Štát postúpil pokuty vystavené ÚVZ Slovenskej konsolidačnej, ktorá ich vymáha napriek tomu, že sú podľa Ústavného súdu nezákonné.

JUDr. Adriana Krajníková preto vyzýva - neplaťte ich! 

Koniec hry

SLOVENSKÁ KONSOLIDAČNÁ, a. s. je poverenou osobou na konsolidáciu pohľadávok verejného sektora podľa zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu. Ide o právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu.

§ 1 ods. 1 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu: Tento zákon upravuje
a) správu pohľadávok Slovenskej republiky (ďalej len „štát“),
b) konsolidáciu pohľadávok štátu.

Vychádzajúc z § 1 ods. 6 cit. zákona je vôbec otázne, či do „sektora“ Slovenskej konsolidačnej vôbec spadajú pohľadávky titulom právnych aktov Úradu verejného zdravotníctva SR. Problém je však VÁŽNEJŠÍ a PODLEJŠÍ!

Poďme ale po poriadku….

Celá „PANDÉMIA“ smrteľného prenosného ochorenia COVID-19, ktoré neexistuje v žiadnom zákone pod žiadnym kódom diagnózy prenosného ochorenia, šíriaceho sa pod politickými opatreniami vyvolávajúcimi zlyhávanie imunity od samoinfikovania z dôvodu obmedzenia riadneho dýchania, cez pravidelné výškraby buniek a tkanív, izoláciu a iné psychické ataky, končiac vpichovaním jedov do tela, je FALOŠNÁ HRA. 

Táto „PANDÉMIA COVID-19“ nebola nikdy vyhlásená generálnym riaditeľom WHO, nie je o tom vydaný žiaden právny dokument (a musel by byť, ak ide o vyhlásenie akéhokoľvek stavu s medzinárodným dosahom, na základe ktorého štáty vydávajú vnútorné právne predpisy).

Pravidlá „PANDÉMIE COVID-19“ fungujú iba na platforme strachu a príkazoch šírených médiami, nasilu držanými servilnými rozhodnutiami policajných a administratívnych orgánov (priestupky), prokurátormi a súdmi (zneužívanie právomoci verejných činiteľov a ohýbanie práva), kde neexistujú základné „piliere“ celej PANDÉMIE:

• povinnosť FYZICKÝCH OSÔB určená zákonom na prekrytie dýchacích ciest,
• povinnosť FYZICKÝCH OSÔB určená zákonom na testovanie biologického materiálu na Covid-19,
• povinnosť FYZICKÝCH OSÔB určená zákonom na očkovanie proti Covid-19,
• povinnosť FYZICKÝCH OSÔB určená zákonom na preukazovanie sa zdravotným potvrdením o testovaní biologického materiálu na Covid-19, očkovaní proti Covid-19, prekonaní Covid-19, ktoré samé nie sú povinnosťami fyzických osôb určených zákonom.

Jedna veľká falošná hra točiaca sa dookola ničoho! NEEXISTUJE PRENOSNÉ OCHORENIE COVID-19, ANI PANDÉMIA ANI VYNUCOVANÉ POVINNOSTI. Celé to funguje na marketingu sezónného chrípkového ochorenia vyšpikovaného strachom, „opatreniami“ cez média, drogovaním ľudí do šíriacej sa nákazy a zneužívaním ľudskej naivity psychopatickými politikmi, ktorých pasú iní „mocní“, samozrejme za pomoci ďalších podnikateľov, kde si každý trhol kus koristi aj na svojom otroctve a ponížení. Toto je zaručený mechanizmus akejkoľvek „VOJNY“ a zárobkov. A potvrdil sa…

„Pandemické povinnosti“ boli ukladané a stále sa ukladajú právnymi aktami Úradu verejného zdravotníctva SR, ktoré neboli a nie sú všeobecne záväznými právnymi predpismi a zároveň ukladajú „povinnosti“, ktoré povinnosťami de iure nie sú. 

Aj keď Ústavný súd vo viacerých rozhodnutiach potvrdil NULITU Mikasových aktov ako všeobecne záväzných predpisov, supy sa vrhli na zbytky, pretože aj na tom sa dá zarobiť. Na dôchodcoch a právne neznalých a naivných chudákoch…

Mikasove pokuty začala vymáhať SLOVENSKÁ KONSOLIDAČNÁ, a.s. V skutočnosti sú však „pohľadávky“ nevymožiteľné a konanie osôb, ktoré ich budú vynucovať, je súce na trestné stíhanie.

PRÁVNA ANALÝZA:

Mikasove akty treba vnímať v dvoch obdobiach, do 14.10.2020 a od 15.10.2020 (novelizácia zákona č. 355/2007 Z. z. po tom, čo som prvýkrát vykričala NULITU Mikasových aktov).

Vo veci opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR vydal Ústavný súd SR dňa 24.9.2020 Uznesenie sp. zn. II. ÚS 411/2020 (konkrétne k OLP/3172/2020 zo dňa 17. apríla 2020): 
„… napadnuté opatrenie ako správny akt vydaný orgánom verejnej správy pri plnení jeho   úloh, má charakter hybridného správneho aktu. 

Pokiaľ ide  o právnu existenciu tzv. hybridného správneho aktu, ide o individuálny právny akt s prvkami normatívneho právneho aktu. Normatívny prvok spočíva najmä vo všeobecne, resp. abstraktne určenom okruhu adresátov tohto aktu, a individuálny prvok, ktorý je dominantný, je určený konkrétnosťou predmetu regulácie, ktorá sa netýka akejkoľvek geneticky určenej pandemickej situácie, ale konkrétnej pandémie, na ktorú opatrenie reaguje. Povinnosti sú opatrením uložené na základe zákona, teda v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy. 

Formulácia zákonných oprávnení na vydávanie opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. b), c) a f) a § 48 ods. 4 písm. l) zákona č. 355/2007 Z. z. zakladá „ratione materiae“ záver o vydávaní opatrenia ako hybridného správneho aktu, čo sa prejavilo aj v znení napadnutého opatrenia. 

Ide teda o akt vydaný na základe zákona, nie ako jeho vykonávací predpis.

Opatrenie s povahou hybridného správneho aktu nie je právnou normou, a teda nemôže byť všeobecne záväzným právnym predpisom. 

Zákon preto neobsahuje vo svojom texte osobitné splnomocňovacie (delegačné)   ustanovenie na jeho vydanie, ktoré je nevyhnutné pri podzákonných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

Oprávnenie na vydanie opatrenia Úrad verejného zdravotníctva vyvodil priamo z kompetenčných ustanovení.

Na základe tohto rozhodnutia Ústavný súd vyhlásil, že právne akty Úradu verejného zdravotníctva SR označené ako „Opatrenia“ (vydávané do 14.10.2020) nie sú všeobecne záväzné predpisy a tieto akty vyvesené iba na úradnej tabuli úradu nezaväzujú každého, teda nezaväzujú NIKOHO (!).

Rovnakú povahu majú tiež právne akty označené ako „Vyhlášky na nariadenie opatrení“ (od 15.10.2020), pretože sú vydané na základe toho istého kompetenčného ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z., teda nie ako vykonávací právny predpis, a sú vyhlásené vo Vestníku vlády, čo nie je publikačný nástroj s prezumpciou (právnou povinnosťou) všeobecného poznania, tým je iba Zbierka zákonov SR (§ 15 zákona č. 400/2015 Z. z.).

Vo veci „Vyhlášok na nariadenie opatrení“ Úradu verejného zdravotníctva SR vydal Ústavný súd SR dňa 8.12.2021 Nález sp. zn. PL. ÚS 4/2021, v ktorom vo výroku uviedol: 
„§ 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3 a s čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“. 

Podľa § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 355/2007 Z. z. (od 15.10.2020 do vyhlásenia Nálezu ÚS SR zo dňa 8.12.2021 sp. zn. PL. ÚS 4/2021 v Zbierke zákonov SR): Ministerstvo počas výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie (ďalej len „krízová situácia“) pri ohrození verejného zdravia nariaďuje ďalšie opatrenia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas; tým nie je dotknutá právomoc úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva nariaďovať opatrenia podľa § 12 alebo podľa § 48 aj počas krízovej situácie.

Všetky (!) Mikasove vyhlášky vydané za krízovej situácie podľa § 59b zákona č. 355/2007 Z.z. sú vydané podľa § 4 ods. 1 písm. g) cit. zákona, ktoré je neústavné. 

Na základe tohto rozhodnutia Ústavný súd vyhlásil, že právne akty Úradu verejného zdravotníctva SR označené ako „Vyhlášky na nariadenie opatrení“ (vydávané od 15.10.2020) sú všetky v rozpore s Ústavou, teda nezaväzujú NIKOHO (!).

VYMÁHANIE POKÚT:

Pre účely konania SLOVENSKEJ KONSOLIDAČNEJ, a. s. pri vymáhaní Mikasových pokút (aj do budúcna) je podstatné nasledujúce:  

Základným predpokladom vymáhania akejkoľvek pohľadávky je materiálna a formálna vykonateľnosť exekučného titulu, v danom prípade Rozkazu, alebo Rozhodnutia príslušného správneho orgánu, kde sa radí aj požiadavka, aby exekučný titul bol vydaný na základe zákonného podkladu, t. j. zákonného právneho predpisu, ktorým Mikasove právne akty nie sú, ako to vyplýva z rozhodnutí Ústavného súdu SR. 

Túto požiadavku skúma súd v každom okamihu konania, t. j. aj pri prípadnom nútenom vymáhaní pohľadávok prostredníctvom Slovenskej konsolidačnej, a. s. (pokiaľ sama neustúpi od tohto neústavného vymáhania de iure neexistujúcich pokút).

Takže:

1/
V prípade „Opatrení“ Úradu verejného zdravotníctva SR (vydaných do 14.10.2020) vyvesených na úradnej tabuli úradu nejde o všeobecne záväzné právne predpisy, ako to konštatuje Ústavný súd SR v Uznesení zo dňa 24.9.2020 sp. zn. II. ÚS 411/2020. 

Tieto Opatrenia nezaväzovali žiadnu osobu.

V danom prípade nie je splnená požiadavka ani materiálneho, ani formálneho predpokladu exekučného titulu. 

2/
V prípade „Vyhlášok na nariadenie opatrení“ Úradu verejného zdravotníctva SR (vydaných od 15.10.2020) nejde  rovnako o všeobecne záväzné právne predpisy, avšak tu navyše Ústavný súd SR v Náleze zo dňa 8.12.2021 sp. zn. PL. ÚS 4/2021 konštatuje, že ich vydanie podľa § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 355/2007 Z. z. nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Podľa § 93 ods. 2 zákona č. 314/2018 o Ústavnom súde Slovenskej republiky per analogium pre administratívne konanie, povinnosti uložené rozhodnutiami v správnom konaní vydanom na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, nemožno nútene vymáhať.

Ani v danom prípade nie je splnená požiadavka materiálneho ani formálneho predpokladu exekučného titulu.

3/
Zhrnúc, v oboch prípadoch, či už pri rozhodnutiach správnych orgánov o pokutách (sankciách) vydaných na základe „Opatrenia“ alebo „Vyhlášky“ Úradu verejného zdravotníctva SR, ide o nevykonateľné rozhodnutia, na základe ktorých sa nedajú vymáhať pokuty, pretože boli uložené na základe právnych aktov, ktoré nie sú všeobecne záväzné právne predpisy (pri Opatreniach to potvrdil Ústavný súd v Uznesení zo dňa 24.9.2020 sp. zn. II. ÚS 411/2020), a navyše „Vyhlášky“ boli vydané na základe ustanovenia, ktoré je v rozpore s Ústavou (Nález zo dňa 8.12.2021 sp. zn. PL. ÚS 4/2021).