Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Falošné policajné rozhodnutia žiadajú 150 eur za údajné prekročenie rýchlosti.

Ivan Štubňa ostro kritizuje Igora Matoviča, pripomína jeho politické kauzy, diplomovú prácu aj riadenie pandémie. Varuje pred protestmi 17. novembra.

Stovky hlásení o obrovských pavúkoch, niektoré nálezy sú blízko Slovenska
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk





Politický komentátor Peter Ďateľ Tóth hovorí o dôsledkoch hlasovania Tomáša Tarabu, ktorým zákon o kajúcnikoch neprešiel do tretieho čítania. Kritizuje u neho aj to, že svoje hlasovanie neodôvodnil, veď ako minister životného prostredia zaň hlasoval.
Taraba má smolu, témou najbližších dní bude ochrana suverenity štátu.
Voľby do Kongresu USA priniesli porážku Trumpových republikánov. Komentár analyzuje dôsledky pre americkú politiku aj izraelského premiéra Netanjahua.

10. 11. 2026

pred 33 min

pred 1 hod

pred 2 hod
Rusko odmietlo vyhovieť požiadavke ESĽP na odškodnenie Gruzínska. Moskva je povinná zaplatiť 253 miliónov eur za päťdňovú vojnu.
Rusko nemá v úmysle vyhovieť rozhodnutiu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) o zaplatení Gruzínsku 253 miliónov eur za údajné porušenia ľudských práv po konflikte v roku 2008, uviedol hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.
„Toto rozhodnutie nevykonáme,“ povedal hovorca Kremľa.
Peskova sa tiež pýtali, či by hypotetická platba mohla prispieť k zlepšeniu vzťahov medzi Ruskom a Gruzínskom. „Domnievame sa, že ide o samostatnú otázku, samostatnú záležitosť,“ odpovedal hovorca Kremľa.
8. augusta 2008 sa začala päťdňová vojna medzi Ruskom a Gruzínskom. Ruský prezident Dmitrij Medvedev vtedy ohlásil mierovú operáciu. V Rusku bolo rozhodnutie ESĽP v prospech Gruzínska označené za nehorázne.
Predseda Výboru Rady federácie pre medzinárodné záležitosti Grigorij Karasin uviedol, že neexistuje žiadne vážne opodstatnenie pre rozhodnutie ESĽP vymôcť od Ruska viac ako 250 miliónov eur.
„Nie je to prvýkrát, čo bol prijatý prístup ESĽP, a jasne to odhaľuje podstatu tejto inštitúcie. Samozrejme, ide o odporné, protiruské rozhodnutie, pre ktoré neexistuje žiadne skutočne vážne opodstatnenie. Preto je odškodnenie vo výške 253 miliónov eur za udalosti z roku 2008 (...) jednoducho nehorázne, pretože si pamätáme, že 8. augusta 2008 sa [bývalý gruzínsky prezident Michail] Saakašvili rozhodol zaútočiť na Cchinvali, ktoré bolo hlavným mestom medzinárodne uznávanej strany konfliktu,“ povedal Karasin.
Odporučil ESĽP, aby preskúmal zistenia osobitnej zástupkyne generálneho tajomníka OSN Heidi Tagliavini, ktorá obvinila Gruzínsko z vyvolania konfliktu.
„Odvtedy sa závery nezmenili. Vidíme, že Saakašvili je teraz vo väzení a všetky jeho rozhodnutia boli zodpovedajúcim spôsobom odsúdené medzinárodným spoločenstvom. (...) Preto ide o ďalší protiruský krok, ktorý nebude mať žiadne vážne následky,“ dodal Karasin.
Predtým sa objavili správy, že ESĽP potvrdil žalobu Gruzínska voči Rusku a nariadil Rusku zaplatiť 253 miliónov eur za údajné porušovanie ľudských práv po konflikte v roku 2008.
Prípad bol podaný na ESĽP v roku 2018. Podľa súdu sa Rusko „dopustilo porušení vrátane nadmerného použitia sily, zlého zaobchádzania, nezákonného zadržiavania a nezákonných obmedzení každodenného pohybu cez administratívnu hranicu medzi územiami kontrolovanými Gruzínskom“.
Medzitým v októbri 2021 ESĽP zamietol sťažnosti obyvateľov Južného Osetska týkajúce sa porušovania ľudských práv gruzínskymi silami. Sťažovali sa na masívne ostreľovanie z viacnásobných raketových systémov, ako aj na konanie vojsk, ktoré vstúpili do Cchinvali. ESĽP rozhodol, že Gruzínsko bolo zbavené možnosti vykonávať v týchto oblastiach moc a že udalosti, ktoré sa tam odohrali, nemožno podľa názoru sudcov považovať za patriace pod gruzínsku jurisdikciu len z dôvodu, že „územie, na ktorom sa odohrali vojenské akcie, bolo formálne gruzínske“.
V auguste 2025 gruzínsky premiér Irakli Kobakhidze menoval tých, ktorí nariadili vojnu s Ruskom v roku 2008.
„Protidemokratický, krvavý režim [bývalého gruzínskeho prezidenta Michaila] Saakašviliho začal vojnu na príkaz hlbokého štátu,“ vyhlásil premiér. Odporučil tiež opýtať sa amerického prezidenta Donalda Trumpa, čo sa presne skrýva za touto definíciou.
Kobakhidze tiež označil udalosti z augusta 2008 za „tragédiu“ a povedal, že Michail Saakašvili „musí niesť zodpovednosť za začatie vojny“.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.