Názor Alexandra Dugina (Tsargrad.tv)
Západ sa rúca. Stačí ho len „trocha postrčiť“.
Francis Fukuyama, vášnivý prozápadný globalista prekvapivo predpovedá koniec americkej nadvlády nad svetom. Podľa známeho filozofa stratili USA pozíciu kľúčového hráča. Podľa neho budú musieť hľadať podporu u svojich spojencov. Alexander Dugin dodáva: „Moskva a Peking urobia kolaps západnej hegemónie nevratným“.
Fukuyama napísal pomerne objektívny a vyvážený článok o konci americkej hegemónie. Začiatkom 90. rokov minulého storočia sa pritom ponáhľal vyhlásiť „celosvetové víťazstvo liberalizmu a koniec dejín“. Neskôr americký filozof svoje postavenie „trocha“ pozmenil.
Pri niektorých osobných rozhovoroch s ním som sa presvedčil, že mnohým svetovým procesom rozumie celkom realisticky. Že je schopný priznať si chyby vo svojich prognózach. Medzi narcistickými politológmi, ktorí robia chyby každý deň, je to vzácna vec.
Afganistan je povestná posledná kvapka
Fukuyama teda hovorí nasledovné. Odchod z Afganistanu nie je len príčinou zrútenia americkej hegemónie, ale hlavne koncom. Táto hegemónia sa začala rozpadávať pred desiatimi rokmi. Už vtedy bolo zrejmé, že americká stratégia na Blízkom východe zlyhala. Finančná kríza len „dorazila“ dôveru v stabilitu americkej ekonomiky.
Ale najstrašnejšou vecou pre USA v posledných rokoch je hlboké rozdelenie spoločnosti. Predovšetkým vo vzťahu k bývalému prezidentovi
Biden ako bezradný starec
Americký prezident Joe Biden, ktorého republikáni pôvodne nepovažovali za legitímneho prezidenta, teraz vyzerá ako úplne porazený a
Tí vkladali veľké nádeje do Bidena a britských spojencov. Dnes ho dokonca jeho priaznivci vnímajú ako starca s demenciou. Takého, ktorému všetko padá z z rúk. Smutne opísané, ako „Afganci z podvozkov amerických lietadiel“.
Fukuyama priznáva, že „USA už nie sú hegemónom svetovej politiky. Multipolarita je dnešný fakt“.
Zároveň ale pripomína, že USA sú stále svetovou veľmocou. Odteraz však budú musieť hľadať spojencov a počítať s „inými silami“.
Fukuyama upozorňuje Bidenovu administratívu na vývoj od roku 1989 do roku 2008. Vtedy moc USA rástla. Teraz sa naopak oslabuje.
Teraz už nie sú hlavnými oponentmi Západu islamskí extrémisti. Hoci sám Fukuyama varoval pred čímsi ako islamským fašizmom ako pred hlavným nepriateľom. Sú tu nové póly. Rusko a Čína. Všetko sa teda vracia na nový začiatok. Ale v nových podmienkach a nových rozmeroch.
„Pusťte Taliban“ na Rusko a Čínu
Preto Fukuyama jasne uvádza, že je potrebné vrátiť sa k používaniu metódy „podnecovania islamských radikálov“ proti Rusku a Číne. Samotný fakt opustenia Afganistanu preto nepovažuje za veľkú tragédiu. Washingtonu sa tým vlastne uvoľnia ruky a môže obrátiť agresiu Talibanu proti Rusku a Číne.
Militantní
Podobajú sa ruským kozákom. Ich životom sú vojenské akcie. Dokážu ideálne využiť každý krajinný reliéf na vedenie partizánskej vojny. Taký je život ruských kozákov. Vojna ako povolanie. „Mierovú prácu nechávajú ostatným“.
Paštúni ako afganskí kozáci
Pri ich počte a „zásadnom odpore voči akémukoľvek štátnemu zriadeniu“ môžu byť ozaj hrozbou i pre Rusko i pre Čínu.
Práve s tým Fukuyama a zrejme aj ľudia stojaci za Bidenom počítajú. Ak sa opäť podarí, ako v ére bipolárneho sveta, postaviť islamských radikálov proti Rusku a Číne, USA získajú viac času na svoje prežitie.
Zjavne dúfajú, že sa počas tejto doby znova dajú dokopy. Upevnia ostávajúce pozície a pomaly si vyliečia rany.
Záver je jednoduchý
Presne tomu musí Rusko zabrániť. Ak Moskva a Peking vyvinú účinnú stratégiu vo vzťahu k novej realite v Afganistane a islamskom svete ako celku, budú schopní nielen zabezpečiť svoje záujmy, ale aj cielene podporiť kolaps západnej hegemónie.
Sám Fukuyama to iba naznačil, aby si to „protivník nevšimol“. V Rusku to ale čítame úplne jasne. Západ sa rúca. Stačí ho iba
A sám Fukuyama chtiac či nechtiac ukázal na niekoľko jeho slabých miest.