Na najnovší počin či skôr výčin ministerky spravodlivosti podozrivej z podvodov Márie Kolíkovej zareagoval v Právnych listoch JUDr. Peter Šamko, sudca Krajského súdu v Bratislave.

Do pri­po­mien­ko­vé­ho ko­na­nia bol pred­lo­že­ný návrh po­mer­ne roz­sia­hlej no­ve­ly Tres­tné­ho zá­ko­na, ktorý si za cieľ vy­tý­čil aj za­ve­de­nie no­vé­ho a tre­ba po­ve­dať, že bi­zar­né­ho tres­tné­ho či­nu s náz­vom „Šíre­nie nep­rav­di­vej in­for­má­cie“.  

Zavedenie tvrdej cenzúry

Podľa Šamka ide o zjav­ný po­kus o za­ve­de­nie cen­zú­ry na iné ná­zo­ry, kto­ré bu­de môcť štát pros­tred­níc­tvom tres­tné­ho ko­na­nia ozna­čo­vať za nep­rav­di­vé a tres­tať za ne. Za­ve­de­nie toh­to tres­tné­ho či­nu do praxe bu­de mať za nás­le­dok pot­la­če­nie dis­ku­sie, vy­miz­nu­tie ar­gumentovania a proti­ar­gu­men­to­va­nia, kri­mi­na­li­zo­va­nie ná­zo­rov, kto­ré nie sú ozna­če­né ako väč­ši­no­vé.

V Kolíkovej návrhu sa píše: „Kto vy­ro­bí ale­bo roz­ši­ru­je nep­rav­di­vú in­for­má­ciu, kto­rá je spô­so­bi­lá vy­vo­lať ne­bez­pe­čen­stvo váž­ne­ho zne­po­ko­je­nia as­poň čas­ti oby­va­teľ­stva ne­ja­ké­ho mies­ta, oh­ro­ziť ži­vo­ty ale­bo zdra­vie ľu­dí ale­bo ov­plyv­niť oby­va­teľ­stvo pri je­ho roz­ho­do­va­ní o zá­važ­ných otáz­kach spo­lo­čen­ské­ho vý­zna­mu ale­bo sa do­pus­tí ob­dob­né­ho ko­na­nia slov­ne ale­bo pí­som­ne pros­tred­níc­tvom elek­tro­nic­kej ko­mu­ni­kač­nej služ­by, zvu­ko­vé­ho zá­zna­mu, zvu­ko­vo-ob­ra­zo­vé­ho zá­zna­mu ale­bo iné­ho zá­zna­mu, pot­res­tá sa od­ňa­tí slo­bo­dy na 1 rok až 5 ro­kov. 

Ce­lá tá­to časť navr­ho­va­né­ho no­vé­ho tres­tné­ho či­nu je ab­so­lút­ne neur­či­tá, vág­na a cel­kom ur­či­te by tak­to ne­ma­li vy­ze­rať zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu, kto­ré je nás­led­ne nut­né v tres­tnom ko­na­ní do­ka­zo­vať.

Zavedie sa znalec z odboru pravda?

Ako sa bu­de do­ka­zo­vať nep­rav­di­vosť in­for­má­cie, kto­rá je nap­rík­lad hod­no­tia­cim úsud­kom? Zna­lec­kým po­sud­kom? (Za­ve­die­me znal­ca z od­bo­ru prav­dy?). A čo s in­for­má­cia­mi, kto­rých prav­di­vosť či nep­rav­di­vosť sa ča­som me­ní? Sta­čí sa po­zrieť do his­tó­rie a zis­tí­me, že in­for­má­cia „Zem je gu­ľa­tá“ bo­la po­va­žo­va­ná ro­ky za hoax a tí čo tú­to in­for­má­ciu roz­ši­ro­va­li bo­li upa­ľo­va­ní a až nes­kôr sa uká­za­la ako prav­di­vá. Bu­de po­tom nas­le­do­vať ob­no­va ko­na­nia a od­škod­ne­nie od­sú­de­né­ho?

Navr­ho­va­ný no­vý trest­ný čin má pos­ti­ho­vať nie­len vý­ro­bu (vy­mys­le­nie) nep­rav­di­vej in­for­má­cie, ale aj jej roz­ši­ro­va­nie. Veľ­ké množ­stvo in­for­má­cií, kto­ré sa roz­ši­ru­jú oby­va­teľ­stvom však pre­zen­tu­jú od­bor­ní­ci (nap­rík­lad le­ká­ri, ved­ci, práv­ni­ci a po­dob­ne) a čas­to sú tie­to in­for­má­cie pod­po­re­né rôz­ny­mi od­bor­ný­mi štú­dia­mi, šta­tis­ti­ka­mi, či vý­sku­mom. Mož­no te­da tres­tne stí­hať lai­ka za to, že ve­rí in­for­má­ciám od oso­by, kto­rá je ozna­če­ná za od­bor­ní­ka vo svo­jom od­bo­re a tie­to in­for­má­cie nás­led­ne ďa­lej poš­le iným oso­bám, te­da ší­ri? Pod­ľa no­vej práv­nej úp­ra­vy áno, le­bo tres­tným bu­de aj ned­ban­li­vos­tné ko­na­nie (t. j. že ne­ve­del, že ide o nep­rav­di­vú in­for­má­ciu, ale ve­dieť to mal a mo­hol). To­to mož­no ozna­čiť za kri­mi­na­li­zá­ciu všet­ké­ho ne­po­hodl­né­ho.

Odstráni sa vedecká diskusia, ktorá je základom vedy

Nap­rík­lad, ak sa dve sku­pi­ny od­bor­ní­kov há­da­jú o bez­peč­nos­ti či ne­bez­peč­nos­ti oč­ko­va­nia a svo­je tvr­de­nia pod­po­ru­jú rôz­ny­mi šta­tis­ti­ka­mi a štú­dia­mi a laik za­čne ve­riť jed­nej zo sku­pín tých­to od­bor­ní­kov, ako bu­de nás­led­ne štát v tres­tnom ko­na­ní do­ka­zo­vať, že roz­ši­ro­val nep­rav­di­vé in­for­má­cie? Pros­tred­níc­tvom tej dru­hej sku­pi­ny od­bor­ní­kov? A ne­vyt­vo­rí tak po­tom štát svo­ju vlas­tnú sku­pi­nu „prav­dov­rav­ných od­bor­ní­kov“, kto­rým mož­no ve­riť, le­bo za­stá­va­jú správ­ne od­bor­né ná­zo­ry a aké­koľ­vek ich spo­chyb­ňo­va­nie bu­de nás­led­ne tres­tnop­ráv­ne san­kcio­no­va­né?

Po­kiaľ si ro­zo­be­rie­me ďal­šie vy­ššie uve­de­né zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty navr­ho­va­né­ho tres­tné­ho či­nu tak zis­tí­me via­ce­ré ne­jas­nos­ti (až ab­sur­dnos­ti), na­koľ­ko nie je vô­bec zrej­mé

- ako sa bu­de do­ka­zo­vať mož­nosť (spô­so­bi­losť) nep­rav­di­vej in­for­má­cie „ov­plyv­niť oby­va­teľ­stvo pri je­ho roz­ho­do­va­ní“, te­da čo sa bu­de ro­zu­mieť pod poj­mom „oby­va­teľ­stvo“ (oby­va­teľ­stvo ob­ce, mes­ta, kra­ja, ce­lé­ho štá­tu, ce­lá po­pu­lá­cia ale­bo len dos­pe­lá, res­pek­tí­ve aké veľ­ké množ­stvo osôb bu­de tvo­riť oby­va­teľ­stvo?),

- čo zna­me­ná po­jem „roz­ho­do­va­nie oby­va­teľ­stva“ (nap­rík­lad je to nie­čo čo ov­plyv­ní roz­ho­do­va­nie oby­va­teľ­stva ko­ho ísť vo­liť? Ale­bo aj nie­čo čo ov­plyv­ní roz­ho­do­va­nie oby­va­te­ľov o tom ako sa sprá­vať na ve­rej­nos­ti? Ale­bo sem mož­no za­hr­núť aj roz­ho­do­va­nie o tom aké ná­zo­ry má oby­va­teľ­stvo za­stá­vať?),

- nie je jas­né ani to, čo sa ro­zu­mie pod poj­mom „zá­važ­né otáz­ky ce­los­po­lo­čen­ské­ho vý­zna­mu“, te­da z aké­ho dô­ka­zu sa bu­de vy­vo­dzo­vať „zá­važ­nosť ale­bo ne­zá­važ­nosť otáz­ky ce­los­po­lo­čen­ské­ho vý­zna­mu“. Kto bu­de roz­ho­do­vať a pod­ľa čo­ho o tom, kto­rá otáz­ka je „zá­važ­ná“ a te­da nes­mie byť ov­plyv­ňo­va­ná nep­rav­dou a je chrá­ne­ná tres­tným prá­vom a kto­rá je me­nej zá­važ­ná, mô­že byť ov­plyv­ňo­va­ná nep­rav­dou a ne­bu­de pred­me­tom po­su­dzo­va­nia v tres­tnom ko­na­ní?

Ide o kriminalizáciu nekomformných názorov

Pre navr­ho­va­te­ľa zrej­me nie je až tak pod­stat­ným, že za zna­ky no­vé­ho tres­tné­ho či­nu sta­no­vil iba neur­či­té a ťaž­ko de­fi­no­va­teľ­né poj­my, kto­ré sa da­jú ľu­bo­voľ­ne ohý­bať (mož­no aj to je cieľ tej­to no­ve­ly), ale pod­stat­ným tu mô­že byť to, že sa bu­dú kri­mi­na­li­zo­vať ná­zo­ry, kto­ré ne­bu­dú kon­for­mné (ne­bu­dú ne­ko­rek­tné) a to sa­mot­ným ve­de­ním tres­tné­ho ko­na­nia, čo mô­že mať chce­ný od­stra­šu­jú­ci úči­nok na utl­me­ní ne­po­hodl­nej dis­ku­sie a je bez vý­zna­mu, či sa nie­ke­dy štát dop­ra­cu­je k prá­vop­lat­né­mu roz­sud­ku sú­du.

Ab­sur­dnosť tej­to skut­ko­vej pod­sta­ty mož­no de­monštro­vať aj na príklade, ako sa bu­de do­ka­zo­vať prav­di­vosť ale­bo nep­rav­di­vosť in­for­má­cie po­da­nej po­li­ti­kom, že „jus­tí­cia je sko­rum­po­va­ná a sud­com nie je mož­né ve­riť a ani ich roz­hod­nu­tiam“? Tak, že sa zis­tí po­čet ve­de­ných tres­tných stí­ha­ní sud­cov a bu­de sa ča­kať či bu­dú ale­bo ne­bu­dú prá­vop­lat­ne od­sú­de­ní a po­tom sa na vzor­ke od­sú­de­ných bu­de dať po­ve­dať, že tá in­for­má­cia je nep­rav­di­vá le­bo sa ne­tý­ka ce­lej jus­tí­cie? Ale­bo prav­di­vá le­bo pos­ta­čí aj od­sú­de­ná vzor­ka sud­cov?

Ide o tyraniu súčasnej vlády

To­to by už cel­kom ur­či­te ne­bo­la slo­bo­da pre­ja­vu, ale slo­bo­da v ty­ra­ni­zo­va­ní pre­ja­vu, te­da opak slo­bo­dy pre­ja­vu. Pre­to je nut­né ta­ký­to návrh no­vej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu dô­raz­ne od­miet­nuť. Hlú­pos­ti, de­zin­for­má­cie, hoaxy (nech už to naz­ve­me ako­koľ­vek) sa ma­jú po­rá­žať v dis­ku­sii a nie tres­tným prá­vom.

Šamko ukončuje svoju analýzu tým, že aj ona sama môže byť nepravdivou informáciou, za ktorú by mohol byť v budúcnosti stíhaný. A čo potom bežní ľudia, čo nie sú právnici a okrem tvrdej diktatúry nechápu zámer Kolíkovej zákona.

Ak sa chcete vyjadriť, ak sa chcete s čitateľmi podeliť o svoje pocity a názory, využite naše „blogovisko“. Ak sa nehanbíte za svoju identitu, ak si myslíte, že viete svojím názorom osloviť a ak dodržíte etické princípy tvorby blogera - náš priestor na stránke hlavnydennik.sk je aj váš!