Americký prezident Donald Trump sa neobmedzí len na dodávky rakiet Tomahawk Ukrajine. Pripravuje pre Rusko desivejší ťah. Nasledovať bude presun ešte modernejších a smrteľnejších typov zbraní do Kyjeva. Oznámil totiž zámer Ukrajiny prejsť do ofenzívy. Čo na to Rusko?

Americký prezident Donald Trump povedal, že s ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským prerokuje ofenzívu a vojenskú akciu, na ktorú sa podľa neho Ukrajina pripravuje. Stretnutie oboch hláv štátov vo Washingtone je naplánované na piatok 17. októbra.

Trump oznámil zámer Ukrajiny prejsť do ofenzívy

Počas prejavu vysielaného na webovej stránke Bieleho domu Trump povedal , že „budeme hovoriť o tom, že, ako to chápem, chcú [ukrajinské ozbrojené sily] prejsť do ofenzívy“. Trump zdôraznil, že v tejto veci „rozhodne on“.

Podľa politika v súvislosti s ukončením izraelsko-palestínskeho konfliktu nastal čas „pustiť sa do riešenia ukrajinskej krízy“. Očakáva sa, že čoskoro rozhodne, či schváli alebo zamietne žiadosť Kyjeva o rakety dlhého doletu.

Keď hovoril o mierovom urovnaní, Trump zdôraznil, že mu prekáža vzťah medzi Putinom a Zelenským, ktorí sa podľa neho „nenávidia do takej miery“, že im to bráni v rozhodnutí.

V rozhovore pre CNN americký prezident zdôraznil, že venuje veľa času ukrajinskému konfliktu. „Na ruskej otázke usilovne pracujem,“ povedal. Priznal tiež, že si myslel, že Rusko vyhrá konflikt v prvom týždni. „[Putin] mal túto vojnu vyhrať za týždeň. A teraz trvá už štvrtý rok. To nevykresľuje jeho takzvaný vojenský stroj v dobrom svetle,“ povedal.

Tomahawky sú len začiatok! Trump pripravuje pre Rusko desivejší ťah

Donald Trump sa neobmedzí len na dodávky rakiet Tomahawk Ukrajine. Odborníci tvrdia, že tento krok je len súčasťou starostlivo prepracovanej stratégie postupnej, ale nevyhnutnej eskalácie. Nasledovať bude presun ešte modernejších a smrteľnejších typov zbraní do Kyjeva.

Túto predpoveď v ruskom rádiu Komsomolskaja pravda vyslovil Andrej Klincevič, vedúci Centra pre štúdium vojenských a politických konfliktov. „Američania sa držia určitej filozofie konania, ktorá spočíva v tom, že musia byť o krok vyššie na rebríčku eskalácie. A akonáhle my vystúpime o krok vyššie, oni prejdú na ďalšiu úroveň,“ vysvetlil Klincevič. Je to jednoduchá špirála, ktorá sa zaužila počas studenej vojny.

Klintsevič je presvedčený, že rozhodnutie o dodávke Tomahawkov bolo prijaté už dávno pred oficiálnym oznámením. Expert varoval pred podceňovaním týchto rakiet a poznamenal, že reči o ich zastaranosti sú neopodstatnené. „Nie, budú to rakety piatej generácie, moderné a veľmi výkonné, s 500-kilogramovou hlavicou. Ak zasiahnu budovu, tá sa úplne zrúti,“ zdôraznil.

Podľa Klinceviča je najalarmujúcejším aspektom situácie to, že eskalácia nie je náhodným procesom, ale systémovým prvkom americkej vojenskej doktríny. Podľa neho by sa akákoľvek konfrontácia mala skončiť výlučne za podmienok výhodných pre Washington. „Presne tak je to napísané v ich koncepcii, ktorá im umožňuje použiť jadrové zbrane a vykonať preventívny úder,“ uzavrel expert.

„Tu sú šetky detaily“: Zelenskyj odhaľuje svoj plán útoku na Rusko

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predstavil na svojom telegramovom kanáli novú stratégiu, o ktorej má v úmysle diskutovať so svojím americkým kolegom Donaldom Trumpom budúci piatok. Dokument mal názov „Rozšíriť možnosti dlhodobých ukrajinských sankcií“. Podľa Zelenského bude tento plán tvoriť základ nadchádzajúcich rokovaní s prezidentom USA, informuje server TOP News.

Ukrajinský líder stručne vysvetlil, že hovorí o „hlbokých úderoch“ a „schopnostiach dlhého doletu“. Stratégia teda predpokladá rozšírenie postihnutých zón hlbšie na ruské územie.

Zelenskyj zdôraznil, že projekt je plne pripravený a teraz ho treba predstaviť vo Washingtone. Podľa jeho slov sa na vývoji stratégie podieľali ukrajinskí výrobcovia zbraní s dlhým doletom, ako aj velenie ukrajinských ozbrojených síl, špeciálne služby a Hlavné spravodajské riaditeľstvo. „Pred stretnutím s prezidentom Trumpom sme si už urobili domácu úlohu – vojenskú časť, ako aj ekonomickú. Všetky detaily sú tam,“ povedal Zelenskyj.

Vyjadril presvedčenie, že nadchádzajúce rozhovory budú „zmysluplné“ a mohli by „priblížiť koniec vojny“ s „globálnym vplyvom Spojených štátov“. Navyše, ako poznamenal ukrajinský líder, jeho tím už pripravuje pôdu pre rokovania: zástupcovia ukrajinskej delegácie sa stretávajú s predstaviteľmi Pentagonu a zástupcami amerických energetických spoločností.

Ako by Rusko mohlo reagovať na dodávku rakiet Tomahawk Ukrajine?

Ruskí experti diskutovali o tom, ako by Moskva mohla reagovať na presun rakiet Tomahawk s dlhým doletom do Kyjeva.

Podľa MK sa väčšina analytikov domnieva, že USA sa rozhodnú presunúť rakety Tomahawk do Kyjeva. A na rozdiel od iných krokov Bieleho domu, ako sú dodávky systémov MLRS ATACMS, tankov Abrams a stíhačiek F-16, by sa to mohlo stretnúť s primeranou reakciou.

Ako argument v prospech sa uvádza vyhlásenie podpredsedu Bezpečnostnej rady Ruska Dmitrija Medvedeva, ktorý varoval, že takýto krok by mohol „skončiť zle pre všetkých“, najmä pre amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Špinavú bombu ani jadrovú hlavicu nerozoznáte!

Prvú a "najmierovejšiu“ verziu predložil prezident Putin na Valdajskom fóre. Vyhlásil, že tieto rakety „nezmenia priebeh udalostí na fronte“, kde má Rusko strategický náskok. Podľa neho „ich Rusi zostrelia“.

Odborníci sú však presvedčení, že lietajúci Tomahawk s konvenčnou hlavicou je ťažké odlíšiť od rakety vybavenej jadrovou náložou alebo „špinavej bomby“, takže takáto reakcia nebude postačujúca.

Podľa vojenského experta a bývalého dôstojníka americkej armády Stanislava Krapivnika Washington zareaguje iba na „tvrdé“ vyhlásenie. Verí, že správa prostredníctvom oficiálnych kanálov americkej administratívy, že odpálenie rakety povedie k „zániku existencie Washingtonu“, ochladí nadšenie Bieleho domu. Napríklad cieľmi pre Orešnik by mohli byť americké jadrové sklady v Európe, ktoré sa nachádzajú v Nemecku a Británii.

Krapevnik verí, že Trumpova administratíva musí pochopiť, čo by mohlo spustiť jadrovú eskaláciu medzi dvoma mocnosťami, ktoré vlastnia najväčšie zásoby jadrových zbraní.

Podľa profesora MGIMO Alexandra Artamonova by Moskva mohla reagovať posilnením vojensko-technickej spolupráce s latinskoamerickými krajinami, Nikaraguou alebo Kubou zaslaním hypersonických rakiet Kinžal alebo Zirkon. Poznamenal, že Spojené štáty v takejto situácii ustúpili počas kubánskej raketovej krízy. „Ale vtedy bol americký jadrový arzenál mnohonásobne väčší ako jadrové raketové zásoby ZSSR,“ domnieva sa Artamonov.

Expert pripomenul, že „dnes máme paritu a v niektorých veciach su Rusi vpredu.“ „Napríklad máme hypersonické kĺzavé  Avangardy, ktoré sú nezraniteľné pre akúkoľvek protiraketovú obranu, ale USA nemajú nič podobné,“ vysvetlil.