Počas prvej vlády Smeru šéfoval Slovenskému pozemkovému fondu, postupne sa vypracoval na podnikateľskú špičku Slovenského poľnohospodárstva.
Miloslav Šebek v
rozhovore pre Dennik-E odmietol označenie agrobarón. Naopak, veľkopodnikanie v Rusku sa mu pozdáva aj preto, že tam ho nikto ako agrobaróna nevníma. Spolu so skupinou Jána Sabola idú kupovať agrofarmu v rusku. "Je to farma so šesťtisíc hektármi pôdy a tisíckou kráv. Pracuje na nej vyše 60 ľudí a ide o podnik medzi mestami Togliatti a Samara východne od Moskvy pri rieke Volga. Kupujeme ju od jedného súkromného vlastníka. Končíme tam s due diligence a už doťahujeme iba cenu." prezradil v rozhovore pre Dennik-E Šebek.
Miloslavovi Šebekovi podnikateľsky patria veľké farmy v Malohonte, na Gemeri a na Spiši, ale aj firma, ktorá drží skoro celý slovenský trh s insemináciou dobytka. Spolu s ďalším veľkým agropodnikateľom Martinom Malatincom má spoločný podnik Agro - Poniky. Ten sa zaoberá rastlinnou a živočíšnou výrobou, chovom a predajom dobytka a pestovaním obilnín. Malatincovou priateľkou je generálna riaditeľka služobného úradu ministerstva pôdohospodárstva Vladimíra Fabriciusová.
Dennik-E v rozhovore s Miloslavom Šebekom nadhodil aj takúto úvahu: "Hovorí sa, že práve vy ste mohli vytlačiť z ministerstva pôdohospodárstva bývalého štátneho tajomníka Samuela Vlčana, pretože presadzoval vykonanie prísneho forenzného auditu Pôdohospodárskej platobnej agentúry." Šebek to však komentoval slovami: "Nič z toho nie je pravda. Žiadny vplyv nemám. Mne je jedno, kto bude štátnym tajomníkom. Ja to neriešim. A nedisponujem ani žiadnou horúcou linkou na nejakého premiéra či ministra, aby niekoho dal či nedal odvolať."
Miloslavovi Šebekovi totiž prekáža "že si odrazu niekto na rezorte pôdohospodárstva povie, že zvýši nájmy za štátnu pôdu. Alebo že sa uprostred roka majú znížiť priame platby. To sú také výstrely od pása. Veď nájmy za štátnu pôdu majú farmári nižšie ako za súkromnú pôdu z toho dôvodu, lebo štátna pôda je značne rozdrobená a sú na nej aj plochy nevhodné na poľnohospodársku výrobu. Toto všetko je v tých nižších nájmoch za štátnu pôdu zohľadnené. No teraz to ideme nepremyslene zmeniť."
Nové vedenie ministerstva má zámer vyrovnávať nájmy za štátnu a súkromnú pôdu preto, že to žiada Európska únia, ako aj náš domáci protimonopolný úrad. Farmári, ktorí nemajú šťastie na prenájmy pôdy od štátu a obrábajú len privátnu pôdu, sú totiž naozaj znevýhodnení. A prenájmy od štátu zas nezíska každý farmár iba na základe nejakej, hoci aj správne vypísanej žiadosti. Teda, v minulosti taká šanca neexistovala a práve tu vznikala šedá zóna poľnohospodárskej ekonomiky, neraz prerastajúca až do čiernej.
Farmári podľa Miloslava Šebeka verili, že štát dodrží podmienky zmluvy, a preto zainvestovali do techniky, postavili maštale, nakúpili zvieratá a dnes tieto nájomné zmluvy potrebujú ako prirodzenú súčasť svojho podnikania. "Bolo by smutné, keby to všetko museli zlikvidovať. Toto by si mali dnešní úradníci, ktorí o tom rozhodujú, uvedomiť. Boli ma, že sú tu ľudia, ktorí nevedia, o čom rozprávajú, no majú moc rozhodovať."
Isté je, že nové vedenie ministerstva pôdohospodárstva svojimi opatreniami, snažiacimi sa vyrovnať šance "malých" a "veľkých", mnohým stúpnu na povestný otlak. Ale bez rovnakých šancí pre všetkých spravodlivý biznis v slovenskom poľnohospodárstve existovať nikdy nebude.
