Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Falošné policajné rozhodnutia žiadajú 150 eur za údajné prekročenie rýchlosti.
Ivan Štubňa ostro kritizuje Igora Matoviča, pripomína jeho politické kauzy, diplomovú prácu aj riadenie pandémie. Varuje pred protestmi 17. novembra.
Jožo Ráž prehovoril o prostredí, v ktorom vyrastali jeho synovia
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Politický komentátor Peter Ďateľ Tóth hovorí o dôsledkoch hlasovania Tomáša Tarabu, ktorým zákon o kajúcnikoch neprešiel do tretieho čítania. Kritizuje u neho aj to, že svoje hlasovanie neodôvodnil, veď ako minister životného prostredia zaň hlasoval.
Taraba má smolu, témou najbližších dní bude ochrana suverenity štátu.
Voľby do Kongresu USA priniesli porážku Trumpových republikánov. Komentár analyzuje dôsledky pre americkú politiku aj izraelského premiéra Netanjahua.
9. 11. 2026
pred 1 hod
pred 1 hod
pred 2 hod
Čakajú nás bojiská zajtrajška! Krajiny EÚ majú päť rokov na prípravu na vojnu. Vyplýva to z vojenského plánu, ktorý vo štvrtok 16. októbra predstaví Európska komisia a do ktorého nahliadol denník POLITICO.
„Do roku 2030 Európa potrebuje dostatočne silnú európsku obrannú pozíciu, aby dôveryhodne odradila svojich protivníkov a zároveň reagovala na akúkoľvek agresiu,“ uvádza sa v návrhu plánu, o ktorom v stredu večer rokovali ministri obrany a vo štvrtok ho predložia kolégiu komisárov. Lídrom EÚ bude predložený budúci týždeň.
Plán obrannej pripravenosti do roku 2030 je znakom rastúcej úlohy EÚ vo vojenských záležitostiach, reakciou na vojnu na Ukrajine a nejasný záväzok amerického prezidenta Donalda Trumpa k európskej bezpečnosti.
„Militarizované Rusko predstavuje pretrvávajúcu hrozbu pre európsku bezpečnosť v dohľadnej budúcnosti,“ uvádza sa v dokumente, o ktorom ako prvá informovala agentúra Bloomberg.
Hoci krajiny EÚ rýchlo zvyšujú svoje obranné rozpočty, veľká časť týchto výdavkov „zostáva prevažne národná, čo vedie k fragmentácii, inflácii nákladov a nedostatočnej interoperabilite,“ uvádza sa v 16-stranovom dokumente.
Výkonný orgán EÚ nalieha na hlavné mestá, aby spoločne nakupovali zbrane, a chce, aby do konca roka 2027 aspoň 40 percent obstarávania zbraní tvorili spoločné zmluvy – oproti súčasnej necelej pätine. Plán tiež stanovuje ciele, aby do roku 2028 aspoň 55 percent nákupov zbraní pochádzalo od spoločností z EÚ a Ukrajiny a do roku 2030 aspoň 60 percent.
Dokument bod po bode prechádza sériou priorít.
Jedným z jeho hlavných cieľov je zaplniť medzery v kapacitách EÚ v deviatich oblastiach: protivzdušná a protiraketová obrana, systémy aktivít, vojenská mobilita, delostrelecké systémy, umelá inteligencia a kybernetika, rakety a munícia, drony a protidronové systémy, pozemný boj a námorná doprava. Plán tiež spomína oblasti ako obranná pripravenosť a úlohu Ukrajiny, ktorá by bola silne vyzbrojená a podporovaná, aby sa stala „oceľovým dikobrazom“ schopným odradiť ruskú agresiu.
Zahŕňa tiež časové harmonogramy troch kľúčových projektov: Eastern Flank Watch, ktorý integruje pozemné obranné systémy so systémami protivzdušnej obrany a boja proti dronom, a „Európsky dronový múr“, ktorý nedávno navrhla Komisia na lepšiu ochranu východných krajín; Európsky vzdušný štít na vytvorenie viacvrstvového systému protivzdušnej obrany; a Obranný vesmírny štít na ochranu vesmírnych prostriedkov bloku. Komisia dúfa, že lídri EÚ schvália tieto tri projekty do konca roka.
Viac v článku:
Aby bolo možné dosiahnuť cieľ do roku 2030, podľa návrhu plánu by sa projekty vo všetkých prioritných oblastiach mali spustiť v prvej polovici roka 2026. Do konca roka 2028 by mali byť zavedené projekty, zmluvy a financovanie na riešenie najnaliehavejších nedostatkov.
Komisia chce tiež zmapovať zvyšovanie priemyselných kapacít potrebné na odstránenie medzier a identifikovať riziká a úzke miesta v dodávateľskom reťazci v kritických surovinách. To by sa mohlo ukázať ako kontroverzné, keďže európsky priemysel sa tradične zdráhal zdieľať s Bruselom príliš veľa informácií o výrobe a dodávateľských reťazcoch.
V dokumente sa uvádza, že EÚ pomôže zmobilizovať až 800 miliárd eur na obranu vrátane programu SAFE typu „pôžičky za zbrane“ v hodnote 150 miliárd eur, Európskeho programu obranného priemyslu v hodnote 1,5 miliardy eur, o ktorom sa stále rokuje, Európskeho obranného fondu a po jeho prijatí v roku 2027 aj ďalšieho viacročného rozpočtu bloku.
Zdôrazňuje sa v ňom, že krajiny si ponechajú kontrolu a zdôrazňuje sa v ňom, že „členské štáty sú a zostanú suverénne, pokiaľ ide o ich národnú obranu“. Napriek tomuto opatrnému zneniu niektoré členské krajiny kritizujú, že EÚ zohráva väčšiu úlohu v obrane – oblasti, ktorá je tradične vyhradená pre národné vlády.
„Hlavným cieľom musí byť príprava podmienok, aby členské štáty mohli splniť svoje národné a medzinárodné ciele v oblasti spôsobilostí,“ uviedlo Nemecko vo svojom oficiálnom príspevku k plánu EÚ pre pripravenosť do roku 2030.
Švédsky príspevok, ktorý bol distribuovaný medzi diplomatmi, uviedol, že „ukazovatele musia byť orientované na výstupy a zamerané na meranie hmatateľných výsledkov“, a nie požadovať, do akej miery krajiny využívajú konkrétne nástroje, ako je spoločné obstarávanie.
Návrh tiež dôrazne trvá na tom, že EÚ bude úzko koordinovať svoje kroky s NATO. Aliancia a niektoré hlavné mestá sa obávajú, že Brusel zriadi paralelnú obrannú štruktúru, ktorá skôr skomplikuje vojnové plány, než aby sa hladko integrovala s NATO.
„Autoritárske štáty sa čoraz viac snažia zasahovať do našich spoločností a ekonomík,“ uvádza sa v návrhu. „Tradiční spojenci a partneri tiež menia svoje zameranie na iné regióny sveta... Obranné postavenie a spôsobilosti Európy musia byť pripravené na bojiská zajtrajška.
Len aby to nedopadlo TAKTO:
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
