Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Po strete s človekom obec varuje turistov aj domácich!

Voľby do Kongresu USA priniesli porážku Trumpových republikánov. Komentár analyzuje dôsledky pre americkú politiku aj izraelského premiéra Netanjahua.

Podvodníci zneužívajú nákupnú horúčku, takto odhalíte falošný e-shop!
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk


Ostrý komentár o rodinných privilégiách v politike, západných hodnotách, slobode kritiky a minulosti pred rokom 1989. Kto má právo kázať o 17. novembri?
Takto nervózny líder opozície ešte nebol...
Môžete si ich pomenovať, ako chcete. Politickí migranti, politickí turisti, prebehlíci, prezliekači kabátov...
Hrozí na Ukrajine ľudové povstanie? Korupcia, násilné odvody a nespokojnosť s vládou vyvolávajú otázky o budúcnosti Zelenského a možnom prevrate.
Ako dlho dokáže Ukrajina pokračovať vo vojne?


8. 11. 2026
pred 25 min

pred 1 hod
pred 1 hod
Podľa najnovšej štúdie môže prirodzená reakcia organizmu na prechladnutie pomôcť v boji proti COVID-19. Vedci zistili, že T-bunky, ktoré telo produkuje na boj proti bežnému prechladnutiu, ktoré môže byť rovnako ako COVID-19 spôsobené koronavírusmi, môžu rozpoznať a napadnúť vírus, píše de.euronews.com.
T-bunky sú biele krvinky, ktoré tvoria dôležitú súčasť imunitného systému. „Zistili sme, že vysoký počet už existujúcich T-buniek, ktoré si telo vytvára pri infekcii inými koronavírusmi, napríklad pri bežnom prechladnutí, môže pomôcť pri ochrane pred infekciou COVID-19," - uviedla spoluautorka štúdie Dr. Rhia Kunduová z Imperial College London.
Výsledky nezávisle recenzovanej štúdie, ktorá bola uverejnená v odborných novinách Nature Communications, by podľa vedcov mohli byť kľúčom k vývoju novej generácie vakcín proti súčasným a budúcim variantom COVID-19.
Spoluautorka síce uviedla, že vysoký počet už existujúcich T-buniek by mohol znížiť riziko nákazy COVID-19, nikto by sa však nemal spoliehať na to, že ho prechladnutie ochráni pred covidovou infekciou - aj preto, že nie všetky prechladnutia sú spôsobené koronavírusmi.
„Chcem zdôrazniť, že by sme sa nemali spoliehať len na to. Najlepšou ochranou proti COVIDu-19 je kompletné očkovanie vrátane posilňovacej vakcíny," dodala Kunduová.
V rámci štúdie, ktorú v Spojenom kráľovstve uskutočnil Imperial's National Heart and Lung Institute, boli 52 účastníkom odobraté vzorky krvi po tom, ako sa doma dostali do kontaktu s COVIDom-19.
Analýza vzoriek ukázala, že 26 účastníkov, ktorí sa nakazili vírusom po expozícii, malo nižšie hladiny „skrížene reagujúcich" T-buniek ako 26 účastníkov, ktorí sa COVID-19 po expozícii nenakazili.
Dôvodom účinnosti skrížene reagujúcich T-buniek je spôsob, akým útočia na vírus, tvrdia vedci.
„Tieto T-lymfocyty poskytujú ochranu tým, že útočia na proteíny vo vnútri vírusu, a nie na proteín Spike na jeho povrchu," - povedal profesor Ajit Lalvani, hlavný autor štúdie.
V porovnaní s tým súčasné vakcíny COVID-19 podporujú imunitnú odpoveď zameranú na proteín Spike vírusu, čo je povrchová časť vírusu, ktorá interaguje s bunkami v našom tele.
Ako ukázal variant Omikron, mutácie v proteíne Spike môžu znížiť účinnosť súčasnej generácie vakcín COVID-19.
„Naproti tomu vnútorné proteíny, na ktoré sa zameriavajú nami identifikované ochranné T-bunky, mutujú oveľa menej. V dôsledku toho sú vysoko „konzervované“ medzi rôznymi variantmi SARS-CoV-2 (COVID-19) vrátane Omikronu," - povedal Lalvani.
„Nové vakcíny obsahujúce tieto zachované vnútorné proteíny by preto vyvolali rozsiahle ochranné reakcie T-buniek, ktoré by mali chrániť pred súčasnými a budúcimi variantmi SARS-CoV-2," - dodal.
Vedci uviedli, že ich štúdia je „zatiaľ najjasnejším dôkazom", že T-bunky produkované počas prechladnutia môžu pomôcť v boji proti COVID-19. Vzhľadom na malý počet účastníkov, z ktorých 88 percent tvorili Európania, však nemohli modelovať, či rovnaký účinok pocítia aj ľudia z iných demografických skupín.
Koncom augusta 2021 sa o podobné zistenia podelil berlínsky Inštitút zdravia Charité spolu s Inštitútom Maxa Plancka pre molekulárnu genetiku. V tlačovej správe sa uvádza, že existuje tzv. skrížená imunita prostredníctvom pamäťových imunitných buniek, ktoré rozpoznávajú patogén SARS-CoV-2.
V rámci štúdie boli vyhodnotené údaje od približne 800 ľudí, u ktorých sa pravidelne kontrolovalo, ako infekcia a prítomnosť T-buniek ovplyvnili ich imunitnú obranu.
Podľa berlínskych výskumníkov sa skrížená imunita s vekom znižuje, čo by mohlo vysvetľovať závažný priebeh ochorenia u starších ľudí, uzatvára de.euronews.com.
(Medzititulky red. HD.)
Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk – ďakujeme, redakcia HD.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.