Politici sú opatrnejší čo sa týka vyhliadok na imunizáciu obyveteľov
Vývoj vakcíny proti Sars-CoV-2 je považovaný za niečo, čo nám umožní návrat k normálnemu životu. To je dôvod, prečo minister zdravotníctva Matt Hancock uviedol, že Spojené kráľovstvo „robí všetko preto aby ju vynašlo“, píše
theguardian.com.
I keď sa už začali skúšobné testy a už boli podpísané výrobné zmluvy ( Oxfordská univerzita v súčasnosti prijíma ďalších 10 000 dobrovoľníkov pre ďalšiu fázu svojho výskumu ) ministri a ich poradcovia sa v posledných dňoch stali výrazne opatrnejšími.
A tu je dôvod, prečo tomu tak je.
Prečo by vakcína mohla zlyhať?
Začiatkom tohto týždňa lekár Jonathan Van-Tam vyslovil slová, ktoré nikto nechcel počuť: „Nemôžeme si byť istí, že sa nám podarí získať vakcínu.“ V jeho obozretnosti sa však skrýva pravda.
Vakcíny sú principiálne jednoduché, ale v praxi zložité. Ideálna vakcína chráni pred infekciou, bráni jej šíreniu a robí to bezpečne. Ako však ukazujú časové harmonogramy očkovania, nič z toho sa nedá ľahko dosiahnuť.
Viac ako 30 rokov potom, čo vedci izolovali vírus HIV, ktorý spôsobuje AIDS, nemáme vakcínu. Vírus horúčky dengue bol identifikovaný v roku 1943, ale prvá vakcína bola schválená až v minulom roku a to dokonca aj keď došlo k obavám, že u niektorých ľudí infekciu zhorší. Najrýchlejšia vyvinutá vakcína bola na mumps. Trvalo to štyri roky.
Vedci už predtým pracovali na vakcínach proti koronavírusom, takže nezačínajú od nuly. Dva koronavírusy už v minulosti spôsobili smrteľné ohniská - Sars a Mers. Výskum vakcín pokračoval v oboch prípadoch. Žiadna z nich však nemá licenciu, čiastočne preto, že Sars zanikol a Mers je špecifický pre región Blízkeho východu. Získané ponaučenia z vývoja Sars a Mers pomôžu vedcom vytvoriť vakcínu proti Sars-CoV-2, ale o víruse je stále sa veľa čo učiť.
Hlavným problémom je, že koronavírusy nemajú tendenciu vyvolávať dlhotrvajúcu imunitu. Približne štvrtina bežných prechladnutí je spôsobená ľudskými koronavírusmi, ale imunitná reakcia mizne tak rýchlo, že sa ľudia môžu v nasledujúcom roku znovu infikovať.
Vedci na Oxfordskej univerzite nedávno analyzovali krv zotavených pacientov z Covid-19 a zistili, že hladiny protilátok IgG - ktoré sú zodpovedné za dlhodobú imunitu - prudko vzrástli v prvom mesiaci infekcie, ale potom začali opäť klesať.
Vedci z Rockefellerovej univerzity v New Yorku minulý týždeň zistili, že väčšina ľudí, ktorí sa zotavili z Covid-19 bez toho, aby boli hospitalizovaní, si nevytvorila proti vírusu veľa protilátok.
„To je to, čo je obzvlášť náročné,“ hovorí Stanley Perlman, výskumník koronavírusov na University of Iowa. „Ak vám prirodzená infekcia neprinesie takú imunitu, okrem prípadu, keď ide o závažnú infekciu, čo urobí vakcína? Mohlo by to byť lepšie, ale nevieme. “ Ak vakcína chráni iba rok, vírus bude s nami ešte nejaký čas.
Dôležitá je aj genetická stabilita vírusu. Niektoré vírusy, ako napríklad chrípka, mutujú tak rýchlo, že vývojári vakcín musia každý rok prinášať nové očkovacie látky. Rýchly vývoj HIV je hlavným dôvodom, prečo nemáme vakcínu proti tejto chorobe.
Doteraz sa zdá, že koronavírus Sars-CoV-2 je pomerne stabilný, ale dochádza pri ňom k mutáciám, presne tak ako u všetkých vírusov. V genetických „hrotoch“ vírusových bielkovín, ktoré sú základom väčšiny vakcín, sa vyskytli niektoré genetické zmeny. Ak proteín hrotu mutuje príliš veľa, protilátky produkované vakcínou budú neúčinné a nemusia sa na vírus dostatočne účinne naviazať, aby zabránili infekcii.
Martin Hibberd, profesor objavujúcich sa infekčných chorôb na Londýnskej škole hygieny a tropického lekárstva pomohol identifikovať niektoré z vírusových mutácií, ktoré nazval „včasným varovaním“.
Ďalšia výzva: zaistenie bezpečnosti akejkoľvek vakcíny
V zhone vývoja vakcíny ( v súčasnosti sa vyvíja viac ako 100 ) musí byť bezpečnosť prioritou. Na rozdiel od experimentálnych liekov pre ťažko chorých, bude vakcína podaná potenciálne miliardám zdravých ľudí.
To znamená, že vedci budú musieť veľmi pozorne kontrolovať príznaky nebezpečných vedľajších účinkov. Pri hľadaní vakcíny Sars v roku 2004 vedci zistili, že jedna vakcína spôsobila hepatitídu vo fretkách. Ďalším vážnym problémom je „zosilnenie vyvolané protilátkami“, keď protilátky produkované vakcínou skutočne zhoršujú budúce infekcie. Tento účinok spôsobil vážne poškodenie pľúc u zvierat, ktorým boli podávané experimentálne vakcíny pre Sars aj pre Mers.
John McCauley, riaditeľ Celosvetového centra pre chrípku pri inštitúte Francis Crick Institute, tvrdí, že je potrebné pochopiť konkrétne problémy, ktoré každá vakcína vyvoláva. „Nepoznáte ťažkosti, konkrétne ťažkosti, ktoré vám každá očkovacia látka prináša,“ hovorí. "A my nemáme skúsenosti s manipuláciou s týmto vírusom alebo s jeho súčasťami."
Mali by sme „niečo dosiahnuť“ ... ale čo to znamená?
Keď predseda vlády Boris Johnson povedal na tlačovej konferencii, že vakcína „v žiadnom prípade nie je zaručená“, jeho hlavný vedecký poradca, Patrick Vallance, súhlasil, ale dodal: „Bol by som prekvapený, keby sme niečo nedosiahli. “ Mnoho vedcov zdieľa tento názor.
Vakcína nebude proti koronavírusu 100% účinná.
Tí, ktorí vakcíny vyvíjajú, využívajú najmenej osem rôznych prístupov, od oslabených a neaktivovaných vírusov až po technológie, ktoré prepašujú genetický kód do buniek príjemcu, ktoré potom chŕlia bielkoviny pre imunitný systém, aby vytvorili protilátky proti vírusu.
V ideálnom prípade vakcína vytvorí perzistentné vysoké hladiny protilátok na odstránenie vírusu a tiež „T“ bunky na zničenie infikovaných buniek. Každá vakcína je iná a dnes nikto nevie, aký druh imunitnej reakcie je dosť dobrý.
„Nevieme ani, či vakcína vyvolá imunitnú odpoveď, ktorá by ochránila osobu pred budúcou infekciou,“ hovorí David Heymann, ktorý viedol reakciu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na epidémiu Sarsu.
Americká biotechnologická spoločnosť Moderna oznámila hladiny protilátok podobné hladinám zisteným u zotavených pacientov v prípade 25 ľudí, ktorí dostali vakcínu. Ďalšia vakcína z Oxfordskej univerzity nezabránila opiciam aby sa nakazili vírusom, ale zdá sa, že bráni pneumónii, čo je hlavnou príčinou smrti u pacientov s koronavírusmi.
Ak budú ľudia reagovať rovnako, očkovaní by vírus stále šírili, ale je menej pravdepodobné, že by naň zomreli.
Ostane tu teda vírus?
Jednoduchá odpoveď znie: áno.
Nádeje na odstránenie vírusu začínajú vakcínou, ale tam nekončia. „Ak máme vakcínu, nezískate modré z neba,“ hovorí Larry Brilliant, generálny riaditeľ spoločnosti Pandefense Advisory, ktorý viedol program eradikácie kiahní u WHO. "Ak sme nútení zvoliť si vakcínu, ktorá poskytuje iba jeden rok ochrany, potom sme odsúdení na to, aby sa Covid stal endemickým, čo je infekcia, ktorá je vždy s nami."
Bude stále ťažké poraziť vírus vakcínou, ktorú budeme ešte roky vyvíjať.
"Bude ťažšie zbaviť sa Covidu ako kiahní," hovorí Brilliant. Pri kiahňach bolo prinajmenšom jasné, kto bol nakazený, zatiaľ čo ľudia s koronavírusom ho môžu šíriť bez vedomia. Závažnejším problémom je, že pokiaľ v jednej krajine infekcia zúri, sú ohrozené všetky ostatné národy. Dodáva, že vírus bude „ping-pongovať sem a tam medzi krajinami“.
Ako budeme žiť s vírusom?
Ľudia sa budú musieť prispôsobiť - a život sa zmení. Heymann hovorí, že si budeme musieť zvyknúť na rozsiahle monitorovanie infekcií, ktoré bude musieť byť podporované rýchlou reakciou na ohniská. Aj ľudia musia zohrávať svoju úlohu tým, že si budú ďalej umývať ruky, fyzicky sa dištancovať a vyhýbať sa zhromažďovaniu, najmä v uzavretých priestoroch.
Ostatné lieky sa testujú rýchlejšie ako vakcíny, takže môžeme mať antivírusovú alebo protilátkovú liečbu, ktorá funguje skôr, ako bude k dispozícii vakcína. Okamžitá liečba, keď sa objavia príznaky, by mohla aspoň znížiť mieru úmrtnosti.
Yuen Kwok-yung, profesor infekčných chorôb na univerzite v Hongkongu, odporučil svojej vláde, aby sa uvoľnila všetko sociálne dištancovanie - ale iba ak ľudia budú nosiť masky v uzavretých priestoroch, napríklad vo vlakoch alebo v práci, a ak sa žiadne jedlo alebo nápoje nebudú konzumovať na koncertoch a v kinách.
V reštauráciách stoly musia byť chránené od seba a obsluhujúci personál sa bude riadiť prísnymi pravidlami, aby sa zabránilo šíreniu vírusu. „Z nášho pohľadu v Hongkongu je dôsledné a správne používanie opakovane použiteľných masiek najdôležitejším opatrením,“ hovorí.
Sarita Jane Robinsonová, psychologička, ktorá študuje reakcie na hrozby na University of Central Lancashire, tvrdí, že ľudia sa stále prispôsobujú „novému normálu“ a že bez väčších zásahov - napríklad pokút za to, že nenosia masky na tvár - „by sme mohli vidieť, ako sa ľudia vracajú. späť k starému správaniu“.
Heymann hovorí, že je príliš skoro na to, aby sme vedeli, ako sa táto pandémia vyvinie. "Nerozumieme osudu tohto vírusu," hovorí. "Bude aj naďalej cirkulovať po tom čo prvá epidémia prehrmí?" Alebo, rovnako ako niektoré iné pandemické vírusy, zmizne alebo sa stane menej virulentným? To nevieme.“
https://www.hlavnydennik.sk/2020/05/22/ti-ktori-maju-umriet-umru-aj-tak-raz-vsetci-umrieme-tvrdi-rusky-sef-pre-boj-s-koronavirusom/
