Podľa Šátekovho tvrdenia minister financií I. Matovič "podmienil zvýšenie rozpočtov jednotlivých rezortov schválením konkrétnych zákonov (iné podmienky neuviedol). Inak ich budú mať nižšie." Nepoprel, že je ministrom financií, aby zneužitím svojej právomoci ohýbal svojich koaličných partnerov. Takto verejne a "natvrdo" po novembri 1989 nevydieral žiadny minister, ani predseda vlády.

Čo to znamená?

Podvolia sa a splnia podmienky ministra financií Igora Matoviča a teda predstavitelia koaličných strán „presvedčia“ svojich poslancov v parlamente, aby bez výhrad schválili zákony spojené so zvýšením ich rozpočtov. Ak nie, hrozí, že tieto rezorty budú mať rozpočty krátené.  Je to jasný politický nátlak.

Hrá sa na finančného "boha"

Boha, ktorý má právo rozhodovať. Bez ohľadu na vládu a zákony, či potreby krajiny a jej občanov a "z môjho pohľadu vyšetrovateľa, v podstate nerobí nič iné, len núti iných (ministrov a predsedov politických strán vládnej koalície) pod hrozbou „inej ťažkej ujmy“ (nižších rozpočtov) niečo konať či opomenúť alebo trpieť (schváliť požadované zákony)." tvrdí bývalý vyšetrovateľ Šátek a na záver dodáva, že v iných prípadoch sa takéto konanie právne kvalifikuje ako trestný čin vydierania podľa § 189 Trestného zákona.