Komentár Juraja Zábojníka
Vážení páni ministri Korčok a Naď, začnite konečne reálne a s plnou vážnosťou, nie politickou kampaňou, zachraňovať občanov s legálnym slovenským občianstvom z Afganistanu. Pretože veľa času už nie je.
Už včera Taliban vyhnal ľudí z Kábulského letiska a ďalších nepúšťa. Termín uzavretia letiska dňom 31. augusta 2021 stanovený Talibanom sa blíži, je nemenný a dúfam, že predpokladáte čo bude nasledovať !!
Návod k bezpoečnej evakuácii ľudí z Afganistanu
Podmienky bezpečnej evakuácie ľudí z letiska v Afganistane sa komplikujú z hodiny na hodinu a preto bolo nevyhnutne potrebné predvídať vývoj a venovať tejto mimoriadnej situácii pozornosť nie dnes, ani nie včera, ale pochopiteľne o niečo skôr. Nechápem, kde sú tí strategickí manažéri a koordinátori bezpečnostných a diplomatických štruktúr, keď vznikla doslova neriešiteľná situácia, ktorá môže mať katastrofálne následky?
Dnes sa dozvedáme informácie, že údajne riadiaca veža letiska v Kábule je nefunkčná a nemá kto riadiť poriadne letovú prevádzku pristávajúcich a odlietajúcich lietadiel na ploche letiska. Piloti vo vzduchu si vraj určujú polohy tak, aby nedošlo k zrážkam. Všetko toto bremeno zostáva takpovediac na pleciach skúsených pilotov, ktorí musia komunikovať medzi sebou a vizuálne kontrolovať samých seba, aby nedošlo k tomu najhoršiemu a to je havária medzi jednotlivými lietadlami.
Ak by toto bola pravda, tak je to naozaj jedna ďalšia katastrofa v poradí všetkých už existujúcich problémov týkajúcich sa situácie v Afganistane. Toto všetko komplikuje záchranné akcie, no cieľ musí byť prvoradý – zachrániť ľudí, ktorí musia opustiť letisko.
Neustále meniace sa informácie od členov našej vlády, že v Afganistane zostalo „ nula“ občanov, potom je to číslo 45 a nakoniec vraj okolo 250 občanov občanov s legálnym slovenským občianstvom sú chaotické a vyvolávajú oprávnene znepokojenie.
Čo je toto prosím vás za informácie a odkiaľ sú podklady pre ústavných činiteľov?
Je to doslova niečo neskutočné...
Taktiež ma znepokojuje spôsob okamžitej reakcie a vykonania potrebných opatrení k ich záchrane, ktorý je neprijateľný a taktiež neakceptovateľný. Ak vysokopostavený generál OS SR povie, že tých ľudí na evakuáciu je ďaleko viac a sú v ohrození, pretože denne pomáhali Slovenskej armáde v Afganistane, čo je potom vlastne pravda?
Mám dojem, akoby ľavá ruka nevedela, čo robí pravá. Ak minister obrany Naď povie, že ak pošleme lietadlo a nebude mať do neho kto nastúpiť, pretože bude komplikované tých ľudí vo veľkom dave vyvolať a identifikovať, tak tento argument považujem za nekompetentný a javí prvky určitého zavádzania našich občanov a zľahčovania situácie, ktoré jasne signalizuje, že buď niekto tomu nerozumie, alebo nechce rozumieť a tu už musíme otvorene hovoriť o vyvodení prípadnej zodpovednosti k určitým jednotlivcom.
Áno, bežný človek by sa s takýmito tvrdeniami možno uspokojil, ale kto aspoň trošku premýšľa, rozumie vyskladaniu prvoradých a nevyhnutných bezpečnostných opatrení, ako aj riešeniu závažnej situácie, tak toto určite nemôže akceptovať. Preto to neakceptujem ani ja a odporúčam urýchlene konať nasledovné kroky, pretože veľa času vážení páni nezostáva:
- poveriť riadením tejto zodpovednej a logisticky náročnej operácie ľudí, ktorí majú na to predpoklady, vedia od samého začiatku, čo je nevyhnutne potrebné a vedia perfektne naprojektovať krok za krokom všetko, čo s tým súvisí a to od A po Z (objektívne zhodnotenie závažnosti situácie, jej štruktúry, jej ďalšieho vývoja, potenciálnych rizík z toho vyplývajúcich a zvolenie metodiky, taktiky, nástrojov a prostriedkov pre úspešné zvládnutie celej operácie,
- pripraviť veľkokapacitný letecký špeciál na prepravu potrebného množstva ľudí,
- vyčleniť pre spoluprácu s odborníkmi koordinátorov pre danú akciu aj z radov občanov z Afganistanu žijúcich už roky na Slovensku (sú to šikovní vzdelaní odborníci vo svojich profesiách) Je potrebné zapojiť ich do operácie, pretože aktuálne komunikujú s občanmi v Afganistane, poznajú jazyk, mentalitu a majú nepretržité aktualizované informácie o situácii, pretože sú s nimi online a neustále spolu komunikujú,
- Vytvoriť prostredníctvom mobilných aplikácii jednotlivé skupiny ľudí, s ktorými budú v neustálom kontakte a budú sa vzájomne informovať ako o počtoch, tak i možnostiach a jednotlivých krokov týkajúcich sa bezpečnej evakuácie (niektorí Afganoslováci už takúto komunikáciu vedú),
- Informovať jednotlivcov na letisku v Kábule o prílete špeciálu a jeho eskortnej skupine vyslanej vládou SR, prostredníctvom určenej zodpovednej osoby,
- Prostredníctvom našej diplomacie zabezpečiť koordináciu a komunikáciu medzi bezpečnostnými zložkami operujúcimi na letisku v Kábule prostredníctvom ich veliteľov na jednotlivých úsekoch (tu nevidím žiadny problém, pretože ak to niekto nedokáže nemá čo v našej armáde a diplomacii robiť),
- V rámci tejto komunikácie troch subjektov t.j. naši odborníci + koordinátori, diplomati a jednotliví velitelia ozbrojených síl na letisku informovať ľudí v skupine, ktorí majú byť evakuovaní o potrebnom presune, ktorý musí byť presne stanovený ako v čase, tak i z hľadiska miesta, v ktorej časti letiska dôjde k ich sústredeniu a príprave pred odletom,
- Všetky tieto kroky musia byť presne koordinované a kontrolované všetkými zainteresovanými subjektami, ako aj prísna kontrola, kto na palubu nastúpi (tento filter je na pleciach eskorty),
- Všetky členské štáty resp. tie, ktoré ešte potrebujú evakuovať svojich občanov z Kábulu si museli vytvoriť a aj reálne vytvorili tzv. ESKORTY, v počte 6, 8 a viac člennej eskortnej skupiny, ktorá z lietadla vystúpi, odíde k bráne letiska, prevezme svojich občanov, znovu urobí dôkladnú bezpečnostnú kontrolu a dopraví ich do svojho lietadla. (podľa mojich informácii to bolo údajne navrhované, no nik na to z kompetentných nereagoval),
- navrhujem bezodkladne po preverovacích procedúrach pribrať do realizačnej skupiny ľudí znalých miestnych pomerov, ktorí navrhujú spoluprácu a ponúkajú pomoc pri koordinácii.
Aby sa vrátili lietadlá naprázdno, svedčí o neodbornosti, nekompetentnosti a neschopnosti kompetentných osôb, nič viac.
Mnohí politici zlyhali
Nemajú základnú predstavu o bezpečnostných opatreniach v prípade mimoriadnej situácie.
Ľudia po celom svete sa oprávnene pohoršujú nad nekompetentnosťou mnohých neschopných politikov. Názor je jednotný: „Neviete konštruktívne uvažovať, neviete vôbec predvídať, ale jediné čo viete, úspešne míňať finančné prostriedky na ktoré zarobili iní a nie vy“. To znamená, že skôr, či neskôr sa mnohí musia doslova pratať zo svojich stoličiek.
Keď som pozeral včerajšiu tlačovku lídrov Európskej Únie a našich ministrov z jednotlivých rezortov mal som skutočne zmiešané pocity. Veď posúďte sami tie prázdne frázy a nekoncepčné vyjadrenia, kde ani jeden z nich nevie čo vlastne robiť a ako sa postaviť k aktuálnemu problému s názvom AFGANISTAN.
Tak napríklad vyjadrenie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen: „Máme plány, máme štruktúru riešenia, samotné členské štáty diskutujú ako ďalej, som presvedčená že nastal najvyšší čas vyriešiť otázku azylového paktu, zlepšiť a urobiť pokrok na tomto pakte“. Bla-bla-bla... Chýbajú mi tam už len slová, že musíme urobiť svet krajším.
Posúďte vyjadrenie predsedu Európskej rady Charlesa Michela k otázke zatvorenia letiska v Kábule po 31. auguste, že on nevie čo nastane...? Teraz na to prišli, že Afganistan je globálny problém. Dnes nevedia čo s tým a mám pochybnosti, či vôbec tušia o čo ide a čo v najbližšom období nastane. A najviac ma pobavila odpoveď bez akýchkoľvek pochybností ,, nášho najuznávanejšieho ministra obrany ak nie na celom svete, tak určite v celej EÚ, ktorý ako vždy okamžite zareagoval ako všeobecný lekár na dedine. Otázka na utorkovej tlačovke sa týkala evakuácie ľudí z letiska v Kábule: „ Keď bude správna situácia, tak sa správne zachováme“. Bingo, to si zaslúži skutočne veľký potlesk...
Nuž vážení priatelia, urobte si na toto všetko svoj vlastný názor.
Čo sa týka Afganistanu je to naozaj veľmi zložitá krajina a tí sčítaní mi asi dajú za pravdu, že tento problém sa vygeneroval niekedy v období po druhej svetovej vojny chybnou koloniálnou politikou Veľkej Británie. Letel som lietadlom nad Afganistanom niekoľkokrát a videl som ten zázrak prírodného bohatstva, pohľad je skutočne fascinujúci, no na druhej strane je to otázka veľkých kontrastov jednotlivých kmeňov a ich kultúrnych zvykov. A tu je niekde i dôvod dnešného generálneho problému.
Táto odlišnosť mala byť braná do úvahy už v samých začiatkoch. Necitlivý a nesprávne vnímaný prístup niektorých svetových politikov a neuveriteľné rozhadzovanie biliónov dolárov a miliárd eur bez jasnej koncepcie s katastrofálnym záverom tomu len dopomohol. Je to ako v zlom filme, alebo ako zlý sen. Za desiatky rokov minutých peňazí ako nikde inde na svete tu máme opäť to isté. Presne ako v tej rozprávke, kde stará mať zalomili rukami a povedali: „Čo sme sa narobili, kým sme o to prišli“.
Dlhodobo tolerovaná a prehliadaná korupcia predstaviteľov afganskej vlády predstaviteľmi svetových mocností, nevštepované povedomie občanom byť hrdý na vlastný štát a vážiť si jeho hodnoty urýchlili proces prebratia moci inou kategóriou mužov... Nehovoriac o armáde, ešte aj afgánske špeciálne sily, do ktorých boli taktiež zainvestované miliardy na výcvik a vyzbrojenie sa im vzdali. To je naozaj veľmi ťažké pochopiť.
Zaujímavé je tiež, že nikto nie je z politikov za tento škandál vinný, hoci vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell celú situáciu v Afganistane nazval jednou katastrofou a nočnou morou. No, myslím si, že to sú vážne slová a zodpovednosť by za toto všetko naozaj mal niekto niesť, alebo, možno som nevzdelaný a takto to má všetko byť...o čom teda veľmi pochybujem.
Čo však isto viem je to, že príslušníci Talibanu sú Paštúni a tí majú za mnohé desaťročia najlepšie skúsenosti z bojov a majú v sebe niečo, čo všetci bežní vojaci jednotlivých armád nemajú a to je vytrvalosť a čas. Bežný vojak to nemôže mať, pretože to sa nedá nadobudnúť len školeniami a krátkodobou odbornou prípravou, ale rokmi tvrdej praxe, kde ste vyrovnaní s tým, že zajtrajší východ slnka už nemusíte vidieť.
Nemajú nepriestrelné vesty, ani ochranné prilby na hlavách, no nikto sa im zo strachu neodváži odporovať a to je taktická zbraň, nad ktorou by sa mali tí dobre platení svetoví politici a generáli armád zamyslieť prečo je to tak, pretože teraz zlyhali na plnej čiare.
Za nemenej dôležitú považujem otázku vzájomnej pomoci hlavne tým občanom Afganistanu, ktorí to potrebujú, pomáhali pri budovaní štátu za celé desaťročia a majú objektívne dôvody na to aby svoju krajinu opustili. Obávam sa, že predstavitelia mnohých štátov nevedia, koľko ľudí tú pomoc potrebuje a preto tie tlačovky jednotlivých ministrov aj tak vyzerajú.
Mnohí by sa naozaj mali pratať z tých funkcií, pretože sami tomu nemôžu veriť čo tárajú, alebo ak áno, tak sú v omyle, veria tomu len oni sami a sú tak obmedzení, že netušia alebo nechcú tušiť, že ľudia im to vôbec neberú.
Je naivné a hlúpe myslieť si, že sa ohrození ľudia dostanú všetci cez checkpointy a odletia bezpečne do jednotlivých krajín. Toto malo byť pripravené a naprojektované včas, pretože to v takomto chaose nemôže skončiť inak ako zle.
Predstava, že ľudia sa skrývajú s malými deťmi po rôznych dierach alebo pivniciach bez jedla a vody je v tomto storočí a v dobe moderných technológií niečo tak katastrofálne a nemysliteľné, že to radšej nechcem ani ďalej opisovať.