„Do roku 2030 Európa potrebuje dostatočne silnú európsku obrannú pozíciu, aby dôveryhodne odradila svojich protivníkov a zároveň reagovala na akúkoľvek agresiu,“ uvádza sa v návrhu plánu, o ktorom v stredu večer rokovali ministri obrany a vo štvrtok ho predložia kolégiu komisárov. Lídrom EÚ bude predložený budúci týždeň.

Plán obrannej pripravenosti do roku 2030 je znakom rastúcej úlohy EÚ vo vojenských záležitostiach, reakciou na vojnu na Ukrajine a nejasný záväzok amerického prezidenta Donalda Trumpa k európskej bezpečnosti.

Hoci krajiny EÚ rýchlo zvyšujú svoje obranné rozpočty, veľká časť týchto výdavkov „zostáva prevažne národná, čo vedie k fragmentácii, inflácii nákladov a nedostatočnej interoperabilite,“ uvádza sa v 16-stranovom dokumente.

Výkonný orgán EÚ nalieha na hlavné mestá, aby spoločne nakupovali zbrane, a chce, aby do konca roka 2027 aspoň 40 percent obstarávania zbraní tvorili spoločné zmluvy – oproti súčasnej necelej pätine. Plán tiež stanovuje ciele, aby do roku 2028 aspoň 55 percent nákupov zbraní pochádzalo od spoločností z EÚ a Ukrajiny a do roku 2030 aspoň 60 percent.

Stanovenie priorít

Dokument bod po bode prechádza sériou priorít.

Jedným z jeho hlavných cieľov je zaplniť medzery v kapacitách EÚ v deviatich oblastiach: protivzdušná a protiraketová obrana, systémy aktivít, vojenská mobilita, delostrelecké systémy, umelá inteligencia a kybernetika, rakety a munícia, drony a protidronové systémy, pozemný boj a námorná doprava. Plán tiež spomína oblasti ako obranná pripravenosť a úlohu Ukrajiny, ktorá by bola silne vyzbrojená a podporovaná, aby sa stala „oceľovým dikobrazom“ schopným odradiť ruskú agresiu.

Zahŕňa tiež časové harmonogramy troch kľúčových projektov: Eastern Flank Watch, ktorý integruje pozemné obranné systémy so systémami protivzdušnej obrany a boja proti dronom, a „Európsky dronový múr“, ktorý nedávno navrhla Komisia na lepšiu ochranu východných krajín; Európsky vzdušný štít na vytvorenie viacvrstvového systému protivzdušnej obrany; a Obranný vesmírny štít na ochranu vesmírnych prostriedkov bloku. Komisia dúfa, že lídri EÚ schvália tieto tri projekty do konca roka.

Viac v článku:

Aby bolo možné dosiahnuť cieľ do roku 2030, podľa návrhu plánu by sa projekty vo všetkých prioritných oblastiach mali spustiť v prvej polovici roka 2026. Do konca roka 2028 by mali byť zavedené projekty, zmluvy a financovanie na riešenie najnaliehavejších nedostatkov.

Komisia chce tiež zmapovať zvyšovanie priemyselných kapacít potrebné na odstránenie medzier a identifikovať riziká a úzke miesta v dodávateľskom reťazci v kritických surovinách. To by sa mohlo ukázať ako kontroverzné, keďže európsky priemysel sa tradične zdráhal zdieľať s Bruselom príliš veľa informácií o výrobe a dodávateľských reťazcoch.

Hľadanie peňazí

V dokumente sa uvádza, že EÚ pomôže zmobilizovať až 800 miliárd eur na obranu vrátane programu SAFE typu „pôžičky za zbrane“ v hodnote 150 miliárd eur, Európskeho programu obranného priemyslu v hodnote 1,5 miliardy eur, o ktorom sa stále rokuje, Európskeho obranného fondu a po jeho prijatí v roku 2027 aj ďalšieho viacročného rozpočtu bloku.

Zdôrazňuje sa v ňom, že krajiny si ponechajú kontrolu a zdôrazňuje sa v ňom, že „členské štáty sú a zostanú suverénne, pokiaľ ide o ich národnú obranu“. Napriek tomuto opatrnému zneniu niektoré členské krajiny kritizujú, že EÚ zohráva väčšiu úlohu v obrane – oblasti, ktorá je tradične vyhradená pre národné vlády.

„Hlavným cieľom musí byť príprava podmienok, aby členské štáty mohli splniť svoje národné a medzinárodné ciele v oblasti spôsobilostí,“ uviedlo Nemecko vo svojom oficiálnom príspevku k plánu EÚ pre pripravenosť do roku 2030.