Keď nemecký biofyzik Gerhard Scheuch hodnotí opatrenia ako zákaz vychádzania či povinnosť nosiť vonku rúško, neodpustí si slová ako šialené, absurdné či hlúposť. Jeden z najväčších európskych odborníkov na aerosóly je totiž presvedčený, že najlepšou ochranou proti koronavírusu je práve pobyt na čerstvom vzduchu. Namiesto toho, aby k tomu úrady ľudí motivovali, ich však nútia zostať tam, kde je riziko infekcie koronavírusom oveľa väčšie – vnútri. Rozhovor s biofyzikom priniesol denník Pravda.

Hneď v úvode vedec vysvetlil, čo sú to aerosóly a ako prispievajú k šíreniu Korony. „Aerosóly sú zmesi vzduchu a čiastočiek, ktoré sa v ňom vznášajú. Môžu to byť kvapôčky alebo pevné častice. To je to, čo neprestajne vdychujeme a vydychujeme. A vírus, s ktorým už rok bojujeme, sa prenáša práve prostredníctvom aerosólov,“ vysvetlil.

Vnútri áno, vonku je to nezmysel

Čo sa deje po vdýchnutí vírusu? „Keď niekto vdýchne vírus, ten môže zostať v jeho nose alebo preniknúť až do pľúc. Tam sa zachytí na bunkách a v nich sa môže rozmnožiť, lebo sám to nedokáže. Keď sa rozmnoží, bunku opustí a opäť sa musí dostať von z tela, aby sa nákaza mohla šíriť. Keď máme zápal, vírusovú infekciu, tak tých častíc vydychujeme oveľa viac. Je možné, že sa niektorá mutácia vírusu v tele lepšie rozmnožuje, a tým sa jej pri vydychovaní dostáva do vzduchu väčšie množstvo. To však ešte nevieme,“ vysvetľuje vedec.

Podľa výsledkov skúmania vedca, ľudia, ktorí nosia rúško, často nedostanú takú silnú infekciu ako tí, čo nenosia žiadnu ochranu. Môže to byť tak, že to množstvo vírusu, ktoré sa do nich dostane, určuje ďalší priebeh ochorenia. Môže to však závisieť aj od toho, ako vírus vnikne. „Keď sa napríklad usadí v nose, môže vyvolať iba ľahký priebeh, ale keď prenikne hlboko do pľúc, môže spôsobiť ťažký zápal a tým aj závažný priebeh choroby. Je to však len hypotéza,“ upozorňuje Scheuch.

Vírusy sa v letnom období nevedia šíriť tak, ako v zime. „V lete je viac ultrafialového žiarenia a vírusy ho neznesú. Naopak, ak sú vnútri, kde nie je UV žiarenie, dokážu prežiť celé hodiny,“ upozorňuje biofyzik. Na otázku, do akej miery chránia rúška pred aerosólmi s koronavírusom, odpovedal: „Pri rúšku veľmi záleží na látke, z akej je vyrobené. Respirátory FFP2 alebo KN95, ako sa označujú v Číne, poskytujú veľmi dobrú ochranu.“

Keď však príde na nosenie rúška vonku, tam má vedec úplne iný názor. „Je to absolútny nezmysel. Ako už vlani zistili čínski vedci, k nákaze dochádza hlavne v interiéri. Skonštatovali, že prenos koronavírusu SARS-CoV-2 je problémom vnútorných priestorov. Preskúmali vyše 7 000 prípadov infekcie a z nich len jedna jediná nastala vonku. Preto stále hovorím, že 99 či dokonca až 99,9 percenta infekcií pripadá na interiér. Pod holým nebom sa prakticky nedá infikovať, a dokonca aj keby tam bol ten 0,1-percentný výskyt nákazy, stále tu máme 99,9 percenta vo vnútorných priestoroch,“ informuje Gerhard Scheuch.

Zamerať sa na ohniská nákazy

„Netvrdím, že neexistuje žiadna nákaza. Existuje a koronavírus je naozaj nebezpečný, zabíja ľudí. Ale musíme sa zamerať na tie miesta, kde sú skutočné ohniská nákazy. Nestarajme sa o také hlúposti, či má niekto na ulici rúško. Prečo míňame toľko energie na 0,1 percenta? Po meste sa preháňajú policajti a rozdávajú pokuty, ak niekto nemá masku… Veď to je šialené!“ hnevá sa vedec.

Za úplne absurdné považuje aj, keď sa rúškami chránia bežci či cyklisti. „To je úplne zbytočné, pri takej činnosti sa nedá nakaziť. Vydychovaný vzduch sa tak rýchlo zriedi, že to vôbec nehrozí,“ vysvetlil.

„Ak je však riziko nákazy vonku zanedbateľné, prečo toľko krajín prikazuje občanom nosiť v meste rúška?“ opýtala sa vedca novinárka Pravdy. „Jeden nemecký politik sa prezradil. Povedal, že je to preto, lebo sa to dá dobre kontrolovať,“ odpovedal Scheuch. „Vlani u nás zverejnili štatistiky, podľa ktorých boli hlavnými zdrojmi infekcie domovy dôchodcov a sociálnej starostlivosti, veľké ubytovacie zariadenia, nemocnice a domácnosti. Sotva však  možno poslať políciu do domova dôchodcov. Ani v nemocnici by veľa nezmohla, tobôž v domácnostiach. To znamená, že viac ako 70 percent prenosu infekcie nemožno kontrolovať,“ informuje vedec.

Dôležité však je, že vo vnútorných priestoroch sa aerosóly hromadia. „Dôležité je, aby v jednej miestnosti bolo čo najmenej ľudí a pobudli tam čo najkratšie. Tak by sa napríklad i v školách mohli skrátiť vyučovacie hodiny. Ďalším faktorom je veľkosť miestnosti. Čím je väčšia, tým menšie riziko infekcie. Treba tiež neustále vetrať,“ opisuje Scheuch zásady, ktoré by mohli platiť.

Zákaz vychádzania je podľa neho úplne absurdný. „V skutočnosti by bolo lepšie ľudí motivovať, aby vyšli von. Povedal by som im: Prosím, stretnite sa radšej vonku ako potajomky doma. Stretávajte sa v parku, choďte na prechádzku,“ vysvetľuje.

Odborníkov nepočúvajú

Podľa biofyzika sa politici vyhovárajú na odborníkov. V skutočnosti neprijímajú opatrenia, ktoré im odborníci odporúčajú a povedal aj príklad: „Bavil som sa s mnohými odborníkmi, a nikto nechápal, prečo politici nepresadzujú to, čo vedci považujú za zmysluplné.“ Aj v Bavorsku minulý rok, si vedec potvrdil to, čo tušil. Politici vydali rozhodnutie o zákaze vychádzania, odvolávajúc sa na expertov. Keď sa rozprával s profesorom z Inštitútu Roberta Kocha, ten mu povedal, že nijaké odporúčanie, kde by uvažovali o takom zákaze, nevydal.

Scheuch však odmieta, že by bol „popieračom“, či sabotérom opatrení. Len žiada, aby boli založené na vede. „Nie, i ja chcem, aby sme túto pandémiu dostali pod kontrolu. Len chcem, aby sme to, čo o nej vieme, aj využili,“ uzavrel pre Pravdu.

Dr. Gerhard Scheuch (65) je biofyzik a popredný nemecký odborník na aerosóly. Dvanásť rokov pôsobil v Národnom výskumnom centre pre životné prostredie a zdravie vo Frankfurte nad Mohanom a šesť rokov ako vedúci pracovník v Helmholtzovom centre v Mníchove. Bol prezidentom Medzinárodnej spoločnosti pre aerosóly v medicíne (ISAM) a je členom odbornej skupiny Európskej liekovej agentúry (EMA). Založil a viedol niekoľko firiem, ktoré sa zaoberali poradenstvom a vývojom liekov na choroby dýchacích ciest. Vo výskume sa venuje aerosólom a liečbe pľúcnych chorôb. Publikoval vyše 150 vedeckých článkov. Dnes je šéfom spoločnosti GS Bio-Inhalation v Gemündene. V poslednom čase sa často vyjadruje pre médiá v Nemecku.