V priebehu uplynulého týždňa navštívila stretnutie predstaviteľov V4 v Trenčíne aj predsedníčka EK Ursula von der Leyenová. Mnohí Slováci nad jej návštevou „škrípali zubami“. Veď práve ona sa stavia do pozície strážcu právneho štátu u jednotlivých členov EÚ, kým u iných jej jeho evidentné porušovanie nerobí najmenší problém. Slovenská národná strana na sociálnej sieti pripomína, že za svoje pôsobenie na čele Európskej komisie zarába ďaleko nadštandardné peniaze.
Základný plat predsedníčky EK je podľa informácií SNS 35.861 eur mesačne. „Ursula von der Leyen. Občania ju priamo nevolili. Od roku 2022 sa platy v inštitúciách EÚ upravili už osemkrát,“ pripomínajú národniari na Facebooku. Do kontrastu pritom dávajú fakt, že bežného občana trápia vysoké ceny potravín, energií a služieb a nízke príjmy – platy a dôchodky. „SNS hovorí jasne: prioritou musia byť slovenskí ľudia, nie ďalšie navyšovanie na zbrojenie a ich platy v Bruseli,“ konštatuje SNS.
Poďme trochu počítať
Leyenovej základný ročný príjem je 430,332 eur. Na Slovensku je priemerná mzda 915 eur mesačne, teda 10.980 eur ročne. Priepastný rozdiel – slovenský zamestnanec zarobí ročne tretinu toho, predsedníčka EK mesačne. Ešte zaujímavejšie sú hodnoty dôchodkov – priemerný dôchodok na Slovensku je cca 733 eur, minimálny dôchodok 412 eur.
Nechceme vyvolávať závisť
Predseda EK má obrovskú zodpovednosť, preto je jeho vysoké finančné hodnotenie logické. Lenže Ursula von der Leyenová má „na konte“ hneď niekoľko „prehmatov“, za ktoré už mala byť odvolaná.
Pfizergate
Počas covidu si vymieňala správy s riaditeľom Pfizeru Albertom Bourlom. Tie sa týkali nákupu obrovského množstva vakcín. Európska ombudsmanka v roku 2022 konštatovala nesprávny úradný postup Komisie. V máji 2025 Všeobecný súd EÚ zrušil rozhodnutie, ktorým Komisia odmietla novinárke New York Times správy sprístupniť: Komisia podľa súdu vierohodne nevysvetlila, prečo ich nemá. Vyšetrovanie Európskej prokuratúry v súvislosti s obstarávaním vakcín pokračuje; podľa správ z októbra 2026 sa týka podozrení z možného protiprávneho konania.
Za všetko môžu miznúce správy
Francúzsky prezident Emmanuel Macron Leyenovej ešte v januári 2024 poslal cez Signal správu týkajúcu sa obchodnej dohody EÚ s krajinami Mercosuru. Komisia uviedla, že správu nevie nájsť, pretože boli zapnuté miznúce správy. Ombudsmanka v júni 2026 opäť konštatovala nesprávny úradný postup: žiadosť novinára zostala v kancelárii predsedníčky bez odpovede 15 mesiacov a nebolo možné vylúčiť, že správa sa vymazala až po doručení žiadosti.
„Protekčný“ vyslanec pre malé podniky
Europoslanec Markus Pieper z rovnakej politickej strany ako Leyenová bol menovaný za vyslanca pre malé podniky. Výber preto vyvolal obvinenia z protekcie – dvaja ďalší uchádzači dosiahli v úvodnej fáze lepšie výsledky. Európsky parlament vyzval Komisiu, aby menovanie zrušila. Pieper napokon miesto neprijal. Komisia tvrdila, že výber prebehol podľa pravidiel.
Fondy pre Maďarsko
V decembri 2023 Komisia rozhodla, že Maďarsko môže začať žiadať o preplatenie až 10,2 miliardy eur z fondov EÚ po reforme súdnictva. Časť europoslancov rozhodnutie kritizovala a upozorňovala na pretrvávajúce problémy s právnym štátom a kontrolou peňazí. Načasovanie rozhodnutia pred samitom EÚ, na ktorom sa rokovalo aj o Ukrajine, vyvolalo úvahy o politickom obchode.
Mala byť odvolaná?
O návrhu na vyslovenie nedôvery EK sa v EP hlasovalo štyrikrát. Raz v júli 2025, dvakrát v októbri 2025 a raz v januári 2026. Návrhy na odvolanie kritizovali najmä
- Pfizergate a komunikáciu von der Leyenovej so šéfom (získal 175 hlasov za, 360 proti)
- Obchodnú dohodu s Mercosurom, dohodu s USA a smerovanie politiky EÚ (dva októbrové návrhy získali 179 a 133 hlasov za)
- Dohodu EÚ s Mercosurom (januárový návrh získal 165 hlasov za a 390 proti)
Neprešiel ani jeden, keďže na odvolanie EK treba dvojtretinovú väčšinu odovzdaných hlasov a zároveň väčšinu všetkých poslancov. Ani jeden návrh sa k potrebnej podpore nepriblížil; väčšina poslancov hlasovala proti.