Martina Lučanská stále neverí, že smrť jej manžela spôsobila samovražda, ale necíti potrebu pomstiť sa. Rok po tragickom odchode generála Lučanského pre Plusku v rozhovore prezradila, že stále verí, že začuje známy zvuk "zaflekovania" auta na dvore a že sa k nej vráti.
Na JISke ho vidieť nemohla
Doma sa s ním však dôstojne rozlúčila. Tam už nad ňou nestáli kukláči. Doma už príkaz ignorovala a muža si opatrila tak, ako sama uznala - obliekla ho do poľovníckeho obleku, ktorý dostal generál Lučanský od kamaráta, Braňa Zuriana (bývalý riaditeľ NAKA, pozn. red.)
Stále sa smiali
Hoci Milana Lučanského si pamätáme skôr ako vážneho policajného prezidenta, M. Lučanská tento dojem vyvracia - vyžadovala si to jeho funkcia, ale v súkromí to bol veľmi veselý človek. „Takto si ho pamätám ja, takýto bol v skutočnosti. My sme sa stále smiali, uťahovali sme si z každého a zo všetkého," spomína vdova pre Plusku.
Láska z vlaku
Spoznali sa vo vlaku v roku 1990. Prihovoril sa jej vysoký fešák a preskočila povestná iskra. V tom čase mali obaja partnerov, ale vzali sa po troch mesiacoch známosti. Nezískal si len ju, ale aj jej starú mamu. „Moja stará mama na neho hneď prepísala urbár. Snažila som sa jej to vyhovoriť - však je to úplne cudzí človek. Ale stará mama trvala na svojom, ona ho milovala.“ Hovorí pre Plusku pani Lučanská.
Tri deti
Po dvoch synoch sa pani Lučanská už na tretie dieťa zdravotne necítila. Pán manžel však túžil po dcére a tá bola paradoxne jediným plánovaným dieťaťom. Tá prišla na svet, keď mala pani Lučanská 39 rokov a generál Lučanský na svoje deti a na rodinu nedal dopustiť.
V práci bol častejšie, ako doma
Lučanského šéfovanie v policajných protimafiánskych zložkách nepríjemne zasahovalo do života ich rodiny. V čase, keď vyšetroval prípad obávaného Mikuláša Černáka a jeho prípad ju naučil aj strieľať. Prízvukoval jej, že vo verejných priestoroch má sedieť tak, aby mala prehľad o situácii. A tiež auto štartoval zásadne on sám, až po chvíli doň mohla nastúpiť ona a deti. To pre prípad, že by doň nastražili výbušninu, spomína pre Plusku pani Lučanská.
Policajt s výnimočnými schopnosťami
Za takého považovala M. Lučanského bývalá prokurátorka Eva Mišíková. Mafiánov podľa nej prenasledoval mimoriadne sofistikovane a on vymyslel stratégiu, ktorá pomohla získať svedectvá k ohavným vraždám z prvej ruky.
Lučanský však cez voľné víkendy na vlastných pleciach vynášal desiatky kíl zásob na vysokohorské chaty. Domov kúpil dvadsať sliepok a dva kohúty, lebo jeho žena stále zháňala domáce vajíčka. A skôr ako odišiel na týždňovku do Bratislavy, on, policajný generál, naplnil zásobníky zrna pri kuríne, píše Pluska o generálovi Lučanskom.
Chcete nám pomôcť?
Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk – ďakujeme, redakcia HD.