fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
GATESTONE INSTITUTE NÁZORY

Červená smršť: Čína vyhráva veľkú technologickú vojnu 21. storočia (Gordon G. Chang)

Ilustračný obrázok © Shutterstock

Názor Gordona G. Changa (Gatestone Institute)

Čína je presvedčená, že je na dobrej ceste ovládnuť svet. Na prebiehajúcich dvoch zasadaniach v Pekingu nám komunistická strana verejne povedala, ako splní svoj ambiciózny cieľ. Ak čínska vládna strana uspeje, zvyšok 21. storočia bude vymaľovaný iba červenými odtieňmi, zamýšľa sa vedúci pracovník Gatestone Institute Gordon G. Chang.

Čo vlastne Čína chce? Čína chce skutočne vládnuť planéte Zem. Chce tiež ovládnuť blízke časti slnečnej sústavy. Nie, nepreháňam. Žiadny národ v histórii nebol taký ambiciózny, hovorí Chang.

Pokiaľ ide o našu planétu, Si Ťin-pching chce, aby svet odmietol súčasný vestfálsky medzinárodný systém, ktorý existuje od roku 1648. Namiesto toho chce čínsky systém z doby cisárskej, kde čínski cisári verili, že nielen majú právo tianxia, teda ovládnuť všetko pod nebom, ale že nebesia ich k tomu nútia.

Amerika sa našťastie začína mobilizovať. Američania však musia konať okamžite. Technológie tvoria  skutočný závod v zbrojení našej doby.

Vakcína proti Covid-19 v pilulke? Vedci hovoria, že čoskoro

Dňa 5. marca na výročnom zasadaní Národného ľudového kongresu, čínskeho zákonodarného zboru, premiér Li Keqiang oznámil 14. päťročný plán, ktorý sa začína v tomto roku.

Čína podľa plánu zvýši výdavky o 7% ročne, aby mohla dosiahnuť „zásadné objavy“ v oblastiach „hraničných technológií“. Konkrétne táto krajina bude venovať zdroje umelej inteligencii, kvantovej informácii, polovodičom, vede o mozgu, genomike a biotechnológii, klinickej medicíne a zdraviu…. a hlbokému vesmíru, moru a zemi.

Peking navyše hovorí aj o programe Sci-Tech Innovation 2030 a dlhodobých cieľoch do roku 2035. Úradníci mlčia, pokiaľ ide o dnes už notoricky známu iniciatívu Si Ťin-pchinga Made in China 2025 – plán je zoči-voči porušeniu obchodných záväzkov krajiny,  je však nepochybné, že toto úsilie aj naďalej prebieha.

Grécko povolí vstup cestujúcim z EÚ a Izraela zaočkovaným proti covidu

Čína sa chystá na všetko, čo Wang Zhigang, vedúci ministerstva vedy a techniky, nazval vývoj „novej ekológie“ pre inovácie. V tejto ekológii bola Čína schopná viesť svet v dôležitých oblastiach, ako je napríklad „neuskutočniteľná“ kvantová komunikácia. Krajina navyše nezaostáva ani v kvantovom výpočte a umelej inteligencii.

Posledný pokrok Číny bol pôsobivý. Pred desiatimi rokmi totiž vôbec nebol Peking považovaný za technologického hráča.

Nemalo by byť prekvapením, ako čínski vodcovia vytvorili zo svojho režimu technologickú veľmoc. Okrem krádeží si osvojili odhodlaný, metodický a disciplinovaný prístup k vývoju vlastných inovácií. Úsilie Pekingu o zvládnutie kľúčových technológií bolo masívne, riadené štátom a financované vládou.

Liek na alergie dexametazón je účinný aj u pacientov s covidom

Kľúčovou taktikou Číny bolo vládne financovanie. Sedempercentný údaj zo 14. plánu prichádza navyše s masívnym zvýšením technologických výdavkov za posledných päť rokov. Ye Yujiang, vedúci základného výskumu na ministerstve vedy a techniky, práve oznámil, že čínske výdavky na základný výskum sa počas práve dokončeného 13. päťročného plánu takmer zdvojnásobili.

Úsilie Pekingu závisí od veľkých projektov zhora nadol. Zoberte si Národné laboratórium pre kvantové informačné vedy, zariadenie v hodnote niekoľkých miliárd dolárov rozprestierajúce sa na 86 akroch v Hefei, hlavnom meste provincie Anhui. Je to najväčšie laboratórium kvantového výskumu na svete.

Cieľom je priviesť všetkých čínskych vedcov na jedno miesto. Niektorí, ktorí spochybňujú myšlienku národného laboratória, si myslia, že nie je dobrý nápad sústrediť kvantovú prácu národa na jedno miesto. Iní sa domnievajú, že „obrovská stávka“ na kvantový výskum nie je príliš rozumná, pretože čerpá finančné prostriedky z iných rozhodujúcich oblastí.

Moskva už nemá s EÚ žiadne vzťahy. Brusel ich zničil, tvrdí Lavrov

Laboratórium je však teraz nádejou Číny. „Môže to znieť trochu staromódne, dokonca až v sovietskom štýle, ale môže to dať Číne šancu zvíťaziť v tomto závode,“ uviedol Guo Guoping, profesor na čínskej univerzite vedy a techniky v Hefei.

Vláda USA z praktických dôvodov nevenovala vývoju technológií v posledných desaťročiach veľkú pozornosť. Jednak to nie je súčasný americký štýl. Americké technologické snahy v tomto storočí boli rozptýlené a veľa ľudí uprednostňuje praktický prístup. Ako Chris Fall z Úradu pre vedu ministerstva energetiky uviedol pre Washington Post : „Krása, ako robíme vedu v tejto krajine, je to, že to nie je zhora nadol.“

Americké spoločnosti ako IBM a Google viedli svet v kľúčových oblastiach, ako je kvantová výpočtová technika, bez významnejšej federálnej podpory. Pri budovaní svetových 5G sietí – piatej generácie bezdrôtových komunikácií, ktoré umožnia bezprecedentné pripojenie zariadení – sa prístup „trh s podnikom“ blížil k úplnému zlyhaniu.

Nemecký vedec Scheuch: Rúška vonku aj zákazy sú šialenosť. Politici nerobia rozhodnutia na základe odporúčaní odborníkov

Napríklad neexistujú žiadne americké spoločnosti, ktoré by konkurovali čínskej spoločnosti Huawei Technologies, ktorú prezident Trump v auguste 2019 označil za „hrozbu národnej bezpečnosti“.

Ako vo februári vo výpovedi Senátu vyhlásil bývalý výkonný riaditeľ spoločnosti Google Eric Schmidt, ktorý je v súčasnosti predsedom Komisie národnej bezpečnosti pre umelú inteligenciu, „hrozbou čínskeho vedenia v kľúčových technologických oblastiach je národná kríza a je potrebné ju riešiť priamo, teraz.“

V tejto kríze budú musieť USA zvoliť celospoločenský prístup. „Potrebujeme akademickú pôdu, potrebujeme priemysel, potrebujeme tradičných dodávateľov obrany, potrebujeme technologické spoločnosti a potrebujeme aj malé podniky,“ uviedol Steve Chien z Jet Propulsion Laboratory. Chien pôsobil aj v komisii AI, ktorá práve zverejnila svoju 756-stranovú správu.

Ukrajinci budú nútení vzdať sa nehnuteľností na Kryme. Prikazuje to nový ruský zákon

Stručne povedané, USA, aby obstáli v konkurencii, budú musieť zrušiť „fundamentalizmus voľného trhu“ a pustiť sa do podnikania v oblasti technologickej tvorby. Musíme zahájiť sériu „projektov na Manhattane“ – a to rýchlo.

Washingtonu nie je cudzie ani úsilie zhora nadol, ako napríklad rýchla mobilizácia počas druhej svetovej vojny, závod na Mesiac v šesťdesiatych rokoch či budovanie diaľničného systému medzi štátmi. Voľný trh, bohužiaľ, nemôže čeliť núdzovej situácii, ktorej teraz krajina čelí. Prístup Číny funguje a Amerika musí postupovať rýchlo.

Brandon Weichert, autor knihy Winning Space: How America Remains a Superpower (Víťazný priestor: Ako Amerika zostáva superveľmocou), uviedol pre Gatestone, že USA musia investovať najmenej 1 bilión dolárov a najlepšie najviac do technológií.

Čína, kybernetická vojna s USA a zbrane s umelou inteligenciou (Peter Schweizer)

Mnohí sa zhodujú. David Goldman, zástupca redaktora časopisu Asia Times, odporúča obnoviť federálny výskum a vývoj na úroveň Reaganovej administratívy. To znamená ďalších 200 miliárd dolárov ročne.

Weichert tvrdí, že Američania vnímajú inovácie „iba ako fantazijné exotické technológie, ktoré je možné  skôr uvidieť v nasledujúcej sérii Star Treku ako v skutočnom svete“.

Číňania, ako hovorí, „sa odvážia snívať, pretože si uvedomujú, že uskutočnenie týchto snov v Číne zabezpečí, že komunistická strana prežije, bude prosperovať a bude sa riadiť pravidlami nového svetového poriadku.“

Do Spojených štátov sa vracajú kruté časy McCartizmu (Vladimír Prochvatilov)

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info