáva v prebytku, podporovaná vývozom energie presmerovaným do Ázie. Ak Európa rezervy stiahne, Moskva ov odvete použije aktíva európskych spoločností v Rusku v odhadovanej hodnote 288 miliárd dolárov. Za 190 ruských miliárd teda EÚ zaplatí 288 miliárd len stratou vlastných aktív a nevyčísliteľnou stratou dôvery pre európske banky.

Resumé

Ukrajina by dostala symbolickú platbu peňazí, možno práve postačujúcu na pokrytie ročných vojnových výdavkov, za cenu zničenia dôveryhodnosti európskeho finančného systému. Rusko by bolo chudobnejšie, ale aj nahnevanejšie a tvrdohlavejšie. Čína by dostala ďalší argument, ktorý by mohla predložiť zvyšku sveta o nespoľahlivosti Európy.

Slovensko: 1,4+16+...

Brusel sa chce poistiť: zhabaných 190 miliárd chce rozložiť na členské krajiny: podiel Sovenska je takmer 1,5 miliardy eur! K čomu treba prirátať 16 miliárd, ktoré nás EK nútiť zaplatiť v arbitráži - ak bezdôvodne GaZPROMu vypovieme zmluvu na dodávku plynu do roku 2034. Čo je voči tom jedna konsolidácia za 2 miliardy!

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤

️