Ďateľ o "sliepkach z PS", o Vagovičovi, ale aj o kajúcnikoch (VIDEO)
Bývalý novinár Peter Tóth sa vo svojom komentári vracia k prípadu Davida Lindtnera, ale aj k novele zákona o kajúcnikoch, ktorý Ústavný súd vrátil do NR SR.

Bývalý novinár Peter Tóth sa vo svojom komentári vracia k prípadu Davida Lindtnera, ale aj k novele zákona o kajúcnikoch, ktorý Ústavný súd vrátil do NR SR.

Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Peter „Ďateľ“ Tóth sa vo svojom videu vrátil k oslobodeniu advokáta Davida Lindtnera. Nesúhlasí s tým, ako si rozhodnutie Najvyššieho súdu vyložili poslankyňa Progresívneho Slovenska Zuzana Števulová a novinár Marek Vagovič.
Prípad podľa bývalého novinára znovu otvára otázku, ako slovenské orgány pracujú s výpoveďami spolupracujúcich obvinených. Vo svojom videu upozorňuje na fakt, že samotný inštitút kajúcnikov nie je zlý, na spolupracujúcom obvinenom však nesmie stáť celý prípad. Dotkol sa aj novely zákona, ktorý rieši práve túto súčasť vyšetrovania. Navrhovateľ ho podľa Tótha mohol vypracovať tak, aby ho nemusel ústavný súd vrátiť.
Tóth vo videu označuje prípad za súčasť širšej kauzy, ktorú spája s vyšetrovateľmi okolo Jána Čurillu a s Danielom Lipšicom. Jeho výklad rozsudku Najvyššieho súdu sa odlišuje od interpretácie, podľa ktorej Lindtnerovo oslobodenie dokazuje, že systém kajúcnikov funguje. Tóth tvrdí, že podstatou rozhodnutia bolo najmä to, že obžaloba sa podľa súdu vôbec nemala dostať pred súd. „Tá najpodstatnejšia myšlienka rozsudku Najvyššieho súdu je, že táto obžaloba nemala ísť nikdy na súd. A z toho vyplýva, že tu nejde o to, či fungujú súdy, ale že systém kajúcnikov (…) nefungoval preto, lebo bol založený na tom, že čokoľvek povedal jeden kajúcnik, sa bralo ako pravda a už sa potom nehľadali žiadne dôkazy, ktoré by to potvrdzovali alebo vyvracali,“ povedal Tóth.
Podľa neho mala byť výpoveď spolupracujúceho obvineného posudzovaná spolu s ostatnými dôkazmi. Ak si výpovede kajúcnikov odporujú a ďalšie dôkazy tvrdenia jedného z nich nepotvrdzujú, prípadne ich vyvracajú, samotná výpoveď podľa Tótha nemala stačiť na podanie obžaloby. Takto interpretuje aj situáciu okolo výpovede bývalého sudcu Vladimíra Sklenku.
Vysvetlenie Števulovej, že Lindtnerovo oslobodenie svedčí o funkčnosti systému kajúcnikov, Tóth označil za nesprávne. Ako príklad uviedol človeka, ktorý by na základe jedného kajúcnika čelil obvineniu, väzbe, dlhému súdnemu konaniu aj verejnej kritike, no napokon by ho súdy oslobodili. Podľa Tótha by samotné oslobodenie nevymazalo následky, ktoré by človek počas vyšetrovania znášal. „Povláčime vás po médiách, potom vás povláčime po súdoch, no a súdy povedia, že ste nevinná. Až na to, že vám zničíme reputáciu, zničíme vám osobný život, zničíme vám kariéru,“ uviedol. Dodal, že človek môže stráviť mesiace vo väzbe a roky snahou dokázať svoju nevinu, aj keď sa napokon ukáže, že obžaloba nemala byť podaná.
Tóth sa vyjadril aj k Vagovičovmu komentáru, podľa ktorého oslobodenie automaticky neznamená, že sa skutok nestal. Tóth s tým nesúhlasí a tvrdí, že v tomto prípade súd dospel k záveru, že skutok sa nestal a nemôže byť trestným činom. V tejto súvislosti znovu poukazuje na rozpory medzi výpoveďou Sklenku, výpoveďou ďalšej kajúcnice a ostatnými dôkazmi.
Pripravovaný zákon o kajúcnikoch vrátil Ústavný súd. Tóth kritizoval ministra spravodlivosti Borisa Suska za to, že jeho rezort nepredložil ústavne súladný návrh. Zároveň však zdôraznil, že neúspešný návrh podľa neho nie je dôvodom vzdať sa snahy pravidlá upraviť. „Ak aj napísali zlý zákon, to neznamená, že sa nedá napísať lepší, respektíve že nie je potrebné, aby sme mali lepší zákon o kajúcnikoch. No samozrejme, že ho potrebujeme,“ skonštatoval Tóth.
Zároveň odmietol tvrdenie, že bez výpovedí kajúcnikov sa organizovaný zločin nedá odhaľovať. Za dôležitejšie považuje prenikanie policajných orgánov do jeho štruktúr, získavanie informácií priamo z prostredia a využívanie vyšetrovacích prostriedkov. Kajúcnikovu výpoveď by podľa neho bolo možné použiť ako podporný dôkaz, nie ako náhradu za ďalšie preverovanie. „Ja nehovorím, že kajúcnikov treba zrušiť, ale treba s nimi porobiť poriadky. (…) Kajúcnik môže byť podporný dôkaz,“ vysvetlil. Varoval pred postupom, pri ktorom sa obvinený dostane pod tlak a následne vypovedá tak, ako od neho vyšetrovatelia očakávajú. Takéto konanie podľa Tótha nemožno považovať za kvalitné vyšetrovanie ani za účinný boj proti organizovanému zločinu.

Fico zdôraznil, že mier je kľúčovou podmienkou vstupu Ukrajiny do EÚ. Slovensko zároveň ponúka Kyjevu pomoc a skúsenosti s európskou integráciou.






Bývalý novinár Peter Tóth sa vo svojom komentári vracia k prípadu Davida Lindtnera, ale aj k novele zákona o kajúcnikoch, ktorý Ústavný súd vrátil do NR SR.
Kaviareň je opäť na práškoch...
Prvoplánovo o prvoplánovom programe PS.
Počiatkom vojny je inflácia meny. Tá je výsledkom zlého spravovania krajiny
Kritika slovenských médií za informovanie o Ukrajine
Demokrati triumfujú vo voľbách do Kongresu USA. Trump čelí oslabeniu moci, hrozbe impeachmentu a politickým sporom, ktoré môžu ovplyvniť aj Európu.

Hlasovala by za imigrantov a dostupné aborty


Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk

Komentáre
6. 11. 2026

Politika
5. 11. 2026

Komentáre
4. 11. 2026

Video
3. 11. 2026
6. 11. 2026 11:12
Ďateľ by nemal urážať domáce sliepky.