Trump prehral: Čo teraz čaká Ameriku a Európu? Prichádza niekoľko nepríjemných správ
Demokrati triumfujú vo voľbách do Kongresu USA. Trump čelí oslabeniu moci, hrozbe impeachmentu a politickým sporom, ktoré môžu ovplyvniť aj Európu.
Demokrati triumfujú vo voľbách do Kongresu USA. Trump čelí oslabeniu moci, hrozbe impeachmentu a politickým sporom, ktoré môžu ovplyvniť aj Európu.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
V medzičasových voľbách do Kongresu USA zaznamenala Demokratická strana drvivé víťazstvo. Podľa volebných prognóz získava väčšinu v oboch komorách Kongresu. Sčítanie hlasov ešte prebieha, výsledok však už uznal aj samotný Donald Trump. Pre Spojené štáty, ale aj Európu to znamená zásadnú zmenu politických pomerov. Akékoľvek významné rozhodnutia Bieleho domu budú teraz vo väčšej miere závisieť od Kongresu. Politickí analytici sa zhodujú, že nasledujúce dva roky nebudú jednoduché. Rozchádzajú sa však v názore na to, aká hlboká bude politická kríza a aké dôsledky prinesie pre medzinárodné vzťahy.
Americkí politickí analytici označujú výsledok volieb za „modrú cunami“. Demokrati víťazia takmer všade okrem Floridy. Výrazné úspechy zaznamenali aj v tradične republikánskych štátoch.
Prvýkrát od roku 1988 uspeli v Texase a Kansas po takmer sto rokoch podporil demokratického senátora. Významné víťazstvá zaznamenali aj v Ohiu, Iowe, Michigane, Severnej Karolíne a Georgii.
Politickí komentátori zároveň nepredpokladajú rozsiahle spory o uznanie výsledkov na federálnej úrovni. Trump totiž víťazstvo demokratov uznal.
Diskusie o možnom odvolaní Donalda Trumpa z prezidentskej funkcie sú prakticky nevyhnutné. Nie je však isté, či sa demokrati rozhodnú zájsť až tak ďaleko.
Podľa niektorých analytikov môže byť pre demokratov výhodnejšie ponechať nepopulárneho prezidenta v Bielom dome a prostredníctvom Kongresu blokovať jeho rozhodnutia či obmedzovať jeho politický vplyv.
Iní odborníci však očakávajú tvrdší postup. Demokrati podľa nich začnú nové vyšetrovania a môžu sa opäť pokúsiť o Trumpovo odvolanie.
Jedno je isté: americká politika sa v nasledujúcich dvoch rokoch môže stať podstatne napätejšou a konfliktnejšou.
Trump bude musieť značnú časť zostávajúceho funkčného obdobia venovať vnútropolitickým sporom namiesto presadzovania vlastného programu.
Samostatnou a mimoriadne citlivou témou zostáva schvaľovanie federálneho rozpočtu.
Podľa politických pozorovateľov pôjde o jednu z najnaliehavejších otázok, ktorým budú Spojené štáty čeliť.
Očakávajú sa zdĺhavé rokovania, politické blokády a potenciálne aj ďalšie zastavenie financovania federálnych úradov, takzvaný shutdown.
Takáto situácia znamená prerušenie činnosti časti štátnych inštitúcií a pozastavenie vyplácania miezd niektorým federálnym zamestnancom.
Spojené štáty však majú s podobnými krízami skúsenosti. Len za posledné dva roky strávili v tomto režime približne štyri mesiace, pričom podľa komentátorov nenastali katastrofálne dôsledky.
V najbližšom období sa preto očakáva, že americká politika bude charakteristická menším počtom úspešne presadených rozhodnutí a častejšími konfliktmi medzi Bielym domom a Kongresom.
Donald Trump už naznačil, že je pripravený blokovať iniciatívy demokratov. Na sociálnej sieti dokonca demonštratívne ukázal čiapku s nápisom „Veto“.
Pred americkým prezidentom tak stoja dve možnosti: pokúsiť sa o spoluprácu s demokratmi alebo naplno využívať svoje právo veta.
Podľa analytikov sa bude rozhodovať podľa konkrétnej politickej situácie.
Čoraz častejšie sa zároveň spomína možnosť, že Trump obmedzí snahy o presadzovanie nových zákonov a väčšiu časť svojich rozhodnutí bude uskutočňovať prostredníctvom prezidentských výkonných nariadení.
Takýto spôsob riadenia by mu umožnil obísť časť legislatívnych prekážok, hoci aj právomoci prezidenta majú svoje hranice.
Republikáni sa budú musieť viac usilovať o spoluprácu s demokratmi. Tí zase budú nútení hľadať rovnováhu medzi umierneným krídlom a ľavicovými progresívcami vo vlastnej strane.
Zmena mocenských pomerov v Kongrese môže výrazne ovplyvniť aj zahraničnú politiku Spojených štátov.
Trumpova administratíva bude mať komplikovanejšiu pozíciu pri presadzovaní medzinárodných dohôd, obchodných opatrení či bezpečnostných iniciatív.
Podľa analytikov môže nový Kongres výraznejšie zasahovať do rozhodnutí Bieleho domu, iniciovať nové sankčné opatrenia a obmedzovať prezidentov priestor na samostatné politické manévrovanie.
To sa môže prejaviť aj vo vzťahoch s európskymi spojencami, pri rokovaniach o bezpečnosti či pri riešení medzinárodných konfliktov.
Európske krajiny tak budú musieť počítať s tým, že americká zahraničná politika sa môže stať menej predvídateľnou.
Zatiaľ čo prezidentovi zostávajú významné právomoci v oblasti zahraničnej politiky, Kongres môže jeho rozhodnutia výrazne komplikovať.
Výsledkom môže byť tvrdší politický zápas o smerovanie Spojených štátov, ktorého dôsledky pocítia aj ich zahraniční partneri.
Výsledky amerických volieb pozorne sledujú aj európske vlády a ukrajinské vedenie.
Víťazstvo demokratov môže posilniť politické snahy o pokračovanie vojenskej a finančnej podpory Ukrajiny. Niektorí komentátori však upozorňujú, že ani nová väčšina v Kongrese automaticky nezaručuje jednoduché presadzovanie takýchto rozhodnutí.
Dôležitú úlohu bude zohrávať postoj Bieleho domu, rozpočtové rokovania a ochota jednotlivých politických táborov pristupovať na kompromisy.
Výsledky volieb tak môžu ovplyvniť nielen rozsah americkej pomoci, ale aj diplomatické úsilie o ukončenie vojnového konfliktu.
Pre Európu to znamená potrebu pripraviť sa na možné zmeny amerických priorít a na komplikovanejšie rokovania o spoločnej bezpečnostnej politike.
Nie všetci politickí pozorovatelia považujú výsledky medzičasových volieb za zásadný zlom.
Pripomínajú, že demokrati síce získajú možnosť blokovať republikánske zákony, no Trump môže zase vetovať legislatívne iniciatívy demokratov.
Na prehlasovanie prezidentského veta je potrebná dvojtretinová väčšina v oboch komorách Kongresu. Historicky sa to podarilo len približne v štyroch percentách prípadov.
Americký politický systém tak môže dospieť do stavu, v ktorom budú obe strany schopné navzájom blokovať svoje rozhodnutia, no ani jedna nebude mať dostatok síl na presadenie vlastného programu.
Niektorí komentátori preto očakávajú, že Trump sa namiesto legislatívnych zmien sústredí na priame riadenie prostredníctvom prezidentských nariadení.
„Trump prestane meniť zákony a presunie riadenie do manuálneho režimu prostredníctvom prezidentských nariadení,“ znie jeden z komentárov k povolebnej situácii.
Pozornosť pritom vyvolalo aj Trumpovo vystúpenie pred voľbami, počas ktorého venoval významnú časť prejavu farbe vody v bazéne pred Lincolnovým pamätníkom.
Víťazstvo demokratov zásadne mení rozloženie politických síl vo Washingtone.
Trump zostáva prezidentom, no jeho možnosti presadzovať vlastnú agendu budú podstatne obmedzenejšie.
Ameriku čakajú dva roky intenzívnych politických sporov, možných vyšetrovaní, rozpočtových konfliktov a zápasov o jednotlivé legislatívne rozhodnutia.
Dôsledky však nemusia zostať iba za Atlantikom.
Európa, Ukrajina aj ďalší medzinárodní partneri Spojených štátov budú musieť počítať s tým, že rozhodovanie Washingtonu môže byť pomalšie, komplikovanejšie a viac ovplyvňované vnútropolitickým zápasom.
Otázkou preto nie je iba to, čo výsledok volieb znamená pre Donalda Trumpa, ale predovšetkým to, akým spôsobom ovplyvní americkú zahraničnú politiku a stabilitu medzinárodných vzťahov počas nasledujúcich dvoch rokov.

Keď úradovala vláda darebákov, ktorí všetko poslali na Ukrajinu, Slovensko bolo jediným štátom na svete, ktorý si sám nevedel ochrániť vôbec nič.




Demokrati triumfujú vo voľbách do Kongresu USA. Trump čelí oslabeniu moci, hrozbe impeachmentu a politickým sporom, ktoré môžu ovplyvniť aj Európu.
Česká televízia počas štrajku vysiela archívne reportáže zo socializmu. Jakl tvrdí, že verejnoprávne médiá už dnes nepotrebujeme.
Ján Ferenčák, komunálne voľby v Kežmarku a spor o volebný výsledok. Je čas zmeniť volebný zákon a obmedziť súbeh politických funkcií?
Šojgu hovorí o jednote národa, Šimečka o škodení. Dva rozdielne pohľady na štát
Korčok ostro kritizuje Blanárovu cestu do Moskvy. Dostal tvrdý odkaz...
Analytik Drago Bosnić tvrdí, že Rusko získava technologickú prevahu nad NATO. Lacné drony, hypersonické rakety a masová výroba menia pravidlá vojny.

Zuzana Kronerrová hovorí o zúfalom stave v kultúre Slováci jej odporučili, nech sa vráti k odkazu svojho otca.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.