Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
V bitke o Viedeň 12. septembra 1683 zjednotení kresťania s Pannou Máriou zázračne porazili presilu Osmanov. Dnes sú európske mestá opäť pod útokom tých, pred ktorými nás predkovia varovali. Iba kvôli zradným liberálnym a progresívnym politikom! Islamská invázia je späť...
Ruskí hackeri tvrdia, že získali tajné dokumenty dokazujúce zapojenie špecialistov napojených na NATO do útokov na ruské ciele. Materiály majú odhaľovať kontakty so SBU aj poskytovanie súradníc strategických objektov.
"Normálne ma vyškrtnite z LGBT komunity. Na prajdy nechodím, nemám dôvod na hrdosť," odkazuje Martin Hranáč. Influencer Hranáč odmieta tvrdenia, že prajdy sú pochodmi hrdosti. Dnes vníma gejov ako rovnoprávnych a teda nie je na čo byť hrdý.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Ladislav Kamenický reaguje na Ivana Korčoka (PS)
Babiš novinárov označil za klamárov, hovoril o miliardách a varoval pred cenami palív a ETS2.
Petrov neveril vlastným očiam: Toto vraj na verejnoprávnu televíziu nepatrí
Kľúčovú úlohu má zohrávať koncept Air Interdiction.
My, čo si viac pamätáme, si iste spomenieme na oslovenie súdružky a súdruhovia. Boli sme nimi aj proti svojej vôli. Lebo tak diktoval politický poriadok. Po prevrate sme sa odrazu zmenili na dámy a pánov. Lenže nie každá súdružka sa stala dámou a nie každý súdruh pánom.
Komentáre
31. 10. 2025
Názor Paula A. Nuttala (Russia Today)
Pred dvoma desaťročiami bola v Európe zavedená nová mena. Odvtedy sa odhalili jej obmedzenia ako „univerzálneho“ riešenia pre rôzne ekonomiky a jej budúcnosť je rovnako neistá ako budúcnosť samotnej EÚ, konštatuje historik, autor a bývalý europoslanec Paul A. Nuttal
Hoci euro pôvodne vzniklo vo virtuálnej podobe v roku 1999, 1. január je výročím dátumu, kedy sa mnohým Európanom prvýkrát dostali do rúk reálne bankovky novej meny.
Euro sa v ten deň v roku 2002 stalo zákonným platidlom v 12 členských štátoch Európskej únie. Zmizla nemecká marka, frank, peseta, talianska líra – aby sme vymenovali aspoň niektoré – a prišlo euro kontrolované Frankfurtom.
Bol to deň, ktorý oslavovali tí, ktorí dlhé roky snívali o federálnej Európe. Spoločná mena bola skutočne jadrom európskeho projektu už od jeho založenia v 50. rokoch 20. storočia. Hoci dlhé roky bola v pozadí.
Arcifederalisti museli čakať na Maastrichtskú zmluvu z roku 1992, aby videli, ako sa ich sny premenili na skutočnosť. Táto zmluva, ktorá takmer zvrhla britskú vládu, oficiálne nasmerovala EÚ na cestu k menovej únii a vytvoreniu eura.
Podľa ustanovení musel členský štát splniť určité ekonomické kritériá, aby sa kvalifikoval na vstup do novej meny. Kritériá však boli manipulované alebo v niektorých prípadoch ignorované, čo pridalo na váhe argumentu, že mena bola vždy viac o politike ako o ekonomike.
Napríklad jedným z kľúčových prvkov kritérií bolo, že členský štát nemôže mať rozpočtový deficit vyšší ako 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Krajinám však bolo umožnené upraviť čísla, aby sa zabezpečilo, že sa budú môcť pripojiť k novovzniknutej mene.
Môj bývalý šéf, ekonóm a bývalý europoslanec John Whittaker v roku 2006 varoval, že stredomorské štáty sa dostali do neistej ekonomickej situácie kvôli ich prestupu na euro.
Hoci jeho varovania v Bruseli odmietli, mal pravdu. Keď v roku 2008 prišiel globálny ekonomický krach, boli zdecimované najmä ekonomiky Španielska, Portugalska, Talianska a Grécka.
Grécko sa napríklad ocitlo v pasci meny, ktorá nebola vhodná pre jeho ekonomické potreby. Náklady na prácu boli vysoké, produktivita nízka, pôžičky príliš vysoké a výmenný kurz eura spôsobil, že krajina nebola konkurencieschopná na globálnom trhu.
Tvrdil som vtedy, že pre Grécko by bolo lepšie opustiť euro a vrátiť sa k drachme, čo by krajine umožnilo stanoviť si vlastné úrokové a výmenné kurzy a oživiť tak hospodárstvo.
Aj keď bruselskí mandaríni a frankfurtské fazuľové pulty pravdepodobne vedeli, že by to bolo pre Grékov lepšie, nemohli si to dovoliť. Ak by sa Grécko malo vrátiť späť k svojej vlastnej mene a obrátiť svoju ekonomiku, Španielsko, Portugalsko a dokonca aj Taliansko by ich mohli nasledovať.
Rozhodnutie ponechať Grécko vo zvieracej kazajke eura bolo očividne ďalšie, ktoré bolo poháňané politikou a nie ekonomikou.
Gréci boli preto pod nátlakom nútení prehltnúť bruselskú medicínu, čo prišlo v podobe odvolania demokraticky zvolenej vlády, drastických rozpočtových škrtov a vymenovania „trojky“ (tvorenej Medzinárodným menovým fondom, Európska centrálna banka a Európska komisia), aby spravovali ich finančné záležitosti.
Grécka situácia dokázala, že mať euro je ako byť v „Hotel California“; nikdy nemôžeš odísť. Keď ste tam, ste tam, a je to jednosmerná ulica smerom k stále užšej fiškálnej únii.
Problémom eura je, že nezodpovedá miestnym ekonomickým podmienkam. Je to univerzálna mena, ktorá zahŕňa rôznorodý súbor ekonomík. A to samo o sebe vysvetľuje, prečo sa EÚ snaží o ešte väčšiu hospodársku konvergenciu.
Vezmite si napríklad úrokové sadzby. Keď ekonomika prosperuje, vo všeobecnosti sa vyžaduje vyššia úroková sadzba. Keď však ekonomika smeruje k recesii, nízke úrokové sadzby sú na dennom poriadku.
Európska centrálna banka (ECB), ktorá riadi euro, však musí stanoviť jednotnú úrokovú sadzbu pre 19 členských štátov, ktoré sú v súčasnosti v eurozóne. Je jednoducho nemožné vždy vyhovieť všetkým, a preto mnohé členské štáty zápasia s úrokovou mierou, ktorá je nezlučiteľná s ich ekonomikami.
Za posledných 20 rokov sa skutočne ukázalo, že úroková sadzba eura bola nastavená tak, aby vyhovovala nemeckej ekonomike. Potreby ľudí na periférii EÚ boli druhoradé. V istom zmysle je to pochopiteľné, keďže Nemecko je najväčšou a najdôležitejšou ekonomikou EÚ a tiež tam sídli ECB.
Nie je preto prekvapujúce, že štúdia Centra pre európsku politiku z roku 2019 potvrdila, že po zavedení eura prosperovali iba Nemecko a Holandsko, zatiaľ čo ostatné krajiny vrátane Francúzska a Talianska zaznamenali pokles prosperity.
Preto je len rozumné, že nie všetky členské štáty EÚ vstúpili do eurozóny. Poliaci, Česi a Maďari zostali mimo, Dáni odmietli prijatie meny v referende v roku 2000 a Švédi ich nasledovali v roku 2003.
Spojené kráľovstvo, keď bolo členským štátom EÚ, tiež odmietlo vstúpiť. Bývalý premiér Tony Blair bol prinútený zvážiť referendum o mene, ku ktorému nikdy nedošlo. Ak by sa Británia pridala, Brexit by bol o to ťažší.
Pred niekoľkými týždňami sa ministri financií eurozóny zišli v Bruseli, aby si pripili na 20. výročie meny. Bezpochyby sa veľa plieskalo po chrbte a pilo šampanské. Dočká sa však euro 30., 40. alebo 50. narodenín?
Nie som si tým taký istý. Trhliny v rámci EÚ sa zväčšujú a v určitom bode v budúcnosti sa blok bude musieť rozhodnúť, čím chce byť: buď európskym superštátom, alebo voľnejším súborom nezávislých štátov.
Ak toto rozhodnutie neurobí, EÚ sa môže roztrieštiť – a euro nevyhnutne postihne rovnaký osud.
Chcete nám pomôcť?
Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk. Ďakujeme. Redakcia HD.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
