ZBAĽTE SA A ŤAHAJTE KADE ĽAHŠIE! Presne toto poradil vo svojom statuse na sociálnej sieti dočasne poverenému premiérovi Eduardovi Hegerovi a jeho kompánii spisovateľ Jozef Banáš. Podľa prozaika, dramatika, diplomata a politika Banáša ani tí najväčší pesimisti by po posledných voľbách netipovali, že do troch rokov budú mať tejto vlády plné zuby štyri pätiny občanov. 

Názor Jozefa Banáša prináša redakcia HD v plnom znení.

Je neuveriteľné, že truľovia, ktorí nás vedú, nemajú minimálnu sebareflexiu a za každú cenu sa nanucujú občanovi, keď ich ten opakovane posiela do hája! To ako by sa vyoperované slepé črevo tlačilo späť, tvrdiac, že je pre organizmus jedinou záchranou. Chlapci zbaľte to a ťahajte kade ľahšie aj keď chápem, že poslanecké platy, o ktoré by ste prišli skrivia onakvejšie charaktery. Skúste však pochopiť, že vás nechceme a prestaňte svojimi úvahami o novej vládnej väčšine zasmradzovať verejný priestor. Splňte vrúcne želanie drvivej väčšiny občanov – vypadnite!

Platí, že občania sa správajú tak, ako sa správajú ich elity. Aj keď v prípade terajšej slovenskej vládnej reprezentácie sa mi len ťažko derie na jazyk slovo elita.

Napísala mi pred časom učiteľka základnej školy z Komjatíc dojímavý list, v ktorom mi ďakovala za román o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi a zároveň vyslovila otázku: „Koho z dnešných našich politikov má dať mladým ľuďom za príklad?“

Veru, nezišiel mi na um ani jeden. Sú to maličkí ľudkovia, ktorí sa aj to, že prší, dozvedia ako poslední. Vidia len po horizont prínosov svojej politickej strane. Štátnika, ktorý by videl po horizont prínosov krajine, žiaľ, nemáme. Pani učiteľka vyslovila kardinálnu otázku, aktuálnu nielen na Slovensku.

Máme (má svet) politické elity hodné nasledovania? Máme Lincolnov, Washingtonov, Jeffersonov, Gándhiovcov, Mandelov, De Gaullov, Palmeov, alebo doma Hlinkov, Štúrov, Štefánikov či Dubčekov?

Má svet priemyselných a hospodárskych gigantov akými boli Ford, Edison, Schwab, Carnegie, alebo Steve Jobs, ktorí produkovali a nielen špekuľovali? Mužov a ženy, ktoré by nám boli pozitívnym príkladom, motivátormi podnecujúcimi naše duše, mozgy a srdcia k ušľachtilej službe ľudstvu? Ľudia sa posúvajú k výšinám šľachetnosti vtedy, keď majú koho nasledovať. Pozitívny príklad, čin, je vždy silnejší ako slovo, či len myšlienka.

Videl som na tvárach mladých ľudí hrdosť, keď som im rozprával akou nádejou nielen pre Čechov a Slovákov bol v roku 1968 Alexander Dubček, ako prekonával prekážky svojou obrovskou vôľou Milan Štefánik, ako na nich pôsobil nasledovaniahodný príklad Tomáša Baťu. Neprajníkov sa usiloval získať, no ak sa nedalo ináč, trpezlivo zbieral kamene, ktoré po ňom hádzali, a staval z nich svoje závody, mesto, ľudí. Šiel na maximum, vždy prvý v dobrom aj v zlom, ukazoval cestu, neznášal výhovorky, nebral ohľad na slabosť, city, nepoznal slovo nedá sa.

Strach je nepriateľom života

Náš život je jediným predmetom na tomto svete, ktorý nemôžeme pokladať za svoje súkromné vlastníctvo, pretože sme ničím neprispeli k jeho vybudovaniu. Bol nám len zapožičaný s povinnosťou odovzdať ho potomstvu rozmnožený a zdokonalený. Preto majú naši vrstovníci a ešte väčšmi naše potomstvo právo žiadať vyúčtovanie nášho života.

Rád rozprával príbeh o dvoch bratoch, z ktorých sa starší presadil, stal sa zámožným podnikateľom, mladší bol svedomitý študent. Na maturitu mu brat daroval auto. Mladší brat zašiel s autom za kamarátmi a predstavil im úspešného súrodenca. Priatelia si povzdychli „Aj my by sme chceli mať takého brata.“ Starší brat na nich pozrel a povzdychol si: „Ani od jedného z vás som nepočul, že aj on by chcel byť takým bratom.“

Aj preto som napísal knihu o tomto chlapíkovi. Aj preto som napísal knihu o Štefánikovi, Dubčekovi a teraz píšem o Stodolovi. Máme skvelé vzory, tých si hľaďme, prestaňme ukazovať prstom na politikov, nečakajme na vodcov, spasiteľov, nebojme sa zodvihnúť rukavicu výzvy, dajme sa do boja, do prekonávania prekážok, lebo len tie nás posilnia, buďme každý deň lepší ako sme boli včera, vzbuďme nadšenie a vôľu v sebe a potom ju vzbudíme aj v iných.

Ako vravel Štefánik – „Per aspera ad astra – cez ťažkosti k hviezdam.“

Baťa miloval ruch práce, ustavičný pohyb, napredovanie. Pohyb je život, nehybnosť je smrť.

Strach je urážkou dôvery v človeka a v ľudskú dôstojnosť, je nepriateľom života. Diela vytvorené zo strachu život poškodzujú, užitočné diela rastú z dôvery. Tak sa prestaňte báť a vezmime naše životy do vlastných rúk. Slovensko nemôže a nesmie byť dielom vytvoreným zo strachu!

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik

Potrebujeme vašu podporu, ktorú nám môžete prejaviť ZDIEĽANÍM našich článkov. Myslite na to a po prečítaní článku kliknite na ZDIEĽAŤ. ĎAKUJEME