V rozhovore, ktorý zverejnila moskovská tlačová agentúra Interfax, námestník ministra spravodlivosti Michail Galperin uviedol, že súdne spory týkajúce sa skrachovanej ropnej ríše Jukos a dopad ruskej anexie Krymu v roku 2014 znamenajú, že Rusko má pred sebou ťažký rok.
Dlhodobý spor o spoločnosť Jukos, ktorá bola kedysi jednou z popredných ruských energetických spoločností a jednou z najcennejších spoločností na svete, zúri oky. Zdá sa však, že sa to teraz končí. Najvyšší súd v Holandsku pripravuje na vypočutie odvolania ruských právnikov. Právne vyrovnanie vo výške viac ako 50 miliárd dolárov, ktoré sa považuje za najväčšie v histórii, zostáva, zatiaľ, nerozhodnuté.
"Samozrejme, že nesedíme nečinne a nečakáme na rozhodnutie Najvyššieho súdu," uviedol Galperin. "Každý deň bránime naše národné záujmy v tomto prípade rôznymi spôsobmi. Právne bitky súvisiace s prípadom Jukos sa vedú nielen v Holandsku, ale aj v iných jurisdikciách.“
Tí, ktorí prišli o peniaze pri krachu impéria Jukos, trvajú na tom, že zatknutie jej generálneho riaditeľa Chodorkovského pre obvinenia z podvodov a kolosálny účet za spätné dane sa má zaplatiť zo štátnych prostriedkov.
Ruské orgány tvrdia, že predchádzajúce rozhodnutia zahraničných súdov na strane žiadateľov nezohľadňovali ruské protikorupčné zákony. Moskva tiež trvá na tom, že rozhodovať by mali ruské súdy, pretože Zmluva o energetickej charte, na základe ktorej sa prípad podáva, bola podpísaná, ale nikdy nebola ratifikovaná.
Galperin dodal, že „hlavným právnym argumentom krajiny je, že Rusko nikdy nesúhlasilo s tým, aby sa prípadom zaoberal medzinárodný arbitrážny súd. To znamená, že sudcovia nemali mandát na to, aby zvážili žalobu bývalých akcionárov spoločnosti Jukos proti Rusku“.
Minulý týždeň jeden z najvyšších ruských súdnych orgánov rozhodol, že krajina by mala ignorovať akýkoľvek rozsudok vychádzajúci zo zámorských súdov. Tvrdia, že hoci vtedajšia vláda podnikla kroky na pristúpenie k Zmluve o energetickej charte v roku 1994, nemala právomoc podriaďovať národné zákony medzinárodným dohodám alebo spochybňovať právomoci ruských súdov. Porotcovia preto dospeli k záveru, že splnenie požiadaviek holandského súdu by bolo protiústavné
.
Ak však bude rozsudok v prospech bývalých akcionárov Jukosu, odmietnutie zaplatiť by mohlo mať pre Rusko značné dôsledky. Žiadatelia ako zábezpeku požadujú konfiškáciu majetku krajiny v zámorí.
Galperin je však presvedčený, že Rusko by sa mohlo vyhnúť tomu, aby sa hotovosť a majetok dostali do rúk oligarchov, ktorých sa prípad dotýka. „Od roku 2014,“ uviedol, „podnikli niekoľko bezohľadných pokusov zmocniť sa nielen štátneho majetku, ale aj majetku patriaceho ruským spoločnostiam v západnej Európe. Všetky tieto útoky sme úspešne odrazili.“
„Aj keď nemôžeme vylúčiť, že v roku 2021 budú bývalí akcionári spoločnosti Jukos pokračovať v právnych sporoch v mnohých krajinách, bez zbytočnej bravúry vám môžem povedať, že sme plne pripravení odvrátiť akékoľvek pokusy o zaistenie nášho majetku v ktorejkoľvek krajine sveta."
Už v januári sa očakáva, že Európsky súd pre ľudské práva oznámi rozhodnutie v právnom spore medzi Moskvou a Kyjevom o Krym. Je tu ďalších 8 miliárd dolárov ukrajinskej energetickej firmy, ktorá trvá na tom, že pri anexii polostrova stratila svoje aktíva.
