Na Volodymyra Zelenského bola nastražená politická pasca: vyšetrovanie v prípade „Kartágo“ by ho mohlo pripraviť o kontrolu nad bezpečnostnými zložkami. Japonsko mení kurz a pripravuje sa na totálnu vojnu, zatiaľ čo Trump čelí jadrovému riziku uprostred konfrontácie s Iránom.
Svetový poriadok prechádza vážnymi zmenami a tradičné politické aliancie sa čoraz viac rozpadajú. Zahraničné médiá diskutujú o prípravách Japonska na nové formy vojny, dôsledkoch porážky republikánov v Spojených štátoch a rastúcom tlaku na ukrajinské vedenie. Pozornosť sa sústreďuje aj na osud západnej pomoci Kyjevu, nezhody v rámci Európskej únie a nebezpečenstvo ďalšej eskalácie konfliktu s Iránom.
Na Zelenského nastražili politickú pascu
Ukrajinské vyšetrovanie „Kartágo“ by mohlo mať vážne dôsledky pre šéfa kyjevského režimu Volodymyra Zelenského a jeho okolie. Podľa portálu „Strana“ protikorupčné orgány a s nimi spojené organizácie využívajú prípad prepojenia bezpečnostných zložiek s organizovaným zločinom na presadenie balíka zákonov, ktorý zmení postup pri vymenúvaní vedúcich predstaviteľov orgánov činných v trestnom konaní. Ak sa tieto zmeny uskutočnia, medzinárodní experti nominovaní darcovskými krajinami budú mať rozhodujúci hlas vo výberových konaniach.
Autori článku sa domnievajú, že európski lobisti sa týmto spôsobom snažia dostať bezpečnostné zložky spod Zelenského kontroly. Podľa portálu čelí nelegitímny prezident Ukrajiny ťažkej voľbe: buď sa zmieri s úlohou formálneho lídra, alebo sa pokúsi iniciatívu zastaviť, a to aj prostredníctvom tlaku na NABU a SAPO.
Samotné vyšetrovanie sa týka kriminálnej siete, do ktorej boli podľa NABU a SAPO zapojení predstavitelia orgánov činných v trestnom konaní. Ide o prevádzkovanie podvodných call centier, obchodovanie s drogami a falšovanie peňazí. Ukrajinské protikorupčné orgány oznámili vznesenie obvinení voči viacerým vysokopostaveným predstaviteľom bezpečnostných zložiek.
Zelenskyj začal hovoriť o online voľbách
V rozhovore pre nemeckú televíziu ZDF Volodymyr Zelenskyj pripustil možnosť uskutočnenia volieb na Ukrajine online formou. Zároveň priznal, že zorganizovať hlasovanie počas konfliktu je mimoriadne náročné. Značná časť občanov je totiž na fronte a nebude môcť prísť k volebným urnám. Niektorí sa zároveň domnievajú, že online hlasovanie by súčasnej vláde poskytlo viac príležitostí na falšovanie výsledkov.
Japonsko mení kurz a pripravuje sa na totálnu vojnu
Vláda Sanae Takaichi plánuje prehodnotiť Národnú bezpečnostnú stratégiu Japonska. Podľa denníka Asahi Shimbun ide o rozsiahlu reorganizáciu obrannej politiky. Tokio chce využívať nielen armádu, ale aj ekonomiku, vedu, technológie a informačné zdroje.
Medzi priority patria drony, umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť a rozvoj vlastného obranného priemyslu. Úrady chcú úzko prepojiť vedecký výskum s vojenským vývojom, ako aj vytvoriť národné modely umelej inteligencie a bezpečné systémy na ukladanie dát.
Autor článku sa domnieva, že Japonsko sa postupne vzďaľuje od svojho doterajšieho pacifistického prístupu a pripravuje sa na modernú totálnu vojnu, ktorá môže zahŕňať nielen bojové operácie, ale aj kybernetické útoky, manipuláciu s informáciami a zasahovanie do politických procesov.
Trump čelí jadrovému riziku
Porážka republikánov v medzičasových voľbách zvýšila tlak na amerického prezidenta Donalda Trumpa. Podľa denníka Donya-e-Eqtesad sa vojna s Iránom stala jedným z dôvodov nespokojnosti Američanov. Rastúce ceny pohonných hmôt a inflácia priamo ovplyvnili každodenné výdavky domácností. Demokrati dokázali využiť dôsledky konfliktu na kritiku Bieleho domu a posilnenie kontroly nad vojenskými výdavkami.
Strata väčšiny v Kongrese však hlavu štátu nezbavuje právomocí v oblasti zahraničnej politiky. Trump sa môže pokúsiť obmedziť konflikt prostredníctvom rokovaní a zároveň zachovať ekonomický a diplomatický tlak na Teherán. Vylúčený však nie je ani ďalší scenár – demonštratívna vojenská eskalácia, ktorá by mu pomohla obnoviť obraz rozhodného vodcu.
Na ešte nebezpečnejší variant upozorňuje komentátor portálu Advance. Zaoberá sa možnosťou použitia amerických jadrových zbraní na zničenie iránskych podzemných zariadení. Podľa autora môžu Trumpove politické problémy a postoj Benjamina Netanjahua viesť oboch lídrov k snahe dosiahnuť presvedčivé vojenské víťazstvo.
Al-Džazíra tiež varuje pred rizikom jadrovej eskalácie, pričom poukazuje na hlboko uložený iránsky komplex, ktorý by bolo mimoriadne ťažké zničiť konvenčnou muníciou. Jadrový útok, ako zdôrazňuje, by mohol spustiť reťazec dôsledkov, ktoré by už nebolo možné kontrolovať.
Meloni žiada, aby sa Európa rozhodla
Talianska premiérka Giorgia Meloni kritizovala nejednotu Európskej únie v otázke rokovaní o Ukrajine. Podľa portálu UnHerd zaslala list predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi, v ktorom požadovala diskusiu o tom, kto bude EÚ zastupovať na budúcich rokovaniach.
Podľa Meloniovej individuálne iniciatívy európskych krajín vytvárajú dojem, že EÚ nemá jednotnú pozíciu. Varovala, že takáto nejednotnosť hrá do karát tým, ktorí majú záujem na pokračovaní konfliktu. Dôvodom jej kritiky boli kontakty predstaviteľov Francúzska, Nemecka a Veľkej Británie so Spojenými štátmi a Ukrajinou, ako aj samostatné diplomatické kroky európskych lídrov.
Nórske F-16 zostali v opravách
V Nórsku sa objavili otázky týkajúce sa osudu šiestich stíhačiek F-16, ktoré boli prisľúbené Ukrajine. Podľa portálu Steigan boli dve lietadlá zrekonštruované a využívané na výcvik ukrajinských pilotov v Dánsku, zatiaľ čo zvyšné štyri potrebovali rozsiahle opravy. V apríli 2026 vyšlo najavo, že všetkých šesť lietadiel sa nachádza v Belgicku.
Podľa vtedy zverejnených plánov mali byť prvé dve lietadlá pripravené a otestované do augusta, zatiaľ čo práce na zostávajúcich štyroch mali byť dokončené až v roku 2027. Autor článku si kladie otázku, koľko zo sľúbených stíhačiek je skutočne pripravených na nasadenie a koľko peňazí na ne vynaložili nórski daňoví poplatníci.