Keď sa Joe Biden stal prezidentom Spojených štátov, Brusel si vydýchol. Preč bol nepredvídateľný a otvorene euroskeptický Donald Trump a javil sa ako muž, s ktorým by si EÚ vedela poradiť. Eurokrati si museli myslieť, že by mohlo dôjsť k návratu srdečných vzťahov založených na ideologickom stretnutí myslí a dôvere. Ukázalo sa však, že je to všetko možné, len nie to, v čo dúfala únia.  

Je na mieste povedať, že Európska únia mala s Trumpovou administratívou veľmi krehký vzťah. Boli tam bitky o obchod, financie a takmer všetko ostatné. Prezident bol navyše otvoreným zástancom brexitu, čo eurokratov nepochybne rozzúrilo. 

Pri Bidenovi si však museli myslieť, že toto všetko môžu hodiť za hlavu. Brusel mal teraz v Bielom dome muža, s ktorým si mohli poradiť: takého, ktorý inštinktívne podporoval medzinárodné orgány ako EÚ a na rozdiel od svojho neposlušného predchodcu bol pripravený nadradiť záujmy medzinárodného spoločenstva nad záujmy USA.  

https://www.hlavnydennik.sk/2022/01/13/sankcie-proti-putinovi

Žiadne vrelé vzťahy sa nekonajú

V niektorých ohľadoch neboli sklamaní. Biden okamžite zrušil Trumpovo rozhodnutie vzdať sa parížskej klimatickej dohody a tiež podporil EÚ v jej boji so Spojeným kráľovstvom o protokol o Severnom Írsku. 

Ak si však eurokrati mysleli, že nástup Bidena do prezidentského úradu znamená návrat k vrelým vzťahom, ktoré existovali pred rokom 2016, tak sa hlboko mýlili.  

Biden skutočne začal prejavovať svoje pohŕdanie EÚ odchodom z Afganistanu. Dokonca sa ani neobťažoval vopred informovať Brusel o svojom rozhodnutí stiahnuť americké jednotky. A to napriek tomu, že členské štáty EÚ ako Nemecko, Poľsko a Taliansko mali v krajine vojenské zastúpenie.

https://www.hlavnydennik.sk/2022/01/12/rokovania-rusko-nato-nedohodli-sa

Katastrofálny únik z Kábulu znamenal nápor migrantov v EÚ

Nejde však len o stiahnutie sa z Afganistanu, ale aj o dôsledky, ktoré budú nasledovať. Európski lídri vedia, že Bidenov katastrofálny únik z Kábulu povedie k vlnám migrantov, ktorí sa dostanú do EÚ. Aby sa ochránili pred blížiacou sa krízou, začali sa na celom kontinente objavovať múry, a za to musí EÚ poďakovať Bidenovi.  

Vzťahy medzi USA a EÚ zaznamenali ďalší pokles s oznámením, že Austrália zruší svoju dohodu s Francúzskom o stavbe ponoriek na dieselový pohon a namiesto toho sa obráti na USA a Spojené kráľovstvo.  

Nôž do chrbta Francúzom

Dohoda AUKUS, ako sa stala známou, bola obrovskou ranou pre prestíž Francúzska, ktoré v dôsledku zrušenej zmluvy stratí 37 miliárd dolárov. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian vtedy povedal:

„Toto brutálne, jednostranné a nepredvídateľné rozhodnutie mi veľmi pripomína to, čo robil pán Trump. Som nahnevaný a zatrpknutý. Toto sa medzi spojencami nerobí. Je to naozaj bodnutie do chrbta.“ Hoci sa Biden neskôr pokúsil tvrdiť, že o tom nevedel, dôvera bola narušená a škoda už bola spôsobená.

Nestabilný partner

S takýmto nestabilným partnerom sa EÚ snaží vytvoriť si samostatnú úlohu v oblasti obrany. Minulý týždeň napríklad vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell navštívil ukrajinsko-ruskú hranicu. Kým tam bol, požadoval, aby sa EÚ zúčastnila akýchkoľvek diskusií medzi USA a Ruskom. 

Borrell povedal: „Už nie sme v časoch Jalty“, čo je odkaz na summit druhej svetovej vojny, kde sa „veľká trojka “ – Sovietsky zväz, Spojené kráľovstvo a USA – zhodli na tom, kde ležia sféry ich vplyvu.

EÚ ustúp! Rozhodovať budú veľmoci

Napriek tomu, že tento týždeň prebiehajú rozhovory medzi USA a Ruskom o situácii na Ukrajine v Ženeve, EÚ nie je v čele stola. Odkaz je jasný: EÚ sa nepovažuje za hodnú sedieť s veľmocami, kým robia dôležité strategické rozhodnutia.

Vylúčenie EÚ nezostane v Bruseli nepovšimnuté a pridáva na váhe argumentu, že blok si vyžaduje jednotnejšiu zahraničnú a obrannú politiku, po čom Borrell v minulosti žiadal.  

Nie je tiež náhoda, že francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý týždeň vyzval na vytvorenie „strategického kompasu“ pre celú EÚ v tejto oblasti. Macron, ktorého krajina teraz predsedá Európskej rade, argumentoval: „Umožní nám to mať spoločnú európsku pozíciu v NATO a konať spoločne koordinovanejším spôsobom.

Macronovo úsilie o vojenskú autonómiu, ktorá bude predchodcom jeho konečnej ambície EÚ mať vlastnú plnohodnotnú „armádu“, má podporu bruselských eurokratov. Predsedníčka Európskej komisie, Ursula von der Leyen, tiež povedala, že „som presvedčená, že je najvyšší čas, aby obrana v Európe zaradila vyššiu rýchlosť“.

https://www.hlavnydennik.sk/2022/01/12/ked-sa-nato-nespamata-naozaj-vojna

Bidenov spackaný prvý rok v Oválnej pracovni

Obnoveným impulzom pre posilnenie obrany EÚ a snahy o vojenskú nezávislosť je skutočnosť, že USA sú čoraz viac považované za nespoľahlivého partnera. Toto bol jeden z mnohých nezamýšľaných dôsledkov Bidenovho spackaného prvého roku v Oválnej pracovni.

Ak si Brusel myslel, že Bidenov vstup do Bieleho domu bude predzvesťou novej zlatej éry vzťahov medzi EÚ a USA, potom bude jeho prvým rokom v úrade masívne sklamaný. Pokiaľ ide o zahraničnú a obrannú politiku, prezident USA sa k EÚ správal s (niekto by povedal zaslúžene) opovrhnutím. 

Napriek tomu silné hlasy v rámci EÚ teraz hľadajú cestu, ktorou by blok nastolil nezávislejší smer a vykrútil sa z amerického vplyvu.   

Chcete nám pomôcť?

Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk. Ďakujeme. Redakcia HD.